Ministri financií a guvernéri centrálnych bánk krajín G-7 sa minulý týždeň zaviazali používať „všetky vhodné nástroje politiky“ na potlačenie ekonomickej hrozby, ktorú predstavuje ochorenie koronavírusu, známe ako COVID-19. Nezodpovedanou otázkou je, čo je vhodné a čo bude fungovať.
Okamžitá reakcia sa uskutočnila formou zníženia úrokových sadzieb centrálnymi bankami, keď Federálny rezervný systém ako prvý prišiel s rýchlou reakciou. Aj keď centrálne banky môžu pomerne rýchlo reagovať, nie je však jasné, koľko toho môžu reálne urobiť, keďže úrokové sadzby sa už nachádzajú na veľmi nízkej úrovni. V každom prípade neschopnosť Fedu koordinovať zníženie sadzieb s ostatnými hlavnými centrálnymi bankami vyslal negatívny signál o spojitosti reakcie.
Menová politika navyše nemôže napraviť narušené dodávateľské reťazce. Jeden kolega z Kalifornskej univerzity v Berkeley – Brad DeLong sa ma pokúsil presvedčiť, že injekcie likvidity centrálnej banky môže opätovne pomôcť oživiť globálnu prepravu kontajnerov, ako tomu bolo v roku 2008. V roku 2008 problémom však bolo, že došlo k narušeniu toku financií, ktoré by mohli opraviť práve injekcie likvidity centrálnych bánk.
Súvisiace: Koronavírus by mohol byť pre EÚ väčším testom ako utečenecká kríza
Dnešným problémom je však náhle zastavenie výroby, ktoré môže menová politika len vo veľmi malej miere dorovnať. Predseda Fedu – Jerome Powell nemôže opätovne otvoriť továrne zavreté karanténou, ako si myslí prezident Donald Trump. Podobne ani menová politika nevráti nakupujúcich späť do obchodov alebo cestujúcich späť do lietadiel, pokiaľ sa ich obavy zameriavajú na bezpečnosť, nie na náklady.
Zníženie sadzieb nemôže ublížiť, keďže inflácia je už utlmenou a smeruje nadol; nemalo by sa od nich však očakávať veľký objem reálnych ekonomických stimulov.
To isté platí, bohužiaľ, aj o fiškálnej politike. Daňové úľavy nezačnú obnovovať výrobu, keď firmy riešia obavy zo zdravia svojich zamestnancov a rizikom šírenia chorôb. Zníženie dane zo mzdy nezvýši diskrečné výdavky, keď sa spotrebitelia obávajú o bezpečnosť svojho obľúbeného reťazca rýchleho občerstvenia.
Prioritou by preto mala byť detekcia, zadržiavanie šírenia a liečenie. Tieto úlohy si vyžadujú fiškálne zdroje, ale ich úspech bude závisieť najmä od administratívnych kompetencií. Obnovenie dôvery verejnosti si vyžaduje transparentnosť a presnosť pri hlásení infekcií a úmrtí. Vyžaduje si to, aby orgánom verejného zdravotníctva bola poskytovaná nezávislosť, ako aj centrálnym bankám. (Bohužiaľ, toto nie je niečo, čo sa prirodzene poskytuje lídrom, ako v prípade Donalda Trumpa.)
Stále však expanzívna fiškálna politika, rovnako ako expanzívna menová politika nemôžu ublížiť.
Taliansko v tomto ukázalo, ako odkladá platby daní a hypoték, rozširuje daňové úľavy pre malé firmy a navyšuje ďalšie výdavky. USA doteraz preukázali menšiu pripravenosť konať a nedokázali ani povzbudiť ľudí, aby vyhľadali možnosti testovania tým, že im pomôžu zaplatiť lekárske účty.
Jednou z prekážok fiškálneho stimulu je to, že jeho účinky unikajú do zahraničia, pretože niektoré ďalšie výdavky sa týkajú dovozu. Výsledkom je, že každá fiškálna autorita váha s opatreniami a vlády kolektívne poskytujú menej stimulov, ako je potrebné. Toto ospravedlňuje koordináciu fiškálnych iniciatív, ako to urobili krajiny G-20 v roku 2009. Ale podľa toho roku, ešte neboli vydané vyjadrenia od krajín G-7 sľubujúce „všetky vhodné kroky“ ničím, čo by viedlo k podporeniu dôvery, že vlády podniknú spoločné kroky, len však vyzvali na zhoršenie globálnych podmienok.
Potom existujú fiškálni jastrabi (proti uvoľneniu politiky) a falošní politici, ktorí tvrdia, že akýkoľvek úradný zásah bude kontraproduktívny. Varujú napríklad, že finančné systémy budú narušené, ak centrálne banky posunú úrokové sadzby hlbšie do záporného pásma.
Okrem toho sme upozornili, že fiškálne stimuly vlád s vysokými dlhmi skôr podkopávajú dôveru, než ju posilňujú. Japonsko je už tak nebezpečne nadmerne zadlžené. Tento prehnaný argument ignoruje skutočnosť, že japonská vláda má rozsiahle aktíva verejného sektora, ktoré je možné započítať do svojich dlhov.
Podobne nám je pripomínané, že USA majú stále sa zvyšujúce nárokové bremeno, čo je argument, ktorý ignoruje skutočnosť, že úroková miera verejného dlhu je trvalo pod mierou rastu hospodárstva. Aj keď čínske štátne podniky môžu mať obrovské dlhy, prísne kontrolovaný finančný systém obmedzuje riziko druhu finančnej krízy, ktorú kritici krajiny roky mylne predpovedajú.
Súvisiace:
Letecké spoločnosti čelia vplyvu koronavírusu za $113 miliárd
Ekonómovia predpovedajú, ako by koronavírus mohol poškodiť svetovú ekonomiku
Centrálne banky a politickí lídri, ktorí čelia globálnej kríze, by mali ignorovať tieto mylné argumenty a používať menovú a fiškálnu politiku na zabezpečenie likvidity trhu, podporu malých firiem a podporu výdavkov. Musia si však uvedomiť, že tieto odpovede by mali mať iba obmedzený účinok, keďže problém nie je nedostatok likvidity, ale skôr narušenie dodávateľského reťazca a nákaza šíriacich sa obáv.
Hospodárska stabilizácia v súčasnosti závisí predovšetkým od činnosti orgánov verejného zdravotníctva, ktorým by sa mali poskytnúť prostriedky a priestor na výkon ich práce, vrátane slobody spolupracovať so svojimi zahraničnými partnermi.
V boji proti pandémii COVID-19 by si ekonómovia, tvorcovia hospodárskej politiky a orgány ako G-7 mali pokorne uvedomiť, že „všetky vhodné nástroje“ znamenajú predovšetkým nástroje, ktoré majú lekári a epidemiológovia. Kľúčovými slovami musia byť koordinácia, samostatnosť a transparentnosť.
( AK by niekoho bavili preklady podobných “finančných článkov” pre komunitný projekt, nech sa Nám ozve na Facebook do správy )
Zdroj: WSJ, MSN
Facebook komentár