Rusko chce mať kontrolu nad internetovou komunikáciu občanov

Ruské politické špičky sa rozhodli vydať nový zákon, ktorý by údajne mal ruských občanov ochrániť pred terorizmom.

Zákon požaduje po poskytovateľoch internetových služieb, aby ukladali všetku internetovú komunikáciu, vrátane súkromných diskusných serverov, chatov či emailov, a to po dobu šiestich mesiacov.

Denis Davidov, ktorý je výkonným riaditeľom Zväzu za bezpečný Internet – mimovládnej organizácie blízkej Kremľu, je s rozhodnutím Dumy spokojný a domnieva sa, že spomínaný zákon, podpísaný 7. júla tohto roku ruským prezidentom Vladimírom Putinom, ruských občanov ochráni pred terorizmom. Zákon pritom požaduje, aby poskytovatelia internetových služieb, akými sú napríklad telefónny operátor MTS či vyhľadávač Yandex, počnúc júlom 2018 a na svoje vlastné náklady šesť mesiacov ukladali všetku internetovú komunikáciu v rámci Ruska, a to vrátane všetkých súkromných diskusných serverov, chatov, emailov a zverejnenie na sociálnych sieťach.

Súvisiace: Sloboda internetu je v Rusku oficiálne mŕtva

Poskytovatelia, medzi ktoré patrí aj globálni giganti, ako aj WhatsApp, by mali postúpiť šifrovacie kľúče ruskej bezpečnostnej službe. Podporovatelia uvedeného opatrenia tvrdia, že poskytnutie totálneho prístupu k internetovej komunikácii Kremľa umožnia, že strážcovia verejného poriadku nebudú nikdy zaskočení či nepripravení.

Zákon je pritom jedným z tucta podobných, ktoré boli v Rusku počas uplynulých štyroch rokov schválené za účelom kontroly ruského kyber-priestoru a jeho oddelenie od celosvetovej siete. Jeden zo zákonov treba umožňuje štátu, aby zablokoval internetovú stránku bez predchádzajúceho súhlasu súdu. Stovky stránok už boli takto zablokované. Davidov je presvedčený, že vďaka týmto opatreniam si je istý, že napríklad v Moskve niekto nevezme nákladiak a nevojde s ním do davu ľudí či nezoberie sekeru a nezačne s ňou štvrtiť ľudí idúci metrom.

Nehľadiac na podobné obmedzenia Internetu si súčasne ruské zákony vyhradzujú tvrdšie tresty za terorizmus či extrémizmus. Úradní predstavitelia však ako je známe, majú sklon používať podobných termínov pre celý rad opatrení, napríklad aj v prípade organizovania niektorých protestov či zverejňovanie kritických komentárov o vláde na Facebooku. Edward Snowden, ktorý predtým musel utiecť pred americkou justíciou do ruského exilu potom, čo pomohol zverejniť tisíce dokumentov Národnej bezpečnostnej agentúry USA, spomínaný ruský zákon odsúdil.

Nevídane veľká bola aj reakcia ruských občanov na spomínaný zákon, zverejnená na vládnej online platforme Ruská verejná iniciatíva. Nazbierané bolo viac ako 100 tisíc podpisov. Vláda je nútená požiadať Dumu o revízii zákona. Je však nepravdepodobné, že bude vyhlásený za neplatný, pretože len dve z trinástich petícií boli potvrdené vládou od doby, kedy bola v roku 2013 citovaná platforma spustená.

Ruskí odborníci na Internet však upozorňujú, že tento zákon zrealizovať bude aj tak ťažké. Náklady poskytovateľov by mohli predstavovať až 2,5 biliónov ruských rubľov (39 miliárd dolárov), súdi Irina Levova, ktorej pracovná skupina je súčasťou poradného orgánu, pozostávajúceho z vedcov a odborníkov z praxe, ktorý by mal pomáhať vláde tvoriť a následne implementovať zákony. Levova odhaduje, že Rusko bude pre prenesenie zákona do praxe potrebovať 59 exabajtov (59 s osemnástimi nulami) na dátových úložiskách. Irina Yarovaja, vedúca predstaviteľka Výboru Dumy pre bezpečnosť a korupcii a spolutvorkyne spomínaného zákona, záležitosť odmietla komentovať.

Súvisiace: Zakladateľ “ruského Facebooku” vysvetľuje, ako Kremeľ prevzal jeho spoločnosť

Prezident Putin navyše uvedenú záležitosť sťažil, keď dodal, že vládne orgány by mali zabezpečiť, že hardvér pre spomínané dátové úložiská budú musieť byť aj v Rusku vyrobené. Toto je však zdá sa iba časť celého problému. Expert na internetovú bezpečnosť, Andrej Soldatov, ktorý je spoluautorom knihy o ruskej internetovej politike s názvom Červený Internet, je presvedčený, že Rusko v tejto chvíli nemá ani softvér pre analýzu podobne veľkého množstva dát ani dostatočnú pracovnú silu medzi bezpečnostnými zložkami, aby takáto dáta interpretovala .

Navyše, viac ako polovica internetovej komunikácie je šifrovaná a toto číslo bude ďalej narastať. Soldatov sa domnieva, že požadovať od poskytovateľov, aby vydali šifrovacie kľúče k dátam je bizarne staromódny, pretože šifrovanie sa väčšinou deje skrze aplikácie, ktoré sú na poskytovateľoch internetových služieb nezávislé.

Zdroj: RTNews, Bloomberg