Ekonomický dopad pandémie koronavírusu viedol v apríli vlády k vydaniu väčšieho objemu dlhu ako kedykoľvek v histórií.
Podľa údajov poskytnutých Inštitútom medzinárodných financií, pandémia Covid-19 znamenala, že aktivita v krajinách sa musela účinne zastaviť, pričom mnohé vlády uvalili každodenný život niekoľkých miliárd ľudí pod drastické obmedzenia.
Doteraz sa v 187 krajinách alebo oblastiach zaviedli ochranné opatrenia v snahe spomaliť šírenie vírusu. Očakáva sa, že obmedzenia povedú k najhoršiemu hospodárskemu šoku od veľkej hospodárskej krízy v 30. rokoch 20. storočia.
Prinútili svetových vodcov, aby rýchlo zaviedli núdzové finančné opatrenia a prišli s agresívnymi stimulačnými balíčkami v snahe zabrániť ničivému hospodárskemu kolapsu.
Emre Tiftik, špecialista na dlhy v Inštitúte medzinárodných financií (IIF), telefonicky uviedol: „Zvýšenie objemov dlhu je nevyhnutné. Jedná sa o realitu keďže sme sa nachádzame v krízovom období, takže nie je dôvod pochybovať o tom, prečo k tomu dochádza.”
Súvisiace: Ceny klesajú alarmujúcou rýchlosťou
Globálny monitorovací program dlhov IIF zistil, že celosvetová všeobecná emisia dlhu (vo forme dlhopisov a pôžičiek) v apríli dosiahla rekordnú hodnou na úrovni 2,6 bilióna dolárov, oproti predchádzajúcej rekordnej emisii na hodnote 2,1 bilióna dolárov, dosiahnutej v marci.
Aby sme to uviedli do kontextu, Tiftik uviedol, že údaje o celosvetovom vydávaní dlhopisov boli viac ako 2-násobne vyššie, než sú historické normy. Argumentoval tým, že to odráža mimoriadny rozsah hromadenia globálneho dlhu, keďže vlády sa snažia kompenzovať ekonomický dopad bezprecedentnej celosvetovej zdravotnej krízy.
Podľa Tiftika je to „desivé, ale opäť je to potreba, keďže sa krajiny snažia riešiť problém okolo nedostatočnej likvidity.“
Zistilo sa, že americká vláda v apríli zodpovedala za 1,4 bilióna dolárov z celosvetového celkového zadĺženia a 1,2 bilióna dolárov v marci. Najväčšie svetové hospodárstvo sa zaviazalo k najväčšiemu záchrannému balíku spomedzi ktorejkoľvek krajiny sveta.
Treba byť veľmi obozretný
Medzinárodný menový fond uviedol, že rýchly nárast celosvetového verejného dlhu by mohol predstavovať riziká, akonáhle sa začne pandémia vytrácať.
V správe uverejnenej 15. apríla fond uviedol: „V období núdze sú pre tvorcov politík takého kroky dôsledkom toho, čo sa vyžaduje, ale je treba sa uistiť sa, že bude aj na ich splatenie.“
V tom čase už celosvetové orgány podnikli fiškálne stratégie v objeme zhruba 8 biliónov dolárov, aby zabránili pandémii a obmedzili škodám na ekonomike.
Podľa vyjadrení fondu, pandémia a s ňou spojené „veľké zablokovanie“ viedli k zvýšeniu dlhu nad rámec toho, čo bolo zaznamenané v rámci globálnej finančnej krízy, pričom pomer verejného dlhu sa pravdepodobne rozširuje na novšie – vyššie úrovne, ale je naozaj nutné myslieť, čo nastane keď sa pandémia zmierni.
Ian Shepherdson, hlavný ekonóm Pantheon Macroeconomics, poznamenal, že relatívne malý ohlas na varovania, ktoré sa blížia s nebezpečenstvom rastúceho verejného dlhu „je vo veľkej miere nedostatočný“.
Poznamenal: “Verejný dlh je otázkou druhej úrovne, možno aj otázkou tretej úrovne, ktorá aktuálne nie je vidno kvôli zmätku, ktorý vírus zanecháva voči svetovej ekonomike.”
“Hlavným cieľom je obmedziť alebo zmierniť škody, nedá sa tomu zabrániť, ale je isté, že je potreba pokúsiť sa použiť fiškálnu politiku, aby sa zabránilo tomu, že keď dôjde k porazeniu vírusu, hospodárstvo by nemalo predstavovať pustatinu.”
Shepherdson pokračoval: “Nemali by sme tak konať,” … “Vlády by mohli povedať:” Nechceme minúť peniaze, pretože chceme chrániť budúce generácie.” Budúca generácia však nebude mať čo zdediť, pretože hospodárstvo bude úplne zničené a to nemôže byť v záujme niekoho.““
Kto bude ťažiť z takéhoto rastu dlhu?
Začiatkom roka Svetová banka varovala pred zvyšujúcim sa rizikom novej globálnej dlhovej krízy, podľa ktorej nárast globálnych pôžičiek od roku 2010 bol „najväčší, najrýchlejší a najširší“ od 70. rokov 20. storočia.
Skupina vyzvala vlády a centrálne banky, aby uznali, že historicky nízke úrokové sadzby nemusia stačiť na kompenzáciu ďalšieho rozsiahleho finančného poklesu.
Súvisiace: Zotavenie hospodárstva USA z koronavírusu pravdepodobne zdĺhavé a bolestivé
Kríza spôsobená koronavírusmi a historicky rozsiahle balíčky fiškálnych výdavkov už niektorých varovala, že rozvinuté ekonomiky sa môžu v strednodobom horizonte ocitnúť na pokraji dlhovej krízy.
Tiftik IIF poznamenal: „Deň si môžeme zachrániť požičaním peňazí, ale otázkou je, kde tieto peniaze použijeme? Kto z tohto mimoriadneho dlhu bude ťažiť?”
„Práve teraz sa snažíme zastaviť krvácanie, ale aktuálne by sme sa už mali začať sústredovať sa na liečenie. Ako sa teda skôr uzdravíme, aby to čo najviac bolo pre dobro všetkých?“
Na otázku, či by sa prepuknutie koronavírusu mohlo stať príčinou ďalšej globálnej dlhovej krízy, Tiftik odpovedal: „Každý sa snaží, aby sa ubezpečil, že tento prípad nenastane.“
( AK by niekoho bavili preklady podobných “finančných článkov” pre komunitný projekt, nech sa Nám ozve na Facebook do správy )
Zdroj: CNBC, Bloomberg
Facebook komentár