Plánuje Rusko menu krytú zlatom?

“Dokonalá búrka” geopolitickej nestability, diplomatickej izolácie, vážnej devalvácie meny a hospodárskej recesie, ktorá teraz sužuje Rusko, zásadne poškodila medzinárodné postavenie Moskvy a to možno na dosť dlhú dobu. Lenže práve takéto podmienky môžu dotlačiť vedenie krajiny k radikálnemu kroku, ktorý Ruskej federácii zabezpečí status svetového hráča raz a navždy. Týmto krokom môže byť prijatie zlatého štandardu.

Na prvý pohľad myšlienka pritiahnutá za vlasy, no v skutočnosti mnoho faktorov naznačuje, že remonetizácia v zlate (znovuzavedenie meny už podloženej zlatom) by mohla byť ďalším logickým krokom pre Moskvu.

Po prvé, Moskva už roky vyjadruje neochotu zostať v menovej milosti USA a ich spojencov z NATO a práve tento pohľad veľmi vehementne vyjadril Putinov dlhoročný ekonomický poradca Sergej Glazyev. V tejto otázke je Rusko pripravené na strategickú hru so Západom. V novembri minulého roka spravila guvernérka ruskej centrálnej banky neobvyklý krok, keď pre medzinárodné médiá prezentovala detaily o horúčkovitých nákupoch zlata bankou. Oznámenie je v ostrom kontraste s obvyklým mlčaním inštitúcie a len podčiarkuje otvorený strach Moskvy z hegemónie dolára. Načasovanie oznámenia naznačuje koordináciu s najvyššími politickými činiteľmi s cieľom predstaviť zlato ako možnú zbraň v menovej vojne.

Podobné: Putin kúpil neuveriteľných 55 ton zlata. Pripravuje sa na vojnu?

Po druhé, napriek medzinárodnému tlaku si Rusko dávalo veľký pozor na politiku výpredaja, ktorú v poslednej dekáde uplatňovali Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Španielsko a Taliansko pri neúspešných pokusoch pozdvihnúť svoje chorľavejúce ekonomiky.  Ide najmä o prípad predaja 400 metrických ton zlatých rezerv krajiny za absurdne nízke ceny počas vlády vtedajšieho britského premiéra Gordona Browna. Prekvapujúce rozhodnutie Moskvy počas rýchleho poklesu rubľa na začiatku decembra 2014 nesiahnuť na zlaté rezervy krajiny, ktoré sú momentálne šiestymi najväčšími vo svete, zdôrazňuje jasný postoj krajiny k otázke zlata. Do konca decembra mohlo Rusko pripočítať ďalších 20,73 ton (podľa januárových dát z MMF), čím uzatvára deväťmesačnú „zlatú nákupnú horúčku“.

Po tretie, zatiaľ čo ruská ekonomika je štrukturálne slabá, menový základ v krajine je dostatočne v poriadku, takže prechod smerom k zlatu môže byť ideálne načasovaný pre domáci trh aj geopoliticky. Rusko totiž nie je dlžnícky národ. V čase písania tohto článku v januári, pomer ruského dlhu k HDP krajiny bol nízky a väčšina zahraničného dlhu je súkromného pôvodu. Fyzické zlato tvorí 10 percent ruských devízových rezerv. November 2014 sa odzrkadlí na deficite rozpočtu, ktorý bude pravdepodobne predstavovať zhruba 10 miliárd dolárov, menej ako 1 percento HDP. Úroveň chudoby klesla z 35 percent v roku 2001 na 10 percent v roku 2010, zatiaľ čo stredná trieda podľa odhadov z roku 2013 dosiahne 86 percent populácie do roku 2020.

Padajúce ceny ropy poslúžia len k zintenzívneniu monetárnej atraktivity zlata. Vzhľadom k tomu, že vývoz ropy spolu so zbytkom energického sektora tvorí 45 percent HDP, oslabovanie rubľa bude asi pokračovať. Nové nestabilné fiškálne podmienky devastujú banky. Očakáva sa, že inflácia dosiahne 10 percent do konca roka 2015. Zatiaľ čo Rusko zostáva (v dohľadnej dobe) ekonomikou založenou predovšetkým na zdrojoch, práve iba prechod na zlatý štandard môže posilniť menu a to dokonca i keď tým súčasne obmedzí dostupnosť peňazí v ekonomike.

V prípade tak zásadnej transformácie si krajina kupovaním zlata sčasti zaisťuje dostatok peňazí v obehu v budúcnosti. Pokiaľ ide o znovunastolenie medzinárodnej prestíže Ruska vo svete „po ropnom šoku“,  prechod na zlato umožní, aby bolo opäť brané ako spoľahlivý a dôveryhodný obchodný partner.

Dôsledky zavedenia ruského zlatého štandardu by boli obrovské. Predovšetkým by to viedlo k prvému skutočnému rozkolu vo svetovom menovom poriadku. Je pravdepodobné, že Čína by tento príklad nasledovala. Pre USA by to mohlo znamenať hrozbu závažnej inflácie vďaka prelievaniu nechcených dolárov späť cez Atlantik – najhoršia nočná mora FEDu. Rusko sa predovšetkým vyhne extrémnemu zadlžovaniu, ku ktorému by nedošlo ani na Západe, pokiaľ by ekonomiky zostali pri zlatom štandarde.

“Zlatý štandard, transformujúc rubeľ na impozantnú menu s významným znížením odlivu kapitálu, by bol politicky pôsobivý ” píše Dr. Enrico Colombatto, profesor ekonómie na talianskej Univerzite v Turíne.

Súvisiace: Zlato sa sťahuje zo Západu na Východ + Grafy

Poznamenáva, že jedinou väčšou nevýhodou by bolo, že zavedenie zlatého štandardu by zbavilo politické autority možnosti ovplyvňovať trh. Ďalšiu hrozbu by predstavovala nová generácia ruských centrálnych bankárov hlboko ovplyvnenými menovými postojmi Európskej centrálnej banky (ECB) a FEDu.

Alisdair MacLeod, dvadsaťročný veterán off-shorového bankového poradenstva so sídlom vo Veľkej Británii, nedávno napísal, že Rusko (a Čína) budú “držať v rukáve všetky esá” ak sa odvrátia od možných menových vojen v budúcnosti a priklonia sa k trhu s fyzickým zlatom. Vo svojom článku dodáva, že v súčasnosti v západných kapitálových trhoch panuje nízka chuť na fyzické zlato a je nepravdepodobné, že by dlhodobí zahraniční držitelia rubľov vymieňali svoje devízy za zlato, preferujú výmenu za iné nekryté (fiat) meny.

Macleod cituje Johna Butlera, vedúceho pracovníka v oblasti IT v spoločnosti Atom Capital v Londýne, ktorý vidí veľký potenciál v zlatom výmennom štandarde v Rusku. Tvrdí, že so zriadením rozumnej ceny zlata by už Ruská centrálna banka nebola viac obmedzená nakupovaním a predajom zlata pre udržanie výmenného kurzu. Mohla by slobodne riadiť likviditu rubľa a bola by schopná vydávať kupónové dlhopisy ruskej verejnosti umožňujúc získať výnos fixovaný na ceny zlata. Poklesli by životné náklady, rástli by úspory podporené dlhodobou stabilitou ekonomiky a nižšími daňami.

Butler tvrdí, že i medzinárodný trh s menou by z podobného kroku výrazne vyťažil. Vzhľadom ku súčasnej kríze na Ukrajine a na komoditných trhoch boli ruble k doláru alebo euru podhodnotené. Po vyhlásení zlatého štandardu by sa dopyt po rubli zvýšil. Londýnske a New Yorkské trhy by naopak ako odpoveď zaviedli ustanovenia, ktoré budú obmedzovať výmenu zlata za ruble v importe a exporte.

Geopolitika zlata vstúpi aj do stále užších vzťahov Ruska s Čínou, krajinou, ktorá dala jasne najavo, že dáva prednosť zlatu pred dolárom. (Rusko nedávno predbehlo Čínu ako najväčšieho svetového kupca tohto kovu.) Po 400 miliardovej (USD), 30 ročnej dohode podpísanej medzi ruským plynovým gigantom Gazprom a Čínskou národnou ropnou spoločnosťou z novembra 2014 Čína zmenila svoje zameranie na internacionalizáciu vlastného trhu so zlatom. 15. januára 2015 Šanghajská zlatá burza, najväčšia burza s fyzickým zlatom na celom svete, a Svetová rada pre zlato uzavreli dohodu o strategickej spolupráci pre expanziu čínskeho trhu so zlatom v rámci novej Šanghajskej zóny voľného obchodu.

Myšlienka zlatého štandardu ako konečného lieku na ekonomické problémy Ruska sa objavila už niekoľkokrát. V septembri 1998 známy ekonóm Jude Wanninski v prezieravej eseji pre The Wall Street Journal prepovedal, že iba zlatý rubeľ môže dostať krajinu z jej vtedajšej dlhovej krízy. O dva roky neskôr v máji 2000 prezidentský úrad prevzal Putin a krajina sa pustila do masívneho nákupu zlata. V tej dobe bolo nutných dvadsať osem barelov surovej ropy na kúpu jednej unce zlata. Pre úspešné splácanie zahraničného dlhu krajiny bola prijatá politika rubľa podporovaného zlatom.

Súvisiace: 

Čína spúšťa celosvetovú menu,krytú zlatom – Američania si teraz musia nájsť dôvod na vojnu proti nej

Rusko a Čína vytvárajú rezervy zlata

Lenže „prozlatý“ postoj ide v podstate automaticky s antidolárovým. Špekulácie o tom, ako môže USA reagovať, vyvolávajú otázku nastolenia totálnej menovej vojny. Západ sa bude snažiť udržať Rusko regionálne a vojensky na okraji medzinárodnej spoločnosti, nehovoriac o obmedzovaní FEDom, ECB a Bank of England (BOE).

Vyhliadky do budúcnosti sú rovnako príliš pritiahnuté za vlasy. Holandský autor Willem Middelkoop o tom napísal vo svojej knihe v roku 2014 – The Big Reset: War on Gold and the Financial Endgame (Veľký reset: Vojna o zlato a koniec finančnej hry).

Reset systému je na spadnutie. Svetový finančný systém si bude musieť nájsť novú kotvu ešte pred rokom 2020… V zúfalej snahe udržať tento systém dolára vedú Spojené štáty tajnú vojnu proti zlatu už od roku 1960. Čína a Rusko už ale dymovú clonu dávno prehliadli a nehodlajú pokračovať v pôžičkách dolára svojmu americkému protihráčovi. Obe krajiny hromadia obrovské množstvo zlata a pripravujú sa na ďalšiu fázu globálneho finančného systému.

Preklad: Tomáš Kolenčík

Zdroj: Mises.org