Zhromažďujú švajčiarske banky nacistické zlato aj naďalej?

Argentínsky vyšetrovateľ v sklade mesta Buenos Aires urobil objav, ktorý sa ozval v rokovacej sále vzdialenej viac ako 7000 kilometrov.

Pedro Filipuzzi objavil spisy, ktoré podľa výskumníkov odhaľovali mená 12 000 tajných nacistov, ktorí žili v tejto latinskoamerickej krajine v 40. rokoch 20. storočia a mali bankové účty u švajčiarskeho veriteľa: Schweizerische Kreditanstalt, neskôr premenovaného na Credit Suisse.

Filipuzzi odovzdal dokumenty, ktoré mali viac ako 500 strán, Centru Simona Wiesenthala (SWC), ľudskoprávnej organizácii známej pátraním po nacistoch. Skupina tieto materiály zverejnila začiatkom roka 2020.

Obvinenie SWC bolo naozaj búrlivé: švajčiarska banka stále skrývala predtým nezverejnené spiace účty, na ktorých sa nachádzal majetok ulúpený obetiam holokaustu.

Credit Suisse v reakcii na to začala vyšetrovanie a minulý mesiac uviedla, že nenašla žiadne dôkazy na podporu tvrdení SWC, že by viaceré osoby na zozname mohli mať v Credit Suisse účty počas vlády Adolfa Hitlera.

Výbor amerického Senátu však stanovisko banky Credit Suisse odmietol a namiesto toho obvinil veriteľa, že brzdí vlastné vyšetrovanie. Po tom, ako výbor využil svoje právomoci na predvolanie, získal zdrvujúcu internú správu banky, podľa ktorej Credit Suisse viedla viac ako 100 doteraz neznámych nacistických účtov.

Credit Suisse sa následne snažila správu zdiskreditovať a tvrdila, že obsahuje “množstvo faktických chýb” a vychádza “z neúplného pochopenia faktov”.

Tento spor tak vyvoláva otázku: stále sa švajčiarske banky nedokážu očistiť od svojich väzieb na nacistov?

Švajčiarsky bankový systém je známy svojou vysokou mierou diskrétnosti vďaka zákonom o bankovom tajomstve.

Švajčiarska vláda v roku 1934 prijala nový zákon o bankách, ktorý znemožnil poskytovanie informácií o účtoch tretím stranám bez súhlasu klienta a umožnil vytváranie anonymných bankových účtov.

To prenasledovaným Židom umožnilo otvoriť si účty v snahe skryť svoj majetok, ale vďaka neutrálnemu postaveniu krajiny v druhej svetovej vojne sa klientmi mohli stať aj nacisti.

Švajčiarski veritelia nakoniec zohrali hlavnú úlohu pri financovaní Tretej ríše v čase, keď čelila prísnym sankciám zo strany spojeneckých mocností.

Počas vojny dokonca Švajčiari spokojne vymieňali zlato ulúpené Židom za švajčiarske franky, ktoré boli v tom čase jedinou prevoditeľnou menou (okrem americkej bankovky).

Mark Pieth, profesor trestného práva na univerzite v Bazileji, tvrdí, že približne 80 percent zlata, ktoré nacisti držali, bolo počas vojny prevedených do Švajčiarska, zatiaľ čo zvyšok putoval do Talianska, Portugalska a Turecka. Dodáva, že približne 90 percent zlata, ktoré bolo prepravené do Švajčiarska, bolo uložených práve v Centrálnej banky Švajčiarska.

Po vojne, spojenecké mocnosti naliehali na vyšetrovanie bankových účtov nemeckých občanov v ich alpskej krajine. Nakoniec však Švajčiari nesúhlasili s likvidáciou všetkých účtov a vyplatením aktív ako reparácií.

Až po tom, čo medzinárodné orgány v 90. rokoch 20. storočia pohrozili sankciami, sa finančný sektor krajiny začal riadne vyrovnávať so svojou nacistickou minulosťou.

V roku 1998 sa dve švajčiarske banky – Credit Suisse a UBS zaviazali urovnať súdne spory s obeťami holokaustu a ich príbuznými v hodnote 1,25 miliardy dolárov (990 miliónov libier), čím zdanlivo za celou ságou urobili hrubú čiaru.

To platilo až do objavenia 12 000 nových účtov patriacich nacistickým emigrantom. Hrozí, že sporné spisy opätovne otvoria temné obdobie švajčiarskej bankovej histórie.

Credit Suisse si na vedenie nového vyšetrovania prizvala forenznú výskumnú spoločnosť AlixPartners, zatiaľ čo Neil Barofsky, partner právnickej firmy Jenner & Block, bol najatý ako nezávislý prešetrovateľ.

Rozpočtový výbor amerického Senátu v priebehu minulého mesiaca obvinil švajčiarsku banku Credit Suisse, že “nevysvetliteľným” odvolaním Barofského v novembri bránila vyšetrovaniu.

Výbor po vydaní predvolania však získal Barofského 205-stranovú správu z 15. februára 2023.

Správa je zdrvujúca a tvrdí, že švajčiarska banka Credit Suisse zrejme viedla účty (z ktorých veľká väčšina nebola predtým zverejnená) pre takmer 100 ľudí, ktorí boli buď vysokými nacistickými funkcionármi v Nemecku, alebo členmi skupín spojených s nacistami v Argentíne.

Tvrdí, že po roku 1945 bolo v banke otvorených 70 argentínskych účtov s pravdepodobnými väzbami na nacistov z Argentíny a najmenej 14 z týchto účtov zostalo otvorených až do 21. storočia – niektoré dokonca až do roku 2020.

Medzitým vyšetrovatelia identifikovali 21 účtov zo zoznamu notoricky známych vysokopostavených nacistov, ktorý poskytla SWC, vrátane jedného, ktorý patril nacistickému veliteľovi odsúdenému v Norimbergu, a ďalšieho, ktorý patril odsúdenému veliteľovi SS.

Podľa informácií správy, účet odsúdeného veliteľa zostal otvorený až do roku 2002, ale banka zatiaľ neposkytla informácie o majetku z tohto účtu ani o ďalších 85 identifikovaných účtoch. V správe sa tiež uvádza, že ochota Credit Suisse spolupracovať pri vyšetrovaní sa náhle zmenila minulé leto a to len v súvislosti s reorganizáciou vedenia.

Republikánsky senátor Chuck Grassley, ktorý je členom výboru, uviedol, že Credit Suisse – ktorú nedávno zachránil jej najväčší konkurent, UBS v rámci ponižujúceho prevzatia štátom – pri vyšetrovaní jej väzieb na nacistov nenechal kameň na kameni.

Povedal: “Hoci Credit Suisse pôvodne súhlasila s vyšetrovaním dôkazov o predtým neidentifikovaných účtoch spojených s nacistami v dôsledku neúnavného úsilia Centra Simona Wiesenthala ohľadom spravodlivosti, informácie, ktoré sme získali, ukazujú, že banka stanovila zbytočne prísny a úzky rozsah pôsobnosti a v priebehu preverovania odmietla sledovať nové odhalené stopy.”

Historik, ktorého si Barofsky prizval, uviedol, že zistenia SWC identifikovali “nové a dôležité fakty”, ktoré prispievajú k “historickému poznaniu” “vzťahov švajčiarskych bánk s nacistickým režimom”.

Credit Suisse sa však pokúsila správu zdiskreditovať s tým, že obsahuje “množstvo faktických chýb, zavádzajúcich a bezdôvodných tvrdení a nepodložených obvinení, ktoré vychádzajú z neúplného poznania faktov”.

Banka uviedla: “Vyšetrovatelia nenašli žiadne dôkazy na podporu tvrdení SWC, že mnohé osoby na argentínskom zozname s 12 000 menami mali v období nacizmu účty vo Schweizerische Kreditanstalt (SKA), predchodkyni Credit Suisse.

“Vyšetrovanie taktiež nenašlo žiadne dôkazy o tom, že osem dávno zrušených účtov identifikovaných v tomto období obsahovalo majetok akýchkoľvek obetí holokaustu.”

SWC prisľúbila, že bude pokračovať vo vyšetrovaní, či švajčiarske banky nezatajili informácie o svojich nacistických aktívach. Keďže sa Credit Suisse pripravuje na integráciu do svojho najostrejšieho konkurenta, nacistické zlato bude jednou z otázok na dlhom zozname problémov, s ktorými sa UBS bude musieť vyrovnať.

( AK by niekoho bavili preklady podobných “finančných článkov” pre komunitný projekt, nech sa Nám ozve na Facebook do správy )

Zdroj: CNBC