Turecká líra dnes ráno dramaticky poklesla po tom, čo prezident Recep Tayyip Erdogan vyhodil vedúceho predstaviteľa tamojšej centrálnej banky – tretí v poradí, ktorého vyhodil za posledné dva roky a komunite investorom tak vyslal varovné signály.
Mena sa podľa analytikov v ranných ázijských hodinách obchodovania prepadla o viac ako 16% a v porovnaní s piatkovým záverom 7,21 zasiahla voči doláru hodnotu 8,4. Do 11:00 hod. miestneho času prišlo k zmierneniu niektorých strát, ktoré pomohli k obchodovaniu okolo úrovne 7,9 dolára, avšak aj napriek tomu americký dolár voči tureckej líre dosahoval zisk takmer 10%.
Tieto správy majú ešte viac rozvrátiť ekonomiku 82 miliónov ľudí a mohli by mať spoločný efekt na ďalšie rozvíjajúce sa trhy vystavené líre; trhy v Japonsku v pondelok ráno klesli, pretože pohyb meny zasiahol tamojších obchodníkov, ktorý vsádzali na rast líry.
Timothy Ash, hlavný analytik pre rozvíjajúce sa trhy v spoločnosti Bluebay Asset Management, cez víkend v e-mailovej správe pre klientov, poznamenal: “Jedná sa o veľmi hlúpe rozhodnutie Erdogana a trhy vyjadrili svoje názory už v dnešnom dni a je pravdepodobné, že to bude z dlhodobejšieho hľadiska nepríjemná reakcia.“
″Ľudia sú šokovaní,” dodal Ash v pondelok, keď pokles meny označil za “cenu vyhodenia Agbalu.”
Naci Agbal, ktorého v sobotu Erdogan prepustil, slúžil necelých päť mesiacov v čele tureckej centrálnej banky. Za ten čas vykonal navýšenie hlavnej úrokovej sadzbu krajiny zhruba o 450 bázických bodov na 19% – čo je podľa názorov drvivej väčšiny ekonómov nevyhnutné na skrotenie vysokej inflácie v Turecku a nastolenie stability pre líru.
V tomto období tiež došlo k zlepšeniu dôvery investorov a prílevu finančných prostriedkov v hodnote 10 miliárd dolárov, ako aj o zhodnotenie líry o 18% – avšak to malo za následok rozhorčenie Erdogana, pretože prezident celé roky bojoval proti vysokým úrokovým sadzbám, ktoré on sám označuje za „zlo“. Prezident neuviedol dôvod, ale tento krok prišiel len dva dni po tom, čo Agbal zvýšil sadzby o 200 bázických bodov.
Kancelária tureckého predsedníctva neodpovedala na žiadosť agentúry CNBC o vyjadrenie.
Reakcia finančnej komunity na Erdoganov krok bola rýchla a v drvivej väčšine negatívna.
Analytici spoločnosti Societe Generale v pondelkovej správe napísali: “Turecko je opäť pohltené krízou menovej politiky,” …. “Odstúpením Naci Agbalu z vedúceho postu Centrálnej banky Turecka krajina stráca jednu zo svojich posledných zostávajúcich kotiev inštitucionálnej dôveryhodnosti.”
Commerzbank tiež označila Agbala za niekoho, kto poskytoval dôveryhodnosť pre financie krajiny.
Analytici so zameraním na rozvíjajúce sa trhy napísali: „Odstránenie trhovo priateľského guvernéra podľa nášho názoru pravdepodobne poškodí dôveryhodnosť politiky,“ … „V scenári okolo obratu prílevu finančných prostriedkov za posledné štyri mesiace do objemu 10 miliárd dolárov a/alebo opätovného zahájenia dolarizácie môžeme vidieť výrazný výkyv volatility, ktorý pravdepodobne vyústi do intervenčnej politiky.“
„Inflácia sa pravdepodobne zrýchli“
Tento príbeh nie je novinkou; ekonómovia si už dávno dávajú pozor na to, čo mnohí popisujú ako silné ozbrojenie Erdogana v centrálnej banke s cieľom udržiavať nižšie úrokové sadzby, čo investorov vystrašuje nad nedostatkom autonómie banky v oblasti menovej politiky. To spolu s ďalšími faktormi vrátane klesajúcich devízových rezerv a vysokých úrovní dlhu spôsobilo, že mena roky klesala; koncom roku 2017 ste za 1 dolár kúpil 3,5 líry; dnes si ich môže kúpiť takmer 8.
Erdoganova túžba udržiavať nízke sadzby vyplýva z jeho názoru, že úrokové sadzby spôsobujú infláciu; drvivá väčšina ekonómov tvrdí, že je to naopak, a že Turecko zúfalo potrebuje sprísnenie menovej politiky, aby utíšilo svoju súčasnú 15% úroveň inflácie a podporilo menu. Infláciu v krajine do veľkej miery mala za následok úvermi riadený rast, znehodnocovanie devíz a rastúce celosvetové ceny energií.
Náhradník Agbala Sahap Kavcioglu, ktorý je v súčasnosti štvrtým predsedom centrálnej banky za posledné dva roky, sa považuje za spoľahlivejšie voči Ergodanovým požiadavkám a v predchádzajúcich novinových vyjadreniach napísal, že vyššie ceny problémy Turecka nevyriešia.
Vo svojom prvom nedeľnom komuniké s guvernérom centrálnej banky neposkytol žiadne vyjadrenia pre pokračovanie sprísňovania menovej politiky. Analytici a medzinárodné banky v súčasnosti očakávajú ďalší pokles líry, ak centrálna banka nevykoná rast úrokových sadzieb.
Erik Meyersson, hlavný ekonóm štokholmskej spoločnosti Handelsbanken Macro Research, povedal: “Inflácia bude pravdepodobne zrýchľovať, keďže líra naberie ďalšie obrátky, inflačné očakávania sa zvýšia a na situáciu budú mať vplyv ďalšie globálne faktory.”
“Turecké úrady budú vyžadovať veľa, aby sa v nasledujúcom období zabránilo ďalšej finančnej kríze.”
Zdroj: CNBC, Bloomberg
Facebook komentár