Centrálna banka Švajčiarska v dnešnom dni oznámila stratu 132 miliárd švajčiarskych frankov (143 miliárd dolárov) za finančný rok 2022 s odvolaním sa na predbežné údaje.
To predstavuje najväčšiu stratu v 116-ročnej histórii centrálnej banky a rovná sa zhruba 18 % plánovaného hrubého domáceho produktu Švajčiarska vo výške 744,5 miliardy švajčiarskych frankov. Jej predchádzajúca rekordná strata bola v roku 2015 na hodnote “len“ 23 miliárd frankov.
V dôsledku toho nebude vyplácať zvyčajné platby švajčiarskej vláde a členským štátom, pričom to bude mať vplyv aj na platby jej akcionárom. V roku 2021 banka vykázala zisk v hodnote 26 miliárd frankov.
Zo strát pochádzalo 131 miliárd frankov z jej devízových pozícií a 1 miliarda z pozícií švajčiarskeho franku uprostred silných ziskov jej meny, keďže sa investori hrnuli do tzv. aktív považovaných za bezpečný prístav, uprostred volatility na európskych trhoch.
Od júna 2022 sa švajčiarsky frank obchoduje nad hranicou jedného eura, čo je úroveň, ktorej sa predtým v roku 2015 len nakrátko dotkol po zrušení naviazania na jednotnú menu EÚ, v rámci kurzu 1,20. Švajčiarsko sa historicky pokúšalo udržať silu franku na uzde kvôli svojej exportne založenej ekonomike, hoci analytici tvrdili, že švajčiarske spoločnosti boli schopné zostať konkurencieschopné napriek rastúcemu franku v dôsledku rastúcej inflácie v eurozóne.
Centrálna banka Švajčiarska v decembri zvýšila úrokové sadzby tretíkrát v rámci roka 2022 na hodnotu 1 %. To malo zabrániť inflácii vo výške 3 %, čo je výrazne pod úrovňou inflácie v eurozóne, ktorá zostáva nad úrovňou 10 %.
Centrálna banka tejto krajiny bola v priebehu minulého roka ovplyvnená aj stratami v portfóliu akcií a dlhopisov, v dôsledku širšieho poklesu trhu. Svojou držbou zlata však 400 miliónov frankov zarobila.
Karsten Junius, ktorý je hlavným analytikom švajčiarskej banky J.Safra Sarasin, pre agentúru CNBC povedal, že straty centrálnej banky nezmenia jej menovú politiku a v tomto roku očakáva zvýšenie úrokových sadzieb o ďalších 100 bázických bodov na hodnotu 2 %.
„Zatiaľ čo Centrálna banka Švajčiarska bude tiež potrebovať nejaký čas na obnovu svojich oceňovacích rezerv, bude trvať menej času, kým vykáže zisky ako v prípade Európskej centrálnej banky,“ poznamenal s tým, že inflácia vo Švajčiarsku sa nachádza bližšie k svojmu 2 % cieľu, než v eurozóne.
„Zatiaľ čo obe centrálne banky sú štrukturálne ziskové, pretože môžu prehodnotiť svoje záväzky nižšou sadzbou ako trh, Centrálna banka Švajčiarska bude tento rok zarábať vyššie výnosy z trhu, zatiaľ čo ECB je uviaznutá na svojich dlhopisoch s nízkym výnosom a bude stratová počas obdobia viacerých rokov.”
( AK by niekoho bavili preklady podobných “finančných článkov” pre komunitný projekt, nech sa Nám ozve na Facebook do správy )
Zdroj: Bloomberg, CNBC
Facebook komentár