Počas posledných dvoch týždňov sa na klimatickom summite COP26 zišli politici z celého sveta v škótskom Glasgowe, aby prijali záväzky zamerané na udržanie cieľov Parížskej dohody pri živote.
Parížska dohoda je právne záväznou medzinárodnou zmluvou o zmene klímy, ktorá nadobudla platnosť v roku 2016 po tom, čo ju rok predtým podpísalo 196 krajín v rámci konferencie COP21. Jej cieľom bolo obmedziť globálne otepľovanie na „výrazne pod“ 2 stupne Celzia v porovnaní s predindustriálnym obdobím, pričom hlavným cieľom je udržať zvýšenie teploty pod 1,5 stupňa Celzia.
Spojené štáty sa k Parížskej dohode opäť pripojili začiatkom tohto roka po tom, ako od zmluvy odstúpil bývalý prezident – Donald Trump.
Podľa výskumníkov z Our World in Data, celosvetové emisie uhlíka od polovice 20. storočia rapídne rastú, pričom vrchol dosiahli v roku 2019 a v minulom roku mierne klesli. Údaje organizácie ukazujú, že emisie po nadobudnutí platnosti Parížskej dohody ďalej rástli.
Graf: 1900-2020 Ročné celosvetové emisie CO2 – v miliardách ton
Úloha Číny
Nižšie uvedené grafy porovnávajú emisie CO2 v priebehu času medzi niektorými z najväčších svetových znečisťovateľov planéty, ako aj podiel krajín na ročných globálnych emisiách uhlíka.
Graf: 1900-2020 Emisie oxidu uhličitého (v tonách) zo spaľovania fosílnych palív, v rámci jednotlivých krajín
Graf: 1900-2020 Podiel celosvetových emisií CO2 (%), v rámci jednotlivých krajín
Čína, ktorej ekonomická sila v posledných desaťročiach prudko vzrástla, zaznamenala prudký nárast úrovne emisií spolu s masívnym nárastom výroby, čím sa dostala pred Spojené štáty, pokiaľ ide o vypúšťanie CO2 do atmosféry. V roku 2020 sa druhá najväčšia svetová ekonomika podieľala takmer tretinou na celosvetových emisiách zo spaľovania fosílnych palív, ako vyplýva Our World in Data.
Uhlie stále poháňa veľké ekonomiky
Na základe štatistík z Our World in Data je vidno nižšie uvedený graf, objemov uhlia spaľovaného na obyvateľa v niektorých z najväčších svetových ekonomík spotrebúvajúcich uhlie.
Graf: 1900-2020 Ročné emisie z uhlia na obyvateľa, podľa jednotlivých krajín (v %)
Keď sa minulý týždeň počas konferencie COP26, 28 krajín pripojilo k aliancii zameranej na postupné vyraďovanie uhlia, najväčší svetový spotrebitelia uhlia – Čína, USA a India – výrazne chýbali.
Uhlie, ktoré poháňa viac ako tretinu spotrebovanej energie po celom svete, je jediným najväčším prispievateľom ku klimatickým zmenám.
Ako emisie ovplyvňujú planétu?
Jedným z hlavných dôsledkov spaľovania fosílnych palív je trvalé zvyšovanie hladiny oxidu uhličitého v zemskej atmosfére.
Nižšie uvedený graf ukazuje, ako v posledných desaťročiach stúpli koncentrácie CO2 v atmosfére.
Graf: 1985 – 2020 Celosvetová koncentrácia CO2 v atmosfére (ton na obyvateľa)
V roku 2019 dosiahli koncentrácie CO2 v atmosfére úrovne, ktoré na Zemi neboli zaznamenané viac ako 3 milióny rokov. Koncentrácie CO2 v júli dosiahli 415 častíc na milión, podľa čísel z Our World in Data – čo znamená z anglického parts per million, teda každý 1 milión molekúl plynu v atmosfére pripadalo 415 častíc oxidu uhličitého.
Skleníkové plyny ako CO2 a metán zachytávajú teplo v zemskej atmosfére a nadmerné hladiny týchto plynov spôsobujú energetickú nerovnováhu, ktorá vedie ku globálnemu otepľovaniu. Skleníkové plyny môžu mať aj iné škodlivé účinky, ako je zmena úrovne pH oceánov, a zlá kvalita ovzdušia sa dokonca pripisuje úmrtiam v Spojenom kráľovstve a Kanade.
Nižšie uvedený graf ukazuje, ako sa celosvetová teplota pôdy a morí v priebehu času odchýlila od priemernej teploty v rokoch 1951 až 1980.
Graf: 1900-2020 Celosvetová mesačná teplotná anomália
V posledných rokoch zvyšujúce sa teploty podporujú smrteľné požiare v USA, Austrálii a Európe, ako aj záplavy a extrémne poveternostné javy, ako sú hurikány, v rámci celého sveta.
‘Otázka života a smrti’
Vyššie teploty sa premietajú do vyšších hladín morí, pretože ľad a ľadovce morí a oceánov sa topia a morská voda pri otepľovaní podlieha tepelnej expanzii.
Pobrežné štáty a malé ostrovné štáty, ktoré sú v prvej línii klimatickej krízy, žiadali v rámci COP26 prijatie naliehavých opatrení, aby sa zabezpečilo splnenie cieľa Parížskej dohody o 1,5 stupňa Celzia.
Mia Mottley, ktorá je premiérkou Barbadosu, na klimatickom summite povedala, že „1,5 je to, čo potrebujeme, aby sme prežili“, zatiaľ čo kostarický prezident Carlos Alvarado Quesada pre agentúru CNBC na COP26 povedal, že je to „otázka života a smrti“.
Medzitým minister zahraničných vecí Tuvalu – ostrova v južnom Pacifiku, predniesol svoj prejav na COP26, keď stál po kolená v oceáne, čo je krok, ktorý má demonštrovať zraniteľnosť jeho krajiny voči globálnemu otepľovaniu.
Medzinárodní vedci odhadujú, že od roku 1880 priemerná celosvetová hladina mora stúpla o približne 21 až 24 centimetrov (8 až 9 palcov) – zhruba tretina z toho za posledných 25 rokov. Minulý rok dosiahli priemerné svetové hladiny morí nové rekordné hodnoty.
Graf: Globálny priemerný nárast hladiny mora v porovnaní s priemernou hladinou mora v rokoch 1993 – 2008 (zvýšenie hladiny mora)
Zdroj: CNBC
Facebook komentár