Trh so zlatom vyzerá dnes podobne ako v bláznivých 70. rokoch

Málokedy sa vyskytne taký druh investície, pri ktorej môžeme hovoriť o zhodnotení o 500%. V prípade zlata to dnes nie je tak výnimočné ako by ste si mysleli.

Veľa investorov považuje zlato vhodné len ako šperk. A investorov, pre ktorých je zlato odpoveďou na všetky finančné choroby a kľúčom k prežitiu finančnej apokalypsy, považujú tak trochu za bláznov.

Silní zástancovia investovania do zlata sa však v minulosti určite nemýlili. V roku 1971 sa zlato obchodovalo na úrovni 35 dolárov. Na konci dekády zlato dosiahlo takmer úroveň 850 dolárov. To predstavuje nárast o 2 300% v 70. rokoch. Na druhej strane pre investorov do akcií boli 70. roky stratenou dekádou kvôli vysokej volatilite ale nízkym rastom.

Svet v 70. rokoch neskončil, ale dvojciferná inflácia, ropné šoky, slabý dolár a politická nestabilita spôsobila nervozitu a strach investorov. S rastúcou neistotou a strachom investori kupovali zlato čoraz viac, keďže predstavovalo hmotnú formu uchovania bohatstva. Čím viac sa 70. roky blížili ku koncu, tým viac sa za ním ľudia hnali.

Stalo sa to raz a môže sa to znova zopakovať.

Súčasný vývoj cien zlata sa v mnohom podobá situácii v 70. rokoch. Napríklad:

Kríza dôvery

Kým špecifické problémy v 70. rokoch na západe – inflácia, recesia, ropná kríza – boli iné ako sú dnes, stále môžeme nájsť paralely medzi minulosťou a súčasnosťou. V roku 1797 prezident Jimmy Carter hovoril o „kríze dôvery“ vo vládu a v budúcnosť. Tento rozklad dôvery sa nakoniec preniesol aj na samotného Cartera, ktorý v roku 1980 prehral voľby s Ronaldom Reaganom.

A aký bol volebný slogan Ronalda Reagana v roku 1980? Spravme Ameriku opäť veľkou. Rovnaký slogan, ktorý si požičal aj Donald Trump aby sa populisticky zviezol na neistote zvláštne podobnej tej v 70. rokoch.  Dnešná kríza dôvery je globálnym fenoménom šíriacim sa z Washingtonu cez Londýn až do Pekingu. Kríza v 70. rokov dosiahla svoj vrchol v roku 1979, nie náhodou práve vtedy, keď cena zlata prudko rástla. Dnes sme možno na podobnej trajektórii.

Chybná politiky Centrálnej banky

Keď Spojené štáty v auguste 1971 opustili zlatý štandard, úlohu riadiť ekonomiku Spojených štátov prebral FED. FED sa v tom čase držal myšlienok Keynesiánskej školy. Táto teória, pomenovaná po britskom ekonómovi Johnovi Meynardovi Keynesovi, tvrdila, že rast peňažných zásob spôsobí zvyšovanie zamestnanosti a ekonomický rast.

Takže keď sa v USA koncom 70. rokov začala zvyšovať nezamestnanosť, FED aj ostatné svetové banky reagovali tlačením ďalších peňazí. Lenže to nefungovalo. Namiesto toho svet okúsil stagfláciu, kombináciu stagnujúceho ekonomického rastu a rastúcej inflácie. Centrálne banky zvýšili úrokové sadzby, aby dostali infláciu pod kontrolu. V roku 1971 bola úroková sadzba FEDu na medzibankovom trhu pod 4%. Na konci dekády presiahla 13%.

V súčasnosti môžeme sledovať už viac ako sedemročný experiment  centrálnej banky, ktorý zdá sa nefunguje. Svet opäť čelí stagnujúcemu ekonomickému rastu, ale inflácia tentokrát nie je problémom. Reálnou možnosťou sa stala deflácia, alebo inak povedané klesajúce ceny. V boji s touto situáciou bankári agresívne zvyšujú peňažné zásoby a znižujú úrokové sadzby.

Niektoré krajiny dokonca zavádzajú politiku záporných úrokových sadzieb. Úrokové sadzby FEDU tak sú na historických minimách (približne 0,4%) a štátne dlhopisy majú záporné úroky.

Záporné úrokové sadzby sú protiargumentom na typické výčitky voči zlatu, že neplynú z neho úroky ani dividendy. Vo svete záporných úrokových sadzieb ale zlato aspoň garantuje, že neprerobíte. Niektoré štátne dlhopisy totiž nakoniec zarobia menej, ako ste do nich investovali.

Nápadne podobný cenový vývoj

Vzostup a pád trhových cien často vytvára vzory cenového vývoja, ktoré sa opakujú v priebehu rokov. V súčasnosti môžeme vidieť, ako sa to deje pri cenách zlata.

V 70. rokoch ceny zlata vzrástli z minima v roku 1971 na úrovni 35% za uncu na maximum v roku 1974 na úrovni 180 dolárov. Potom zlato zaznamenalo korekciu, pád takmer o 40% na 110 dolárov v auguste 1976. Potom nasledoval historický rast. V júni 1978 cena dosahovala predchádzajúce maximum a následne cena stúpala takmer parabolicky až na úroveň 850 dolárov v januári 1980.

Je fascinujúce sledovať, ako súčasný býčí trh zlata do tohto momentu pripomína trh so zlatom v 70. rokoch.

• 70. roky: z 35 dolárov v roku 1971 na 180 dolárov v roku 1974 (414% nárast)
• Súčasnosť: z 280 dolárov v roku 2000 na 1888 dolárov v auguste 2011 (574% nárast)
• 70. roky: korekcia 1974-76 zo 197 na 110 dolárov (44% pokles)
• Súčasnosť: korekcia 2011-2015 z 1888 na 1056 dolárov (44% pokles)

Zlato je momentálne 26% nad minimum z novembra 2015. To je ekvivalentom ceny zlata na úrovni 132 dolárov v roku 1976. Ak sa cenový vývoj zo 70. rokov  zopakuje, tak v priebehu troch až štyroch rokov by mala cena zlata vrcholiť na úrovni 6800 dolárov- Nasledujúci graf porovnáva  percentuálnu zmenu cien zlata v 70. rokoch a v súčasnosti.

Ak sa história zopakuje, tak môžeme očakávať prudký skok v cene zlata.

Na súčasnom býčom trhu zlato dosiahlo historické maximum v auguste 2015 na úrovni 1888 dolárov ale následne spadlo na 1056 dolárov v novembri 2015. Je možné, že toto novembrové minimum označuje ukončenie korekčnej fázy a začiatok ďalšieho dlhodobého rastu? Stane sa cena 6800 dolárov v priebehu niekoľkých rokov realitou?

Je to možné, ale aby zlato takto vyletelo, musí sa dostať do “stavu mánie”. To znamená, že investori do zlata stratia kontakt s ekonomickou realitou a začnú sa naháňať za vyššími cenami a nastane “nova éra” chamtivosti. Spomeňte si na Tulipánovú bublinu na konci 17. storočia, Internetovú bublinu na prelome milénia a čínsky akciový trh v minulom roku.

V roku 1979 druhý ropný šok po rokoch globálnej energetickej inflácie v spojení s globálnou politickou nestabilitou spôsobil nákupnú paniku investorov so zlatom, ktorá viedla k novému cenovému maximu zlata v januári 1980. Podobný ekonomický šok by mohol spôsobiť rovnaký masívny nárast cien zlata.

Takže je pravdepodobné, že zlato zopakuje historický rast zo 70. rokov? Nie. Je to legitímna možnosť? Áno. Okolnosti prajú zlatu a prajú mu čoraz viac každým dňom.

Ako sme už viackrát zdôraznili, je dôležité mať v dobre diverzifikovanom portfolio aj zlato. Ak sa globálna ekonomika začne rúcať, zlato bude jedno z mála miest, kde sa budú môcť investori ukryť. Stalo sa to v 70. rokoch a vyzerá, že by sa to mohlo stať znova. A silní zástancovia investovania do zlata by mohli mať konečne pravdu.

Preložil: Jakub Kordík

Zdroj: Truewealth Publishing