5 návrhov na fungovanie základného príjmu

Zdá sa, že o základnom príjme hovorí celý svet, šancu by mu chcela dať fínska, holandská, švajčiarska či kanadská vláda. Aj keď sa myšlienky o základnom príjme rozvíjajú už dlhšiu dobu, naliehavejšia diskusia a motivácia na praktické overenie nápadu sa objavila až teraz.

Za senzáciou sa ale skrývajú kľúčové otázky, ktorým treba venovať pozornosť. Podpora zo všetkých strán politického spektra a záujem miest a štátov z celého sveta potvrdzujú, že diskusia o nepodmienenom základnom príjme je naozaj rozsiahla a bohatá.

Čo si ale predstavujeme pod pojmom základný príjem? Hovoríme o tom istom?

Nasledujúce roky budú bez pochýb dôležitým odrazovým mostíkom pre jednu z najdôležitejších sociálnych zmien 21. storočia, a preto je nutné zaoberať sa rôznymi variantmi fungovania základného príjmu. Keďže návrh už veľa krajín nadchol, nemalo by zmysel skoncovať s ním. Naopak, je načase začať diskusiu, dostať sa od teórie ku praxi. Otázka teda znie: Akú formu základného príjmu zastávate, a prečo by mala fungovať práve táto?

Súvisiace: Holandské mesto dá obyvateľom voľný základný príjem – bez podmienok 

Na podnietenie diskusie sme danú otázku položili niektorým vyššie postaveným zástancom myšlienky základného príjmu. Áno, je to zdanlivo jednoduchá otázka, a nie, nedali sme im dostatok miesta aby sa vyjadrili ku všetkým úskaliam, ktoré sú so základným príjmom spojené.

Predsa len, toto je iba začiatok, iskra zapaľujúca potrebnú verejnú diskusiu o tom, ako by mal základný príjem fungovať. Vizionári nám už svoje predstavy naznačili, teraz sme na rade my. Zapojte sa do diskusie a povedzte nám svoje názory!

Základný príjem by mohol spojiť mzdovú priepasť medzi tými, ktorí sú nezamestnaní alebo podzamestnaní kvôli rozvoju techniky

„Rád by som zaviedol úplný univerzálny základný príjem pre všetkých dospelých Američanov. Dostávali by ho mesačne, a jeho zámerom by bolo znížiť chudobu v Spojených štátoch. Na dosiahnutie tohto cieľa by však bolo pravdepodobne vhodnejšie najskôr zaviesť nižší univerzálny príjem, ktorý by sa rovnako vyplácal každý mesiac, no jeho výška by nedosahovala úplný základný príjem.
Hneď ako by sa systém osvedčil, a identifikovali by sa hlavné zdroje na jeho financovanie, mohli by sme v Amerike prejsť na úplný základný príjem.

Pre mňa je hlavným dôvodom na presadenie základného príjmu zvyšujúca sa nerovnosť, ktorú zapríčiňuje nezamestnanosť a podzamestnanosť spôsobená rozvojom techniky. Podstata práce sa mení, a týmto zmenám musíme prispôsobiť nové sociálne opatrenia. Základný príjem by nám napomohol k plynulej zmene spoločnosti, v ktorej by ľudia neuznávali iba prácu na plný úväzok,“ povedal Jim Pugh, výkonný riaditeľ spoločnosti Share Progress. (Spojené štáty)

Základný príjem by mohol byť týždenným nezdaniteľným príspevkom, avšak nie čarovným orieškom. Na zaplatenie účtov, jedla a strechy nad hlavou by ste museli usilovne pracovať.

„Základný príjem by mal byť týždennou odmenou, ktorá by nahradila všetky prídavky spojené s príjmom. Nenahradil by podporu na dieťa, bývanie, či invalidný príspevok. Navrhujeme reformu daňového systému, ktorá by prispela k financovaniu základného príjmu a zvýšila príspevok na deti mladšie ako 5 rokov.

Základný príjem dáva ľuďom väčšiu slobodu pri životných rozhodnutiach, ktoré robia nielen pre svoj blahobyt, ale aj pre dobro svojich najbližších. Nejde o utópiu ani zázračné riešenie, ale o akt, ktorý by značne pomohol,“ vyjadril sa Anthony Painter, riaditeľ prieskumného centra v spoločnosti RSA. (Veľká Británia)

Na fungovanie plánu základného príjmu by bola potrebná zásadná reforma sociálneho systému

„Ja podporujem model „životného konta“ (osobný „účet“, ktorý by zaznamenával celoživotné náklady a prijaté príspevky). Tento model spoľahlivo odstraňuje možnosť finančných problémov počas rozličných období v živote ľudí s rôznym príjmom. Vytvára vieru v jednotlivca, podporuje slobodu a zodpovednosť ľudí za vlastné financie.

Daný model by znamenal reformu sociálnych istôt a vyhovoval by súčasnému aj budúcemu trhu práce. Bez celkovej reformy nie je možné systém transferových platieb financovať. Okrem toho by zmena bola aj filozofická, pretože by dávala ľuďom moc rozhodovať o vlastných životoch, spoločne sa starať o základné istoty a pomáhať tým, ktorí to sami nezvládnu,“ myslí si Elina Lepomäkiová, členka fínskeho parlamentu. (Fínsko)

Súvisiace: Spoločnosť zo Silicion Valley chce ľuďom dávať peniaze

Základný príjem by mal posunúť všetkých „na dne“ smerom k strednej vrstve

„Všetci vlastníme v krajine a spoločnosti istý podiel všeobecných zdrojov, z ktorých by sme mali získať dividendy. Čistý vzduch, čistá voda, fungujúca klíma a prosperujúci sociálny systém riadený zákonmi – toto sú všeobecné zdroje poskytujúce dividendy, ktoré by sa k nám mali dostať vo forme základného príjmu.

Základný príjem by sa mal zaviesť, pretože každý by bol spokojnejší v strednej vrstve, pretože v bohatej krajine by nemal byť nikto bez domova alebo hladný, a pretože motto 20. storočia, podľa ktorého sú ľudia na svete iba na to, aby pracovali a zarábali, a že si zaslúžime dobré miesto v spoločnosti iba ak zarábame veľa, dávno neplatí.

Stredná vrstva predtým žila z peňazí, ktoré dostala za vykonanú prácu. Tento príjem je však často nedostačujúci.

Základný príjem vytvorený z dividend zo všeobecných zdrojov, akým je napríklad daň za emisie skleníkových plynov, ktoré znečisťujú atmosféru, dáva každému členovi spoločnosti nepracovný príjem, a dáva najavo, že každý si zaslúži mať strechu nad hlavou a jedlo na stole. Dáva nám to istotu, že zistíme, aké sú priority ľudí v 21. storočí,“ objasňuje Kristin Eberhardová, výskumníčka v spoločnosti Sightline Institute. (Spojené štáty)

Základný príjem by mal dať ľuďom skutočnú slobodu – odvahu odmietnuť mizerné pracovné pozície a oslobodiť ľudí od trvalej chudoby.

„Základný príjem vidím hlavne ako myšlienkový smer, v ideálnej forme je univerzálny, individuálny a nepodmienený.
Posledný kúsok mozaiky je pre mňa najdôležitejší, pretože život bez chudoby musíme povýšiť na bezvýhradné ľudské právo. Základný príjem musí byť dostatočne vysoký na to, aby pokryl všetky základné potreby, no nemal by ich presahovať (švajčiarsky návrh sa mi zdá privysoký).

Vedeli by sme to urobiť viacerými spôsobmi – napríklad aj negatívnou daňou z príjmu. Ako vždy, aj teraz však rozhodujú detaily. Ako to napríklad celé zaplatíme? Osobne by som chcel vidieť ako by základný príjem zničil nerovnosť medzi ľuďmi.

Dobrým nápadom môže byť aj počiatočný nižší základný príjem, napríklad 500 eur, čo je maximálny príspevok, ktorý by si náš štát momentálne mohol dovoliť. K tejto problematike sa vyjadril belgický filozof Philippe van Parijs. Ja ako historik nemám rád náhle revolúcie. Mali by sme robiť malé kroky a učiť sa „za pochodu“ (preto je fínsky experiment taký zaujímavý).

Tiež sú dobré argumenty na to, aby sa základný príjem stal univerzálny. Samozrejme, niektorých by to veľmi neovplyvnilo. Dostali by mesačne napríklad základný príjem vo výške 1 000 eur a rovnaké množstvo by zaplatili na doplnkových daniach. Bol by to však silný symbolický posun vpred, pretože by to „očistilo škvrny“ na prídavkoch a sociálnych istotách.

Súvisiace: Nový Zéland rokuje o pláne dať ľuďom zadarmo peniaze, bez záväzkov

Vedel by som o tom povedať oveľa viac, no pre mňa je najdôležitejšia nepodmienenosť základného príjmu. Je to opak systému podpory v nezamestnanosti. Na zavedenie základného príjmu by som mohol vymenovať veľa dôvodov, no tieto 3 sú najdôležitejšie:

1. Základný príjem dodá ľuďom skutočnú slobodu. Na Západe máme veľa druhov slobody, avšak tie sú buď negatívne (sloboda myslenia, náboženská sloboda…) alebo podmienené (dostanete sociálne istoty, ale iba ak vyplníte tento formulár, iba ak urobíte túto prácu, iba ak si nájdete tú či onú pracovnú pozíciu…).

Základný príjem zaručí slobodu nám všetkým. Slobodu povedať nie práci, ktorú nenávidíte, alebo ktorá vás nenapĺňa.

Základný príjem dá ľuďom slobodu rozhodnúť sa, čo chcú so svojimi životmi urobiť. Toto je najdôležitejší argument v prospech základného príjmu, a celá problematika sa točí okolo toho, aký obraz máte o ľudskej povahe. Myslím si, že takmer všetci ľudia sú v princípe kreatívne bytosti, ktoré majú veľkú vnútornú motiváciu (toto pre mňa nie je iba idealizovaná predstava, existuje veľa dôkazov).

2. Koniec koncov, základný príjem by zničil chudobu. Je to niečo, čo sme mali v bohatých krajinách zaviesť už dávno. Navyše, chudoba je extrémne drahá.

3. Tešíme sa, že systém sociálnych istôt máme aspoň nejaký, no pravdou je, že v mnohom je nefunkčný. Je priveľmi byrokratický, nákladný, ponižujúci a v niektorých prípadoch neefektívny. Štúdie ukazujú, že rekvalifikačné kurzy, ktoré vás v Holandsku nútia absolvovať, vám dobu nezamestnanosti iba predĺžia,“ uzatvára Rutger Bregman, autor knihy Utópia pre realistov (Utopia for Realists). (Holandsko)

Preložila: Mariana Ferusová

Zdroj: Quora, FastCompany, Reddit