Uhlie_je_stale_kralom_v_juhovychodnej_azii

Uhlie je stále dominantnou energetickou surovinou v rýchlo rastúcich ekonomikách juhovýchodnej Ázie a to aj napriek všeobecnému globálnemu posunu smerom k čistejším zdrojom energie. S týmto výsledkom prišli údaje z niekoľkých posledných správ.

Jacqueline Taová, ktorá má na starosti výskum pre oblasť komodít v spoločnosti Wood Mackenzie, poznamenala: „Využitie uhlia sa po celom svete neustále znižuje a čelí negatívnemu prostrediu. Výsledkom bude postupné obmedzovanie kapacity spaľovania uhlia v juhovýchodnej Ázii.”

Taová 25. septembra, potom ako poradenská spoločnosť prišla s vydaním novej správy, uviedla: “Realita rastúceho dopytu po energii a cenovej dostupnosti v regióne však znamená, že klesajúce využitie uhlia pre oblasť energií začneme vidieť až po roku 2030.”

Wood Mackenzie v správe uviedla: „Uhlie je stále kráľom na trhu s energiou v juhovýchodnej Ázii.“

Uhoľný priemysel čelí rozsiahlej kritike zo strany environmentálnych aktivistov za to, že spôsobuje rozsiahle znečistenie.

Globálny dopyt po uhlí však vzrástol už druhým rokom za sebou a podľa údajov Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) v roku 2018 dosiahol hodnotu navýšenia o 0,7%.

Vo svojej správe uverejnenej v decembri IEA predpokladala, že využívanie uhlia do roku 2023 bude stabilné, keďže silný rast spotreby v juhovýchodnej Ázii a Indii kompenzuje klesajúce využívanie v Európe a Severnej Amerike.

IEA v tejto správe uviedla: „Dopyt po uhlí rastie v celej Ázii z dôvodu jeho dostupnosti a využiteľnosti.“

Štúdia spoločnosti Wood Mackenzie zistila, že uhlie bude naďalej dominantným zdrojom energie, nielen pri výrobe energie v juhovýchodnej Ázii, ale jeho využitie pred spomalením ešte porastie a dosiahne vrchol v roku 2027. Podľa poradenskej spoločnosti uhlie bude v produkcií energie do roku 2040 tvoriť 36% energetického mixu juhovýchodnej Ázii.

Nárast dopytu je spôsobený predovšetkým Indonéziou a Vietnamom, ktoré budú v juhovýchodnej Ázii podľa Taovej do roku 2040 predstavovať takmer 60% dopytu po energii.

Keďže sa však viac bánk vyhýba financovaniu uhoľných projektov, pri záväzkoch vlád pre obrátenie svojho mixu na čistejšie zdroje energie, sa očakáva, že obnoviteľná energia sa stane všadeprítomnejšou.

Firma Wood Mackenzie odhaduje, že solárne a veterné elektrárne v roku 2040 v rámci juhovýchodnej Ázii povedú k 35% podielu, spomedzi energetických kapacít. Investície do veternej a solárnej energie budú tvoriť 23% z celkových investícií do energie, čo predstavuje od roku 2019 do roku 2040 rozdiel v hodnote o viac ako 89 miliárd dolárov.

Problémy s obnoviteľnou energiou v juhovýchodnej Ázii

Očakávaný rast energie z obnoviteľných zdrojov nastane, aj keď je takáto energia „menej konkurencieschopnou v tomto regióne, v porovnaní so zvyškom sveta a čelí výzvam, ako sú otázky získavania pôdy a prerušeniam.“

Problémy spojené s prerušovaním sa týkajú dostupnosti obnoviteľnej energie v dňoch, keď na napájanie takýchto elektrární nebude dostatok zdrojov, ako je slnečné svetlo alebo vietor. Aj keď by elektrárne mohli na ukladanie záložnej energie používať batérie, pri realizácii takýchto plánov stále existujú technologické komplikácie a problémy okolo nákladov.

Ratingová agentúra Moody’s Investors Service v správe zo začiatku septembra uviedla: „Ciele čistej energie v Indonézii – najväčšej ekonomike juhovýchodnej Ázie – budú skutočne „ťažko dosiahnuteľné“.

Súvisiace: Uhlie je stále kráľom v 18 štátoch USA. Ale dokedy?

Analytici spoločnosti Moody’s v správe napísali, že indonézska vláda sa do roku 2025 zamerala na výrobu 23% elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov – takmer dvojnásobok oproti 12% v súčasnosti, ale bude „ťažké to dosiahnuť, pretože v plánoch rozširovania kapacity stále dominuje uhlie.“

Dodali: „Kľúčovou výzvou je vyvíjajúci sa politický a regulačný rámec, ktorý za posledné roky zaznamenal niekoľko zmien.“

Energia produkovaná z uhlia dokonca získava aj dotácie od vlády, čo zvyšuje atraktivitu jej ceny ako elektrina vyrobená z veternej a slnečnej energie. Medzi ďalšie otázky patria tarify za projekty v oblasti obnoviteľnej energie.

Analytici agentúry Moody’s dodali, že Indonézia je tiež rozľahlým súostrovím bez silných elektrických sietí na mnohých ostrovoch, čo krajine sťažuje usporiadanie veľkých lokalít pre projekty, ktoré by mohli ťažiť z úspor v rámci rozsahu.

Čína a Japonsko sú veľkými investormi do uhoľnej energie

IEA vo svojej decembrovej správe uviedla, že najväčší spotrebiteľ uhlia – Čína je pripravená do roku 2023 znížiť využívanie o 3%.

Ale aj keď sa Čína usiluje znížiť politicky citlivé znečistenie ovzdušia doma, táto krajina do uhoľných projektov masívne investuje mimo svojej krajiny, teda najmä do miest spojených s iniciatívou “Belt and Road Initiative“.

Východoázijské ekonomické elektrárne, Japonsko a Južná Kórea, čerpajú peniaze do fosílnych palív.

Japonsko plánovalo na svojich brehoch nové elektrárne spaľujúce uhlie, keď krajina po katastrofe vo Fukušime v roku 2011 obmedzila svoju závislosť od jadrovej energie. Proti novým elektrárňam spaľujúcim uhlie však došlo k sociálnemu a politickému odporu.

Agentúra Reuters v apríli informovala, že niekoľko japonských energetických firiem poskytujúcich verejné služby zrušilo plány na nové uhoľné elektrárne.

Zatiaľ čo výrobcovia fosílnych palív presadzujú technológiu „čistého uhlia“, ktorá znižuje emisie znečisťujúcich látok do ovzdušia, mimovládna environmentálna organizácia Greenpeace tvrdí, že takéto metódy stále spôsobujú znečistenie.

( AK by niekoho bavili preklady podobných “finančných článkov” pre komunitný projekt, nech sa Nám ozve na Facebook do správy )

Zdroj: CNBC

Facebook komentár