V roku 1856 Alexis de Tocqueville publikoval Starý režim a francúzska revolúcia (L’Ancien régime et la revolution). A to pri príležitosti 225. výročia slobody, rovnosti a bratstva. Táto publikácia je tak osviežujúca ako La Marseillaise – hodnotný odraz časov Bastilly. Nasledujú niektoré výňatky z ôsmej kapitoly, ktorá nesie podtitul: “Ako uvádzajú vopred určené fakty, uvedené v predošlých kapitolách, revolúcia bola hotová vec”.
V tejto záverečnej kapitole je mojím úmyslom spoločne zhromaždiť niektoré z tých aspektov starého režimu. Ktoré boli postupne zobrazené na predchádzajúcich stránkach a ukazujú, že revolúcia bola ich prirodzeným a nevyhnutným výsledkom.
Pokým si pamätáme, existoval vo Francúzsku feudálny systém. Ten podporoval vlastnosti, ktoré ho robili tak nudným a odmietavým pre verejnosť. Ľudia mali úplne zlikvidovať všetko, čo by ho mohlo zvýhodňovať alebo chrániť. Môžeme sa cítiť menej prekvapení vzhľadom na skutočnosť, že Francúzsko bolo pôvodným miestom vzbury. Ktorá bola určená k prudkému odplaveniu posledných pozostatkov tejto starovekej európskej inštitúcie.
Súvisiace: Dluhová krize a válečný cyklus
Šľachta stratila svoje politické práva a prestala byť hlavou ľudu vo väčšej miere, ako v ktorejkoľvek inej krajine feudálnej Európy. Napriek tomu si však nielen zachovala, ale aj výrazne zvýšila svoju daňovú imunitu a iné individuálne narastajúce výhody. Zatiaľ čo prestali byť vládnucou triedou, tak zostali privilegovanou uzavretou skupinou. Menej aristokraciou a stále viac kastou, ak som už uviedol predtým. Ak máme tieto skutočnosti na pamäti, tak je ľahké pochopiť, prečo si privilégia užívala taká malá časť spoločnosti, ktorá sa zdala tak nespravodlivá a nechutná francúzskemu ľudu. A prečo vznikla intenzívna žiarlivosť na “vyššiu triedu”, ktorá pretrváva dodnes.
Nakoniec, keď si spomenieme, že sa šľachta úmyselne odrezala od strednej aj roľníckej triedy. Príčinou čoho sa stali cudzím telesom v štáte so zdanlivo vysoko dostupným veľkým vojskom. Ktoré v skutočnosti predstavuje zbor dôstojníkov bez vojakov, čo by mohli riadiť. Keď to budeme mať na pamäti, tak môžeme ľahko vidieť, prečo bola francúzska šľachta zvrhnutá počas jedinej noci. Zatiaľ čo doteraz prežila každú „búrku“.
Ukázal som, ako monarchistické vlády priniesli pod svoju priamu správu všetku verejnú činnosť, aj tú úplne nepodstatnú. A to po zrušení provinčnej nezávislosti a dosadení svojich kandidátov do miestnych orgánov v troch štvrtinách krajiny. Tiež som ukázal, ako Paríž prišiel ovládať Francúzsko, či skôr chcel predstavovať celé kráľovstvo. Vzhľadom k centralizácii moci a faktu, že už mu nestačilo byť „len“ hlavným mestom. Tieto dve okolnosti typické pre Francúzsko vysvetľujú, prečo povstanie ľudu mohlo tak neočakávane a rozhodne premôcť monarchiou. Ktorá po niekoľko storočí úspešne odolala množstvu náporov a aj v predvečer pádu sa zdala byť nepremožiteľná. Dokonca aj pre mužov, ktorí sa ju chystali zničiť.
Odvtedy, už žiadne voľné inštitúcie ani politické strany neexistovali vo Francúzsku. A od vymazania politických skupín tohto druhu viedla verejná mienka. Keď sa jej prvé náznaky prejavili, tak prešla úplne do rúk filozofov to znm. intelektuálov. Preto sa očakávalo, že smerovanie revolúcie by malo mať podobu abstraktných princípov, vysoko zovšeobecňovaných teórii a že politická realita by mala byť do značnej miery prehliadaná. Namiesto napadnutia týchto chybných zákonov sa však rozvinula predstava, že všetky zákony bez rozdielu musia byť zrušené. A že úplne nový systém vlády sponzorovaný týmito spisovateľmi, by mal nahradiť starovekú francúzsku ústavu.
Súvisiace: Riadený svet: Dnes moc štátu už skorumpovala spoločnosť úplne
Navyše, odkedy bola cirkev úzko spätá so starovekými inštitúciami, ktoré teraz budú zmietnuté. Tak bolo nevyhnutné, aby revolúcia zvrhnutím civilných právomocí napadla zavedenú revolúciu. Ako výsledok sa vodcovia prevratu zbavili ovládajúcich prvkov, ktoré náboženstvo, právo a zvyky kedysi vykonávali. Dali voľnú ruku fantázii a oddávali sa ohavnostiam, ktoré celý svet prekvapili. Avšak, každý kto pozorne študoval situáciu v tejto krajine počas tejto doby. By mohol uhádnuť, že sa tam nevykonávali žiadne zločiny alebo formy násilia, kvôli ktorým by títo muži ustúpili.
Keď mužská generácia, ktorá začala revolúciu zahynula alebo sa jej prvá pozoruhodná energia zmenšila. Tak sa dalo očakávať, že po období anarchie a “populárnej” diktatúry. Ideál slobody stratil veľa zo svojej príťažlivosti a národ v rozpakoch, kam sa obrátiť. Začal pátrať po pánovi. Na základe týchto okolnosti vznikol priestor pre návrat k vláde jednoho.
Preložila: Martina Remšíková
Zdroj: Aucontrarian
Facebook komentár