Približne rok a pol administratíva Trumpa voči Iránu vykonáva navyšovanie ekonomických sankcií, s cieľom prinútiť ho, aby rokoval o prísnejšej verzii dohody o jadrovej energii z roku 2015.
Táto stratégia, označovaná ako stratégia s maximálnym tlakom, iránske hospodárstvo ochromila. Za posledný rok sa však vzťah medzi Washingtonom a Teheránom sa na začiatku roka 2020 dostal na pokraj vojny.
Uvádzaným cieľom prezidenta Donalda Trumpa je zabezpečiť, aby sa Irán nikdy nedostal k vytvoreniu jadrovej zbrane, ale všetko, čo doteraz urobil, tento stav posunulo opačným smerom, zatiaľ čo zabránilo rokovaniam spojencov USA, ktorí sa snažili o iný prístup.
Stratégia s maximálnym tlakom nedokázala vytvoriť mier na Blízkom východe, keďže Irán v minulom týždni skutočne odstúpil od jadrovej dohody.
Trumpova administratíva však svoj tlak neznižuje a v piatok oznámila nové sankcie voči Iránu. Nové sankcie sú určené voči ôsmim najvyšším iránskym úradníkom a zameriavajú sa na iránsky oceliarsky priemysel, ako aj na jeho textilný a ťažobný, stavebný a výrobný sektor.
Súvisiace: Ceny ropy rastú až o 4%, ako iránsky vojenský vodca zahynul pri útoku USA
Tieto sankcie sa tak pridávajú k tým, ktoré už iránsku ekonomiku zasahujú a existuje len málo dôkazov, ktoré by mohli pomôcť zlepšiť vzťahy medzi USA a Iránom. Prichádzajú aj cez to, že volebné prieskumy ukazujú, že väčšina Američanov sa cíti menej bezpečne – po vydaní príkazu prezidenta Donalda Trumpa, zo dňa 3. januára, aby vojenské sily USA zabili najvyššieho iránskeho generála – Qassema Soleimaniho.
Stratégia USA s označením „maximálny tlak“ neviedla k zmene v správaní Iránu
Kampaň s maximálnym tlakom už sankcionuje najvyšších iránskych predstaviteľov vrátane ministra zahraničných vecí Javada Zarifa a jeho ropný priemysel. Nepodarilo sa im však priviesť Irán späť k rokovaciemu stolu. Namiesto toho sa stretávajú s eskalujúcim antagonizmom medzi krajinami.
Minulé leto sa pri útokoch na ropné tankery v oblasti Perzského zálivu zvýšili obavy, že sa na obzore objavuje nový konflikt. Podobné obavy nastali po útoku na saudské ropné polia v septembri.
Aj keď Irán odmietol zodpovednosť za útoky, USA vyhlásili, že iránske odtlačky prstov boli všade.
V júni, americký minister USA – Mike Pompeo konkrétne uviedol, že stratégia s maximálnym tlakom predstavuje katalyzátor útokov na ropné tankery.
Pompeo v tom čase uviedol: “Irán tak reaguje z dôvodu našej neúspešnej kampane “maximálneho tlaku”, ktorú by bolo vhodné zrušiť,” čím v podstate uznal, že prístup Trumpovej administratívy spôsobil, že Irán je agresívnejší a vôbec sa nebezpečenstvá neznížili, práve je viac agresívnym.
Špičkoví regionálni odborníci, analytici a bývalí americkí diplomati opakovane tvrdili, že stratégia maximálneho tlaku cez neúnavné sankcie nefunguje.
V septembri Wendy Shermanová, ktorá bola hlavným vyjednávačom dohody pre Obamovu administratívu, uviedla: „Stratégia s maximálnym tlakom nezastavila Hizballáh ako zástupcu Iránu, nezastavila riziká pre bezpečnosť Izraela a pre bezpečnosť Blízkeho východu, ako aj nezabránila Iránu podniknúť kroky od JCPOA a určite vytlačila našich spojencov, ktorý s nami usilovne pracoval na tom, aby sa Irán pokúsil zaistiť, aby nikdy nedostal jadrovú zbraň.“ ; JCPOA je skratka pre jadrovú dohodu z roku 2015, ktorú Trump stiahol z roku 2018.
Soleimani bol vodcom tajných a elitných síl Qudov islamskej revolučnej gardy (IRGC-QF). V nedávnej správe Centra pre strategické a medzinárodné štúdie CSIS sa zistilo, že „počet bojovníkov vyškolených v IRGC-QF v krajinách ako Irak, Sýria, Libanon a Jemen sa od roku 2016 do roku 2019 zvýšil takmer o 50%.“
Despite U.S. efforts to weaken Iran as part of the "maximum pressure" campaign, @CSIS_Threats data show that the number of IRGC-QF-trained fighters in countries like Iraq, Syria, Lebanon, and Yemen increased by nearly 50% from 2016 to 2019: https://t.co/pRSXhmM5Pu pic.twitter.com/eNe9IucSyI
— CSIS (@CSIS) January 10, 2020
Irán a USA sa minulý týždeň vyhli širšej vojne, ale mier to nie je
Uprostred chaosu, ktorý nasledoval po Soleimanovom zabití, vrátane iránskeho raketového útoku na americké a koaličné sily v Iraku, počas ranných stredajších hodín, Irán skutočne ponúkol Trumpovi potenciálnu cestu k diplomacii.
Keď Irán minulú sobotu oznámil, že sa stiahol zo Spoločného komplexného akčného plánu (JCPOA) – formálneho názvu pre jadrovú dohodu z roku 2015 – Irán naznačil, že v prípade zrušenia sankcií sa k paktu vráti.
Dohoda z roku 2015 ponúkla Iránu úľavu od sankcií výmenou za to, že podnikla kroky, ktoré zabezpečia, že sa k jadrovým zbraniam nedostane. Trump stiahol USA z JCPOA v máji roka 2018 a začal udeľovať ďalšie sankcie, aj keď Irán zostal v súlade s paktom zhruba rok po tom, čo sa USA stiahli.
Súvisiace: Hackerské útoky pochádzajúce z Iránu sa po zabití Soleimaniho takmer strojnásobili
Po iránskom raketovom útoku na USA začiatkom minulého týždňa si krajina vydláždila cestu k navýšeniu eskalácie. Následne Trump naznačil, že nepríde s odvetou, keďže súčasne vyzval ostatných signatárov JCPOA, medzi ktoré patria kľúčoví spojenci USA, aby od dohody odstúpili.
V roku a pol po tom, čo sa USA stiahli, sa Irán a USA zapojili do nepriamych a priamych potýčok a Irán podnikol kroky, ktoré by ho mohli viesť k získaniu jadrovým zbraniam.
Obidve krajiny sa vyhli širšej vojne, ale určite nemôžme povedať, že sa nachádzajú v mieri – a Trumpova administratíva vyvíja stratégiu, ktorá ich v prvom rade dostala do nedávneho zapletenia.
( AK by niekoho bavili preklady podobných “finančných článkov” pre komunitný projekt, nech sa Nám ozve na Facebook do správy )
Zdroj: Reuters, WSJ
Facebook komentár