Tlač centrálnych bank a ich triky v zjednodušenej podobe

V snahe o objasnenie toho, čo FED v podstate vykonal, teda ako rozšíril svoju súvahu a čo to znamená, ponúkame v grafe na konci článku:

Modré pruhy predstavujú súvahu Fedu v januári roka 2007, dlho predtým, než svet zasiahla finančná kríza v roku 2008 a a ako začalo kvantitatívne uvoľňovanie. Červené pruhy predstavujú najnovšie vyhlásenia Fedu v súvahe, ktoré možno nájsť tu. My sme však značne zjednodušili veci (napríklad sme nezahrnuli reverzné repo zmluvy a ďalšie rôzne záväzky), ale príbeh je stále rovnaký.

Ľavá časť grafu predstavuje záväzky Fedu, zatiaľ čo pravá strana predstavuje aktíva Fedu. Na konci dňa, nákupy dlhopisov od Fedu v krátkodobom ako aj dlhodobom horizonte boli kompenzované zvýšením záväzkov Fedu, z ktorých väčšina prešla do bankových rezerv (a väčšina z nich je považované za prebytočné rezervy) a zvyšok peňazí je v obehu. Fed skutočne premenil väčšinu týchto cenných papierov nakúpených do rezerv. Bankový systém bol veľmi rád, že mohol držať tieto “rezervy”; pred požičiavaním záplavy úsporných vkladov (ktoré boli ku koncu roka na úrovni takmer 4 biliónov dolárov), banky takže radšej požičali peniaze FEDu, výmenou za “rezervy”.

Súvisiace:

Tu je prečo prvý centrálny bankár na svete dostal trest smrti
Sú ďalšie krachy bánk z Rakúska na ceste do Európy

Zvýšenie meny v obehu od roku 2007 nebol klasickým “tlačením peňazí” tak ako to robila Argentína, keď vykonávala voľné tlačenie peňazí. V USA, na rozdiel od v Argentíny, toto obeživo predstavuje peniaze, ktoré verejnosť chce držať. Centrálna banka v Argentíne ich tlačila formou veľkého množstva peňazí, ktoré potom “požičiavala” vláde, aby zaplatil účty a sociálne dávky. Novo tlačená hotovosť zaplavovala ekonomiku a nikto nechcel držať všetky tie peniaze a to tlačilo ceny na vyššie úrovne v klasickej definícii inflácie, kde “príliš veľa peňazí naháňa príliš málo tovaru.”

V prípade USA väčšina z meny v obehu je držaných mimo územia USA a u ľudí, ktorí naozaj chcú, aby ich držali. V prípade, že by svet nechcel všetku tú menu, v tom prípade by sa vrátila do bankového systému výmenou za krátkodobé vklady.

Definície ku grafu:

T-Bills – majú najkratšiu škálu splatnosti všetkých vládnych dlhopisov v časovom horizonte 4, 13, 26 a 52-týždňov.

T-Notes – tieto dlhopisy predstavujú stredný rozsah splatnosti, s dobou splatnosti, pokiaľ ide o 2, 3, 5, 7 až 10-rokov.

T-Bonds – sú obyčajne v podstate zhodné s T-Notes okrem toho, že sú splatné až za 30 rokov. Úrok je vyplácaný polročne.

Súvisiace: Celý systém fiat peňazí v úpadku: Zánik globálnej rezervnej meny – fiat dolára

MBS: jedná sa o cenné papiere kryté hypotékamy. Typ cenného papiera krytého aktívami, ktorý je zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti alebo viacerých hypoték. Tieto cenné papiere musia byť zoskupené do jednej z dvoch najvyšších ratingov v určených akreditovaných ratingových agentúry a zvyčajne vyplácajú pravidelné platby. Okrem toho, hypotéka musí pochádzať z regulovanej finančnej inštitúcie.