Nemeckí ekonómovia predpovedajú recesiu v najväčšej európskej ekonomike, ak by sa zastavili dodávky ruského plynu a následky by sa mohli rozšíriť po celom kontinente.
Päť najväčších nemeckých ekonomických inštitúcií vo svojej dvojročnej Spoločnej ekonomickej prognóze prudko znížili svoje prognózy hrubého domáceho produktu, keďže vojna na Ukrajine spomaľuje zotavovanie sa z pandémie ochorenia COVID-19.
RWI v Essene, DIW v Berlíne, Ifo Institute v Mníchove, IfW v Kieli a IWH v Halle v súčasnosti očakávajú rast nemeckého HDP v roku 2022 o 2,7 % a v roku 2023 o 3,1 %, za predpokladu, že nedôjde k ďalšej ekonomickej eskalácii, v súvislosti s vojnou na Ukrajine a toky zemného plynu do Európy z Ruska budú aj naďalej pokračovať. Inštitúty predtým pre rok 2022 predpokladali rast na úrovni 4,8 %.
Súvisiace: EÚ od začiatku vojny za energie Rusku zaplatila 35 miliárd eur
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a Európsky parlament vyzvali Európsku úniu, aby uvalila úplné embargo na dovoz ruskej ropy, plynu a uhlia vzhľadom na zverstvá voči civilistom, páchané ruskými silami na Ukrajine.
EÚ plánuje zakázať dovoz ruského uhlia a pracuje na sankciách proti ruskej rope, keďže sa snaží vylúčiť Kremeľ z celosvetovej ekonomiky, pričom ruský prezident Vladimír Putin tiež pri mnohých príležitostiach pohrozil zastavením dodávok plynu do Európy.
Očakáva sa však, že takýto krok bude mať katastrofálne ekonomické dôsledky pre obe strany. Podľa Európskeho štatistického úradu Nemecko v roku 2020 nakúpilo 58,9 % podiel svojho zemného plynu práve z Ruska.
Plynovod Nord Stream 2 – projekt v hodnote 11 miliárd dolárov určený na zdvojnásobenie toku plynu medzi Ruskom a Nemeckom, je teraz nevyužívaný a opustený. Nemecko úplne zastavilo certifikáciu ropovodu po tom, čo Rusko oficiálne uznalo dva proruské regióny na východe Ukrajiny, čím sa vytvorila zámienka pre inváziu, ktorá by nasledovala.
V prípade úplného zastavenia ruských dodávok energií, nemecké inštitúty predpovedali kumulatívnu stratu v tomto a budúcom roku vo výške zhruba 220 miliárd eur (238 miliárd dolárov), čo zodpovedá viac ako 6,5 % ročného ekonomického výkonu. To by malo za následok rast v tomto roku len na hodnote 1,9 % a pokles o 2,2 % v roku 2023.
Problémy okolo inflácie
„Ak by došlo k prerušeniu dodávok plynu, nemecká ekonomika by prešla prudkou recesiou. Z hľadiska hospodárskej politiky by následne bolo dôležité podporovať obchodovateľné výrobné štruktúry bez zastavenia štrukturálnych zmien,“ ako poznamenal Stefan Kooths, viceprezident a riaditeľ výskumu pre obchodné cykly a rast v Kielskom inštitúte.
“Táto zmena sa v rámci priemyselných odvetví náročných na spotrebu plynu zrýchli aj bez bojkotu, keďže závislosť na ruských dodávkach, ktoré boli doteraz dostupné za priaznivé ceny, bude aj tak treba rýchlo prekonať.”
Kooths odporučil vládam, aby sa vyhli poskytovaniu „zle cielených transferov“ s cieľom zmierniť vyššie ceny energie.
Ďalej poznamenal: „Ak sa takéto podporné schémy rozdajú zoširoka, bude to ďalej zvyšovať infláciu a zosilní efekt vyšších cien energií. To následne zhorší problémy nízkopríjmových domácností a zvýši celkové ekonomické náklady.“
Európska centrálna banka čelí jedinečne protichodnej výzve, udržať rekordne vysokú infláciu na uzde bez toho, aby zastavila už aj tak slabnúci ekonomický rast, ktorý pravdepodobne ešte viac zasiahnu ponukové šoky, keďže vojna na Ukrajine bude ďalej pokračovať.
Inflácia v eurozóne v marci podľa Eurostatu dosiahla ročnú hodnotu 7,5 % a nemecké inštitúty predpovedajú celoročný priemer v roku 2022 na úrovni 6,1 %, čo je najviac za posledných 40 rokov.
V správe sa ďalej uvádza, že prípade prerušenia dodávok energií, predpovedajú nárast na povojnový rekord 7,3 %. Predpokladaná miera na budúci rok vo výške 2,8 % tiež zostane výrazne nad priemerom od znovuzjednotenia a v prípade energetických obmedzení dodávok by sa zvýšila na 5 %.
Kooths ďalej poznamenal: “Otrasy z vojny na Ukrajine zaťažujú ekonomickú aktivitu na strane ponuky aj na strane dopytu.”
„Vládne stimulačné balíčky už počas pandémie mali inflačný efekt. Rast cien kritických energetických komodít po ruskej invázii tak len ďalej podporuje tlak na rast cien.“
Geraldine Sundstrom, portfólio manažérka investičnej spoločnosti PIMCO, v nedávnom rozhovore poznamenala, že riziko recesie v Európe je v tejto fáze oveľa väčšie ako v USA.
Súvisiace: Európa odmietla Putinovo ultimátum. Prečo teda ruský plyn stále prúdi?
Sundstrom ďalej uviedla: „Európska ekonomika nie je v rovnako silnej pozícii ako americká a potenciálna priemyselná recesia by mohla byť na prahu Európy, v závislosti od narušenia konfliktu, od toho, čo sa deje v Ázii, a videli sme to najmä v automobilovom sektore, kde niekoľko závodov muselo byť zatvorených z dôvodu nedostatku dielov a to opäť spustilo prepúšťanie niektorých pracovníkov v Nemecku.“
„Európa taktiež čelí veľmi dôležitým šokom z pohľadu ponuky a inflácie, a zároveň sa zdá, že ECB je menej ochotnejšia normalizovať politiku napriek skutočnosti, že riziko recesie v Európe je oveľa väčšie ako v USA.“
( AK by niekoho bavili preklady podobných “finančných článkov” pre komunitný projekt, nech sa Nám ozve na Facebook do správy )
Zdroj: CNBC
Facebook komentár