1. októbra Čína oslávi svoju 70-ročnú transformáciu na ekonomickú superveľmoc – práve včas kvôli rozšíreným obavám, že obchodná vojna so Spojenými štátmi bude tento rast zasahovať a bude s ním ťahať aj svetové hospodárstvo.
Z hľadiska trhov ide o veľa. V júlovej správe globálneho inštitútu spoločnosti McKinsey sa zistilo, že v závislosti od angažovanosti Číny vo svete v nasledujúcich rokoch by sa do roku 2040 mohla svetová ekonomika rozšíriť alebo prísť o ekonomickú hodnotu od 22 biliónov do 37 biliónov dolárov.
Tu sú štyri obrázky, ktoré ukazujú, ako sa Čína rozrástla na dnešnú globálnu ekonomickú mocnosť.
Čína stúpa v priečkach
Podľa údajov Svetovej banky a Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, Čína v roku 2010 predstihla Japonsko ako druhé najväčšie hospodárstvo na svete, merané v bežných cenách alebo nominálnych hodnotách (bez zohľadnenia inflácie). Odvtedy v tejto pozícii zostalo, za Spojenými štátmi.
Niektorí ekonómovia prišli s odhadmi, že čínska ekonomika predbehne USA zhruba do roku 2030. Keď však vezmeme do úvahy rozdielna životná úroveň v krajinách – známa tiež ako prispôsobenie sa parite kúpnej sily – podľa Svetovej banky je čínskej ekonomiky od roku 2014 najväčšou na svete.
Vedenie Číny
Pod vedením Deng Xiaopinga, jedného z najvýznamnejších a najmocnejších vodcov krajiny v 70. rokoch minulého storočia, Čína začala v roku 1978 sériu reforiem, ktoré vyústili do hospodárskej izolácie.
V nasledujúcich rokoch sa rast zrýchlil, v priemere okolo 10% a potom sa v čase vládnutia súčasného prezidenta Xi Jinping spomalil na priemernú hodnotu 7,1%.
Štúdia, ktorú v marci zverejnil Brookingov inštitút, však odhadla, že Čína mohla nadhodnotiť svoj rast HDP v rokoch 2008 až 2016 o 1,7 percentuálneho bodu.
Továreň sveta
Jednou z hlavných hybných síl hospodárskeho rastu Číny bola jej rozsiahla sieť tovární, ktorá pre spotrebiteľov z celého sveta vyrábala všetko od hračiek po mobilné telefóny.
Vstup Číny do Svetovej obchodnej organizácie v roku 2001 jej pomohol upevniť postavenie svetovej továrne a najväčšieho obchodníka. V správe McKinsey, ktorá analyzovala 186 krajín, sa zistilo, že Čína je najväčším vývozným cieľom pre 33 krajín a najväčším zdrojom dovozu pre 65 krajín.
Investičný boom
Okrem dominantného postavenia v obchode sa Čína v priebehu rokov rozrástla a stala sa hlavným hráčom v globálnych investičných tokoch.
Podľa spoločnosti McKinsey bola od roku 2015 do roku 2017 druhým najväčším zdrojom priamych zahraničných investícií a druhým najväčším príjemcom prichádzajúcich investícií.
( AK by niekoho bavili preklady podobných “finančných článkov” pre komunitný projekt, nech sa Nám ozve na Facebook do správy )
Zdroj: CNBC
Facebook komentár