Za takmer 50 rokov, je v Južnej Afrike vidno systematickú rasovú segregáciu. Aj keď sa to na začiatku 90. rokov začalo meniť – zákony boli obmenené, apartheid už do architektúry krajiny dostatočne presiakol. Cesty, rieky a polia fungovali ako “nárazníkové zóny” pre definíciu ľudí na základe rasy.
V roku 2016 fotograf Johnny Miller zachytil “architektúru apartheidu” zhora. Separácia dávala vláde možnosť obmedziť prístup čiernej komunite k vzdelaniu, vysoko kvalitným pracovným miestám a mestským zdrojom, čo viedlo k extrémnemu rozdeleniu bohatstva. Vďaka tomu sa Millerovy podarilo ukázať kontrast, ktorý predtým nebol nikdy zachytený.
Miller poznamenal: “Rozdiely v tom, ako ľudia žijú, je niekedy ťažké vidieť zo zeme. Vďaka tomu, že dokážeme lietať, môžeme vidieť veci z novej perspektívy – môžeme vidieť veci také, aké v skutočnosti sú,” … “Pri pohľade z výšky niekoľkých metrov, sa objavia neuveriteľné scény nerovnosti.”
Hranica medzi chudobnými a bohatými je skutočne veľmi tenká.
Kapské Mesto je mesto ako žiadne iné. Miller poznamenal: “Je neuveriteľne krásne,” … “a je typickou juhoafrickou zmesou.”
Černosi, niekedy označovaní ako “farební”, boli v tejto krajine stovky rokov zbavený spôsobilosti. V roku 1948, na začiatku apartheidu boli podľa zákona chránení proti rasizmu.
Apartheid taktiež priniesol nariadenia o rozlišovaní medzi “čiernymi a farebnými” ľuďmi z rôzneho pôvodu. Čierni ľudia prišli z regiónu Eastern Cape, zatiaľ čo zmiešané rasy ľudí, nazývané “farební”, pochádzali z otrokov z Indonézie a Madagaskaru alebo boli africkými domorodcami (Khoisan).
V nasledujúcich rokoch, čierni ľudia boli násilne vyslovovaní zo svojich domovov vo vidieckych oblastiach a presunutí do slumov. Aby sa zabránilo čiernym ľuďom v zjednotenia pod jednou nacionalistickou organizáciou, tieto nové oblasti boli od seba vzdialené.
Apartheid už nie je zákonom. Ale viac ako 50 rokov z obdobia, kedy bol apartheid uvedený do zákona, mnoho čiernych obyvateľov stále žije v plechových chatrčiach, pripútaných na piesčité, vyprahnuté oblasti, vzdialené od miest.
Bohatí, bieli ľudia sa nachádzajú v časti, na pobreží Atlantiku a v blízkosti Stolovej hory, bližšie k centru mesta a jej zdrojom.
Miller uvádza: “Je zaujímavé, že niekedy máte veľmi chudobných komunít, z toho či onoho dôvodu a existujú priamo uprostred veľmi bohatých štvrtí.” Na obrázku je golfové ihrisko.
Miller chcel tieto oblasti zdokumentovať. Použil webové stránky, ktoré zbierajú údaje zo sčítania ľudu v interaktívnej mape, kde triedi obyvateľov na základe rasy, príjmu a jazyka.
Google Maps mu pomohol určiť bezpečné zóny, kde by mohol začať a pristáť jeho drone. V Južnej Afrike, je legálne lietať s dronom pokiaľ sa nejedná o komerčné využitie.
Výsledky sú neuveriteľné. Miller uvádza: “Vedel som, že rozdiely budú extrémne,” … “ale neuvedomil som si, aký extrém to bude, kým som neletel nad hlavami.”
Jeho fotografie už pozrelo státisíce ľudí po celom svete, čo prinútilo k širokej škále reakcií.
Miller nakoniec poznamenal: “Ľudia majú strach z neznáma, niekoho, kto hovorí iným jazykom, má inú farbu, odlišnú kultúru,” … “A ten strach je pochopiteľne založený na histórií a okolnostiach, ale je pozitívom, že aj tie sa zmenili.”
Zdroj: UnequalScenes
Facebook komentár