Grécka Dlhová kríza: Ako sme sa tam dostali?

Počas minulého týždňa sme na tlačovej konferencii medzi nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou a gréckym premiérom Alexisom Tsiprasom videli povzbudivé úsmevy. Aj keď obaja predstavitelia sa snažia vyjsť z týcho diskusií s čo najlepším výsledkom, je medzi oboma ich krajinami ešte obrovská priepasť a ak táto priepasť nebude nijako premostená, výsledok toho všetkého by mohol byť grécke vyhlásenie bankrotu a možno aj zničujúci odchod z eurozóny.

Ale poďme pekne poporiadku. Čo je v stávke, a ako sme sa sem dostali? No, to všetko začalo pred 15 rokmi …

2000: Cesta do zasľúbenej zeme

Náš príbeh začína v júni 2000, rok a pol potom, ako  všetky nemecké marky, francúzske franky, talianske líry a španielske pesety boli navždy odstránené a prevedené na eurá. To bol deň, kedy sa k členom pridal ďalší: Grécko bolo pozvané, ako jeden z tucta vybraných krajín, ktoré mohli byť súčasťou eura už na jeho začiatku. Grécko bolo vždy najchudobnejšou krajinou skupiny, s najslabšími kontrolami nad jeho domácimi financiami. Jeho vláda si vždy žila nad pomery a rozdiel zapĺňala pôžičkami, alebo tlačou veľkého množstva peňazí. (Pôžičky viedli k obrovskému nahromadeniu dlhu, tlačeniu gréckej meny čím drachma viedla k jej oslabeniu, alebo devalvácií proti silnejším menám, ako je nemecká marka.)

Súvisiace: Grécko strávilo až 90 z posledných 192 rokov vo finančnej kríze

Napriek tomu, Grécko vyzeralo, ako by prešlo modernizáciu a európsky projekt bol vždy o tzv. pomoci krajinám a nie o navyšovaní ich problémov. Takže v duchu európskej jednoty,  nad obavami z gréckeho dlhu a deficitov bolo mávnuté rukou. Koniec koncov, euro ma niekoľko ochranných opatrení a prijatie eura určite pomôže Grécku na jeho ceste k prosperite.

Graf: 1987-2014 Platobná Bilancia Grécka

2004-2007: Problémy s financiami

To je presne to, čo sa stalo, aspoň na začiatku. Medzinárodní veritelia z Nemecka a ďalších krajín si uvedomili, že Grécko už nie je schopné devalvovať svoju menu. Riziko úverov Grécka v drachmách bolo vždy nevhodne vyvážené gréckou drachmou. Ale úvery pre Grécko v eurách boli v poriadku: keďže eurá by mohli byť tak dobré ako zlato, hlavne vďaka Nemeckom ovládanej Európskej centrálnej banke.

Výsledkom bolo, že náklady na pôžičky prepadli: tým sa stalo oveľa jednoduchšie a oveľa lacnejšie pre Grécko si požičať peniaze, s predvídateľným výsledkom pre Grécko. Banky a ďalší investori z celej Európy požičiavali miliardy a miliardy eur do Grécka a naopak Gréci s týmito peniazmi žili naozaj veľmi dobre … no nad pomery.

Grécko dôsledne každým rokom míňalo oveľa viac, než vybrali na daniach a nemali vôbec žiadne skutočné schopnosti splácať tieto peniaze, ktoré si požičali. Napriek tomu nikto z toho nemal obavy, teda Grécko bude vždy schopné splatiť svoje dlhy, pretože všetci na dlhopisových trhoch očakávali, že grécka vláda bude vždy schopná refinancovať svoje dlhy. V podstate ak budete vždy vedieť refinancovať svoj dlh, už nikdy nebudete musieť skutočne splácať svoje dlhy.

2008: Kríza

Ale potom prišla globálna úverová kríza, čo spôsobilo to, čo ekonómovia nazývajú “náhle zastavenie.” Nikto už na dlhopisových trhoch naozaj nechcel nikomu požičať peniaze, najmenej zo všetkých Grécko – najmä po tom, čo nová grécka vláda odhalila pravdu o jej deficite, ktorý bol väčší než u akejkoľvek predchádzajúcej vlády. Investori zistili, že bývalá vláda o svojich deficitoch klamala a táto správa nemohla prísť v horšiu dobu.

Grécko už viac nemohlo nemohlo vykonať refinancovanie svojich dlhov a tak EÚ ako celok bola nútená prísť s pomocou od Medzinárodného menového fondu a požičať peniaze, ktoré nikto iný nepožičal.

2010-2014: finančná pomoc a problémy s neplácaním

Na rozdiel od bánk a dlhopisových trhov, však noví veritelia Grécka – EÚ, Európska centrálna banka a Medzinárodný menový fond – boli v pozícii, kedy prišli s realizáciou podmienok pre svoje úvery. Na oplátku za získanie finančných prostriedkov od Troiky, Grécko prisľúbilo sa pustiť do tvrdého úsporného programu, zníženiu vládnych výdavkov a výpredajov štátneho majetku všade tam, kde je to len možné.

Program bol navrhnutý tak, aby vyriešil obavy Nemcov, že Gréci sú leniví povaľači a to napriek skutočnosti, že Gréci v priemere pracujú za rok až 2037 hodín, zatiaľ čo Nemci pracujú len 1388 hodín za rok.

Obrázok: Priemerný ročný počet odpracovaných hodín zamestnancov – Grécko vs. Nemecko

Gréci súhlasili s podmienkami Troiky a aj s tým, že budú platiť uroky s týchto požičaných peňazí, takže to všetko malo priniesť úrokové platby pre zahraničné banky a vlády. To znamená, že peniaze v skutočnosti pomáhali Grécku, ale taktiež pomáhali inštitúciám a vládám, ktoré tieto peniaze Grécku požičali.

Medzitým, grécka ekonomika si to namierila do priepasti, keďže to má tendenciu stávať sa keď krajiny vykonávajú nútené drastické škrty vo výdavkoch. V plnohodnotnej depresií, s rastúcou nezamestnanosťou a žiadnou viditeľnou cestu von z bahna, Grékom ostávala už iba jediná vec, čo mohli: vyjadrili svoj hnev a frustráciu u volebných urien.

2015: Voľby

Grécka marxistická koaličná strana Syriza tak tento rok prišla k moci a “to bolo presne o čo si neželali ich veritelia”. Jeho členovia však od EÚ chcú iba peniaze, čiže presný opak toho, čo chcú a potrebujú Nemci, “prostredníctvom udržania kontroly gréckeho osudu v Bruseli, než v Aténach.” Viac peňazí nie je vždy dobré riešenie: niekedy to jednoducho znamená väčšie objemy zadĺženosti.

Syriza prišla so svojimi požiadavkami do EÚ. Chcela zníženie dlhu, zastavenie úsporných opatrení a možnosť ísť svojou vlastnou cestou. Ale Európania a najmä Nemci s ničím takým nesúhlasili. Stále niektorí potrebujú byť držaní na veľmi krátkom vodítku.

Problém je, že ak obe strany nemôžu dospieť k dohode a peniaze prestanú prúdiť z Európy do Grécka, potom Grécko bude nútené druhýkrát vyhlásiť nesplácanie pôžičiek za posledné tri roky a môžu byť dokonca nútení opustiť Eurozónu, čo nikto naozaj chce. Ale Európania vyzerajú, ako by mohli byť schopní žiť s týmto výsledkom a to by mohlo byť jediným spôsobom, ako by grécka ekonomika opäť mohla byť konkurencieschopná.

Súvisiace: PRIPRAVTE SA: Toto sa stane, ak Grécko opustí euro

Budúcnosť: Koniec eurozóny?

Samozrejme existuje veľké riziko, že ak Grécko opustí Eurozónu, potom sa nemožné stáva možným. Euro bolo nejako navrhnuté tak: môžete doň vsúpiť, ale nikdy z neho nemôžete odisť.

To znamená, že existujú následné riziká že Španielsko a Portugalsko by mohlo potom taktiež začať uvažovať nad opustením Eurozóny.

Takže vyvstáva otázka: vzhľadom k tomu, že existujú riziká, prečo by niekto potom mal držať eurá v svojej krajine, keďže jednoducho by mohli odísť. Takže výsledok opustenia Grécka z Eurozóny by mohol byť masívny odliv kapitálu zo všetkých stredomorských krajín a viesť tak k ochromeniu ich bankového sektora na niekoľko desaťročí. A tým by sme sa mohli dočkať konca celého európskeho projektu.

Zdroj: Fusion