Dôveru v demokraciu by mohla obnoviť moderná technika

Ťažkosti arabskej jari, vzostup takzvaného Islamského štátu a rozmach pravicového populizmu na Západe sú dôkazom stále väčšieho sklamania z liberálnej demokracie, ktoré prekvitá najmä od roku 2008, kedy vypukla finančná kríza.

Čoraz viac ľudí si myslí, že svet sa rúti do neprebádaných vôd (autoritárstvo, plytký populizmus a extrémizmus).

Jedným zo spôsobov ako prekonať toto celosvetové rozhorčenie, je vybudovať priamejšiu demokraciu. Mohla by napríklad rozšírená alebo virtuálna realita, analýza dát, crowdsourcing, či databáza bitcoinových transakcií Blockchain obnoviť sympatie ľudí k demokracii?

K celej situácii nepomáha ani prevládajúca irónia:

Vďaka moderným komunikačným technológiám je svet „v spojení“ viac ako kedykoľvek predtým, avšak priemerní ľudia sa cítia skôr „odpojení“. Prieskum verejnej mienky v USA preukázal, že dôvera v americkú vládu je momentálne najnižšia za posledných 50 rokov. Frustrovaní Trumpovi voliči spolu s Britmi, ktorí volili za vystúpenie z EÚ, majú pocit, že „prehrali“, pretože moc svetovej elity silnie, a čoraz menej rešpektuje názory zvyšku spoločnosti.

Nejde pritom o absurdné vyjadrenie. Branko Milanovič, popredný odborník na sociálnu nerovnosť zistil, že ľudia z vyspelých krajín, ktorí majú nízky či priemerný príjem, za posledných 15 rokov globalizácie stratili najviac.

Stefan Rousseau

Práve počas tých 15 rokov sme boli svedkami veľkého pokroku v technickej oblasti, a to od rozmachu internetu po všadeprítomné smartfóny. Západná spoločnosť do istej miery bojovala, aby sa s týmito zmenami dokázala vyrovnať, pretože niekedy technika skôr škodí ako pomáha: radikálne skupiny verbujú mladých ľudí cez sociálne médiá, internet používateľom umožňuje vybrať si iba tie správy, ktoré vyhovujú ich predpojatým názorom, a ešte k tomu je internet nevyčerpateľným zdrojom fanatických vyjadrení a konšpiračných teórií. Okrem toho dokážu televízie vysielať správy 24 hodín denne, 7 dní v týždni, čím sa snažia udržať diváka v neustálom strachu. Stručne povedané, namiesto toho, aby nás komunikačné technológie spájali, nás rozdeľujú (nemenej zaváži aj to, že ich vo svoj prospech využívajú politici).

Je načase, aby technika začala v tomto smere pomáhať. Lídri, inovátori a aktivisti musia otvoriť politickú scénu, aby technika ukázala, ako dokáže občanom uľahčiť aktívnu účasť na nej. Je to ideálny spôsob ako obnoviť vieru v demokraciu.

Situáciu zhrnula profesorka Londýnskej školy ekonómie a politických vied, Mary Kaldorová: „Svetoví lídri musia ľuďom dovoliť ovplyvňovať rozhodnutia, ktoré sa ich týkajú, a obnoviť tak skutočnú demokraciu.“ Námietkou proti technickému pokroku je však získavanie peňažných prostriedkov. Niektorí kandidáti v amerických prezidentských voľbách zneužili internet na to, aby od miliónov priemerných voličov vyzbierali peniaze. So správnym plánom by ale technická inovácia v politike fungovať mohla.

Bernie Sanders využil techniku na zbieranie peňazí od voličov.

Namiesto toho by technika mala občanom uľahčiť priamejšie sa podieľať na riadení štátu. Technika už pomohla v oblasti finančníctva (pôžičky a investovanie sú prístupné širšej skupine obyčajných ľudí) a vzdelávania (online štúdium). Prečo by teda nemohla pomôcť napríklad aj pri voľbách cez internet?

Dnešné identifikačné systémy spolu s čoraz populárnejšími smartfónmi a tabletmi by mohli vyvolať revolúciu v spôsobe volieb – voliči by si jednoducho vyberali kandidátov každé 2 či 4 roky cez internet. Vo Washingtone sa už rozvíja startup Inno Vote, ktorý umožní voliť oveľa bezpečnejšie a pohodlnejšie. Pre tento projekt je kľúčová databáza Blockchain, ktorá bola pôvodne vyvinutá na finančné transakcie. Databáza dokáže bezpečne identifikovať totožnosť osoby, ktorá transakciu realizuje. Ak spoločnosť uspeje, a ak autority systém prijmú, mohlo by to znamenať pohodlnejšie a bezpečnejšie voľby.

Experti poukazujú na to, že systém Blockchain je oveľa bezpečnejší ako ktorýkoľvek systém založený na uchovávaní papierových hlasovacích lístkov. Samozrejme je to aj pohodlnejšie, pretože voliči by mohli vyjadriť svoje názory na návrhy zákonov z pohodlia svojho domova. Čo ak budete práve v čase volieb zaneprázdnený? Dnešná technika vám umožní nastaviť svoju voľbu vopred, a v čase volieb bude za vás voliť automaticky. Takto by zákonodarcovia boli skôr sprostredkovatelia informácií, a nie splnomocnenci, ktorí sú niekedy vďační najmä svojim „sponzorom“.

Pravda je najväčší nepriateľ populistických demagógov. Autoritárski lídri majú spoločnú jednu vec: všetci klamú. Pravdou je, že dnes im ešte napomáha technika a fragmentácia médií.  To sa však dá zmeniť!

V blízkej budúcnosti budeme môcť vďaka rozšírenej realite v spojení s rôznymi nositeľnými zariadeniami počúvať politické prejavy alebo čítať noviny, pričom si budeme môcť okamžite overiť fakty, ktoré v nich budú spomínané. Alebo si predstavte virtuálne zasadnutie mestskej rady, na ktorom sa bude diskutovať nejaké pravidlo, ktoré môže priamo ovplyvniť váš život. Vďaka virtuálnej realite by ste sa ho mohli zúčastniť aj keby ste boli vzdialený stovky kilometrov.

Predstavte si, že by ste sledovali politický prejav, a počas neho by sa vám pred očami automaticky overovali všetky fakty, ktoré v ňom zaznejú.

V porovnaní s existujúcimi vymoženosťami, ako je napríklad živé vysielanie cez internet, výhodou rozšírenej a virtuálnej reality je pohodlie a efektívnosť, pretože umožňuje miliónom ľudí zúčastniť sa istej udalosti, a to aj keď sú hocikde, nielen pred svojimi počítačmi. Ak sa nositeľné zariadenia stanú populárnejšie, tieto technológie umožnia ľuďom neobmedzene sa vyjadrovať k politických rozhodnutiam.

Samozrejme, najskôr treba čeliť istým výzvam. Prvou z nich je prístup k digitálnym zariadeniam, ktorý je nerovný dokonca aj v bohatých krajinách, kde obyvatelia žijúci na vidieku alebo ľudia s nízkym príjmom pravdepodobne nemajú vysokorýchlostný internet či moderné výdobytky techniky. Ako druhé by skeptici mohli vyčítať, že ak by ľudia rozhodovali o všetkom, mohlo by to viesť k tomu, čo zakladatelia americkej spoločnosti nazývali „tyrania väčšiny“. Úloha politikov a súdov by v tomto prípade bola kľúčová – museli by ľudí vzdelávať, sprostredkovať im informácie a ochraňovať ľudské práva.

Napokon, aby overovanie faktov „za pochodu“ bolo spoľahlivé, museli by najpopulárnejšie médiá konečne zmeniť svoj zastaraný postoj „nestrannosti“, a posunúť sa k modelu v ktorom by najmä pri politickom vysielaní neboli tvrdenia brané za platné, pokým by neprezradili aj „druhú stranu mince“. Niekedy má totiž pravdu iba jedna strana.

Ľudia v NY, ktorí hrajú Pokemon Go od Nintendo, hru založenú na rozšírenej realite.

Svet musí byť ochotný poddať sa a prijať tieto inovácie. To je samozrejme asi najväčšia výzva. Priama demokracia môže fungovať a aj funguje, minimálne na lokálnej úrovni. Dôkazom sú napríklad obyvatelia malých miest v Novom Anglicku, ktorí majú dokonca štátny sviatok s názvom Town Meeting Day. Technika môže umožniť, aby sa ľudia zúčastňovali zasadnutí aj na širšej škále. Nemali by sme tiež zabudnúť, že spoločnosť stále viac preferuje mladšiu, technicky zdatnejšiu generáciu, ktorej energia sa môže premeniť na veľkú „obnovu demokracie“.

Aj keď technika je v tomto projekte kľúčová, najdôležitejšou hnacou silou je stále vôľa politikov. Aby aj bežní ľudia mohli vyjadrovať svoje názory, musia im to dovoliť najmä politici. Inak bude rozvoj techniky viesť iba k nevôli a izolácii, a nie k čestnosti a spravodlivosti. Alebo je už na liberálnu demokraciu príliš neskoro? Áno, ale iba ak hlavní vodcovia odmietnu to, čo je aj v slogane od Apple, a to myslieť odlišne.

Preložila: Mariana Ferusová

Zdroj: NYtimes, ABCNews