Nová analýza poukazuje na to, aký vplyv môžu mať sankcie EÚ na Rusko

Nová analýza poukazuje na to, ako Európa môže uškodiť Rusku

V novej analýze, vedúca predstaviteľka Európskej rady pre zahraničné vzťahy, Kadri Liik s jej kolegami skúmala európske sankcie proti Rusku a ako by s nimi európski lídri mali nakladať.

Konštatuje: “Nezdá sa, že by Európa vedela, čo chce “štrukturálnymi sankciami” dosiahnuť a preto nemajú žiadny časový rámec a vôbec sa presne nevie, kedy by sankciám mohol byť koniec.

Liiková sa pýta: “Máme očakávať zmenu režimu v Moskve? Alebo chceme, aby sa Rusko začalo správať “ako normálna európska krajina?” Alebo by sa mali snažiť založiť svoj vplyv na príťažlivosti a nie formou donucovania?”

Súvisiace: Rusko OSN: “V Arktíde požadujeme 1,2 milióna km2”

Tieto otázky je potrebné odpovedať tak, aby bolo vidno aj možné východiská z tejto situácie okolo sankcií. Okrem toho podľa analýzy, je lepšie sa pozerať na povahu problému, aby sa “videlo, akú úlohu sankcie môžu zohrávať pri náprave tohto problému.”

Moskva však presne vie, čo chce: Rusku ide o “sféry vplyvu” a je nastavené tak,že presne vie, čo považuje za svoje vlastnú sféru. Tento spôsob myslenia je čiastočne pripísovaný Putinovi, ale je aj hlboko zakoreneným v ruskej histórii.

Liiková ďalej uvádza: Európa je vo väčšej miere založená na “postmoderne ​​orientovanú stretégie win-win (Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe), ktorá je založenou na vzájomných medzinárodných vzťahoch.”

Súvisiace: Goldman Sachs: “Rusko potrebuje prísť s novým modelom rastu pre HDP”

Vzhľadom k tomu, že “obe strany sú orientované na úplne odlišné stratégie”, podľa Liikovej k tejto patovej situácií medzi Ruskom a Európou nakoniec muselo prísť.

Ak by sa tak nestalo na Ukrajine, stalo by sa to inde. Jedným z dôvodov je, že v súčasnosti, zhruba 25 rokov po páde Sovietskeho zväzu, krajiny, ktoré boli súčasťou bývalého ZSSR požadujú lepšie riadenie a väčšiu silu, aby mohli riadiť svoju budúcnosť, tak ako uznajú za vhodné.

Súvisiace: Krajiny s veľkým podielom ruskej populácie – MAPA

V podstate, pre tvarovanie post-sovietskej Európy je napätie pravdpodobne nevyhnutným.

Liiková ďalej uvádza: “To sa prejavuje v problémovom, ale nevyhnutnom evolučnom procese, ktorý EÚ nemala vôbec začať a nemá naň žiadny vplyv, ale nemôže robiť nič iné, ako ho podporovať.”

“Moskva, na druhej strane, je skôr zameranou na určité elity, ktoré môže všetko kontrolovať ​​a tým sa jedná o odolávanie stretu dvoch sytémov a pravdepodobne sa bude to bude opakovať tak dlho, kým budú základy zostávať stále bez zmeny.”

Podľa nej, to čo Rusko chce, nie je o konflikte veľkých rozsahov, ale chce dosiahnuť dohodu s EÚ ohľadom tých krajín, ktoré Kremeľ vníma ako súčasť právoplatnej “sféry vplyvu” Ruska.

EÚ na druhej strane, by nikdy neakceptovala túto dohodu, pretože by to znamenalo pripustenie ruskej agresie v bývalých sovietskych republikách, ktoré sú už teraz súčasťou Európy.

To, čo vedúci predstavitelia EÚ musia pochopiť, keď diskutujú o ďalších sankciách, Liiková tvrdí, že Rusko a Európa sú uprostred dlhodobého konfliktu, ktorý sa nedá rýchlo vyriešiť.

Ak Európa čaká na zmenu režimu v Moskve, čaká úplne zbytočne. K dominancií pripútané myslenie ruských vodcov je živé a zdravé po celé desaťročia, a nie je pravdepodobné, že zmizne – a dokonca aj vtedy, keď Putin nebude v čele Ruska.

Podľa Liikovej: Ideálnym výsledkom z európskej perspektívy, je, že Rusko prehodnotí “svoj postoj v oblasti medzinárodného správania.”

Nakoniec, Liiková dospela k záveru, že zmeny budú mať razantný vplyv iba v prípade, že vláda bude zdiskreditovanou a zvrhnutou samotnými Rusmi.

Súvisiace:

Rusko chce vlastniť viac zlata, tu je dôvod prečo
Hádajte, ktorý drahý kov je ovládaný Rusmi

A to je miesto, kde sú sankcie dôležitými.

Tým sa takéto agresívne kroky Ruska stanú omnoho nákladnymi a neefektívnymi.

Liiková argumentuje, že vyplyv sankcií je dôležitým, najmä dovtedy kým nebudú splnené podmienky stanovené EÚ (ohľadom realizácie dohôd z Minsku a návratu Krymu). V rovnakej dobe však Európa potrebuje bezpečenosť pre zraniteľné krajiny EÚ a členov NATO.

Čo je pre Európu najdôležitejšie, aby ukázala? Že nebude len tak stáť a prímať jeden konflikt Ruska za druhým bez reakcie, ako sa to mohlo zdať aj po vojne v Gruzínsku, kde Rusko stále pomaly od roku 2008 preberá jej územia.

Skutočnosť, že Európa je ochotná udržať tieto sankcie, aj keď prinášajú určité hospodárske ťažkosti je taktiež súčasťou tej istej stratégie, ktorá chce poukázať na dôveryhodnosť Ruska.

Zdroj: TheGuardian, BBC