Kde by boli úrokové sadzby ak by FED neexistoval?

Rick Santelli so Stevom Leismanom viedli vášnivú debatu z ktorej vzišla zaujímavá otázka. Udržuje voľný trh úrokové sadzby na nízkej úrovni alebo je to zásluhou centrálnych bánk? Toto ma primälo sa spýtať tu skutočnú otázku. Na akej úrovni by boli úrokové sadzby keby neexistovali centrálne banky?

Čo by sa stalo, keby FED speňažil svoju finančnú súvahu a predal hypotekárne záložne listy a pokladnične poukážky o hodnote 4.5 bilióna dolárov? Niektorí tvrdia, že po počiatočnom silnom predaji by sadzby následne padli kvôli deflačnému cyklu. Toto by bol následok konca tlačenia peňazí centrálnou bankou. Títo ľudia tiež tvrdia, že sadzby sú v súčasnosti na historických minimách kvôli zdrvujúcej deflačnej sile, ktorá momentálne prevláda v ekonomike.  Áno, dnes sme svedkami rozširujúcej sa deflácie po celom svete čo má tendenciu tlačiť dole celkové náklady na pôžičky, ale ja nie som presvedčený, že sadzby zostanú aj naďalej takto nízko a aj uvediem dôvoď prečo.

Súvisiace: Sú ďalšie krachy bánk z Rakúska na ceste do Európy

Výška výnosov dlhopisov je výslednou činnosťou reálnych úrokových sadzieb ALE AJ úverového rizika. Aj keď tu zatiaľ máme deflačné prostredie, ktoré spôsobuje, že zisky padli na rekordne nízke hodnoty tak si trh uvedomuje, že ak by nastal tlak, tak by sa centrálne banky zapojili a vytvorili trvalú ponuku na vládny dlh. Bez centrálnej banky by sa však svetové HDP (ktoré rástlo vďaka majetkovým bublinám) rýchlo vypitvalo.

Slabnúce HDP v USA by spôsobilo, že držitelia dlhopisov by začali panikáriť nad schopnosťou ministerstva financií splácať viac než 18 biliónov dolárov, ktorý dlhuje – čo je teraz už viac ako 5,5 násobok ročného príjmu. Ak by sme chceli dať veci do perspektívy, tak 5,5 násobok ročného príjmu by bol podobný rodine, ktorá zarobí 50 000 dolárov ročne a je držiteľom 275 000 dolárovej hypotéky. Nech by bola situácia akokoľvek zlá, tak by sa stala ešte horšou pretože slabnúce HDP – vyplývajúce z rýchleho rastu platieb a poplatkov za obsluhu dlhu – by poslalo v krátkej dobe momentálne pol biliónový ročný deficity nad tri bilióny dolárov.

Trhy majú vrodené chápanie, že centrálnym bankám sa môže vždy zárobkovo dariť vo svojom prirodzenom podnikateľskom prostredí a taktiež aj na úrokových platbách na štátnych dlhoch. Ak mi neveríte, možno budete chcieť veriť Alanovi Greenspanovi, ktorý sa tiež takto vyjadril na zasadnutí s médiami potom ako Standard and Poor (ratingová agentúra) degradoval o stupeň americky dlh v roku 2011. Toto degradovanie považuje skôr ako narušenie americkej ´hrdosti´ a ako bývali predseda FED ďalej pokračoval: ´´Nepovažujem to ako problém úverového ratingu pretože Spojene Štáty Americké môžu vyplatiť akýkoľvek dlh keďže stále môžu pristúpiť ku tlačeniu peňazí a tým je šanca na bankrot nulová.´´ Pravdou je, že centrálne banky stoja ako ultimátny ručitelia úverového dlhu. Ručitelia, ktorí majú schopnosť tlačiť peniaze. Hodnotenie úverovej spoľahlivosť na štátne dlhy sa stalo už skôr iba formalitou a nič už neznamenajú. 

Na začiatku decembra 2014 Moody´s (ratingová agentúra) degradovala japonský dlh o jeden stupeň z Aa3 na A1. Výnosy dlhopisov klesli takmer okamžite a Japonské 5 ročné výnosy klesli na rekordné minimá len dva dni po downgrade. Reakcia trhu na Moody´s downgrade nebola pozitívna a zobralo ich rozhodnutie skôr ako nesprávne. Na druhej strane, pokles úrokových sadzieb bol výsledkom rozhodnutia Japonskej Národnej Banky rozšíriť už aj tak rekordné nákupy dlhopisov čím sa limitovala ponuka a znížili úrokové sadzby. Keď sa zamyslíme, že dlh sa vyjadruje ako percentuálny podiel daňových príjmov, ktorý je väčší o 1000 percent tak mi je ťažké uveriť, že by voľný trh predlžil akejkoľvek krajine, alebo spoločnosti, úver na 10 rokov len o štvrtinu jedného percenta.

Treba sa tiež zamyslieť nad tým aké úrokové sadzby by voľný trh pridelil štátnemu dlhu, ak by nedisponoval tlačiarňami na bankovky. Najlepší pohľad na túto myšlienku a situáciu ohľadom sadzieb sme mohli vidieť v Grécku a južnej Európe počas rokov 2010-2012. Keď Grécko a ostatné južné štáty prijali Euro menu tak im ECB odňala tlačiarenské lisy. Počas finančnej krízy v roku 2008 bola ECB neochotná zaručiť sa a pomôcť z ťažkostí krajinám s ´novými´ peniazmi. Namiesto toho navrhla aby Grécko a ostatne južné štáty znížili výdavky čím by bojovali s rastúcim deficitom, ktorý sa dostavil ako výsledok prehnaného míňania a nízkych daňových príjmov. Grécke príjmy na HDP boli pozoruhodne lepšie než japonské a to na hodnote 475%. Avšak, bez možnosti tlačiť svoju vlastnú menu a počiatočnej neochoty zo strany ECB zachrániť Grécko mal trh na situáciu nepriaznivú reakciu. Grécky desaťročné bondy, ktoré dosahovali v priemere okolo 5% pred krízou sa vyšplhali do marca 2012 na takmer 40%. Potom v júli 2012, predseda ECB Mario Draghi sľúbil urobiť čokoľvek (rozumej kúpiť neobmedzené množstvo gréckeho dlhu) a stlačiť výnosy nadol. A dole aj výnosy išli vďaka prísľubu ECB.

Súvisiace: 

Jasný dôkaz , že FED kvantitatívnym uvoľňovaním nevytvára v USA pracovné miesta
Ben Bernanke odfúkol dlhopisovú bublinu do akcií 

Vzhľadom k rekordnej úrovni vládneho dlhu, ktorá dnes v rozvinutom svete existuje, je tu značné riziko, že úrokové sadzby sa budú zvyšovať a mohli aj vymknúť spod kontroly pokiaľ by ho nezastavila podrobná reštrukturalizácia alebo neprišlo k platobnej neschopnosti.

Aktuálna je aj otázka držiteľov dlhopisov, ktorí si myslia, že FED môže speňažiť bilióny dolárov vo forme štátnych dlhopisov bez vytvárania inflácie a ničenia kúpnej sily tohto dlhu. Táto nesprávna domnienka bola podoprená predchádzajúcim programom kvantitatívneho uvoľňovania FED, čo avšak hneď neviedlo k neovládateľnej inflácii. História nám, ale jasne ukázala, že národ nemôže speňažovať obrovské množstvo dlhu, bez toho, aby netrpelo nekontrolovanou infláciou. Bolo by hlúpe si myslieť, že tentoraz je to iné. Preto mať pripravenú centrálnu banku ochotnú speňažiť významné percento národného dlhu by nemalo predstavovať žiadnu útechu držiteľov dlhopisov. Čoskoro investori vládneho dlhu prídu k pochopeniu, že platobná neschopnosť príde vo forme reštrukturalizácie alebo inflácie. A odpoveďou na našu otázku úrokových sadzieb je, že v blízkej budúcnosti pôjdu oveľa vyššie.

Preložil: Peter Juracsik

Zdroj: Pento Portfolio Strategies