Európa má za sebou desaťročie ekonomickej stagnácie. Ak čoskoro nebude konať, mohla by čeliť ďalšiemu.
Desať rokov po globálnej finančnej kríze, európske hospodárstvo dosiahlo oživenie, ale nie obnovou. Novou normou sa stala nízka inflácia, nízke úrokové sadzby a nízka hodnota rastu.
Nespokojnosť Európy by mohla mať nebezpečné účinky. Ďalšia premrhaná dekáda by prehĺbila rastúcu priepasť medzi mestskou a vidieckou Európou, zároveň by pripravila viac mladých ľudí o prácu a podporila politickú nestabilitu.
Carsten Brzeski, ktorý je hlavným analytikom pre oblasť Nemecka v holandskej banke ING, si myslí, že by to mohlo spôsobiť aj rozpad zoskupenia 19 krajín, ktoré používajú menu euro.
Brzeski ďalej poznamenal: “Je vidno veľké riziká, že sa jednoducho prebudíme príliš neskoro a uvedomíme si, že sme premárnili príliš veľa času.”
Syndróm nízkeho rastu
Podmienky v Európe sú na úrovni, ktoré je možné prirovnať k strateným desaťročiam Japonska, kde čelila obdobiam pomalého rastu a slabej inflácie od deväťdesiatych rokoch, z ktorého sa krajina nikdy presvedčivo nedostala.
Kľúčové príznaky dlhodobej stagnácie, čiže “japonizácie”, sú jednoznačne prítomné.
Od konca roku 2018 sa inflácia v eurozóne nachádzala hlboko pod cieľom, ktorý sa nachádza tesne pod 2%, čo je stanovený cieľ Európskou centrálnou bankou (ECB). V júni dosiahla úroveň 1,3%. Rast HDP v roku 2018 zaznamenal hodnotu 1,8% a v tomto roku sa predpokladá spomalenie na 1,2%. Budúci rok by mohol byť ešte horší, ak by sa región musel vyrovnať s chaotickým Brexitom, ktorý je naplánovaný na jeseň.
Úrokové sadzby zostávajú na historických minimách. Prezident ECB Mario Draghi v priebehu osemročného funkčného obdobia v októbri odstúpi bez toho, aby ich čo i len raz zvýšil. Niektorí analytici predpovedajú, že ECB by v septembri mohla dokonca pristúpiť k zníženiu úrokových sadzieb.
Pri skúmaní zdroja tejto nespokojnosti sa objavuje nerovnomerné oživenie regiónu, z dôvodu celosvetovej finančnej krízy.
Nezamestnanosť v Európskej únii počas roku 2013 dosiahla maximum, na hodnote 26,5 milióna a odvtedy klesla na približne 15,7 milióna. To však nie je prípad oblastí, ako je severozápadné Španielsko, južné Taliansko a Grécko, ktoré stále majú najvyššiu mieru nezamestnanosti v Európe.
Žena prechádza okolo sloganu v centre Atén v roku 2015 a protestovala proti záchrannému programu MMF, ktorý viedol k niekoľkým rokom tvrdých úsporných opatrení.
Analytici banky ING – Bert Colijn a Joanna Konings v máji poznamenali, že mnohé z oblasti „sa začali ešte len zotavovať.“
Návrat je docela chabý, čím nevie ospravedlniť dlhé roky veľmi nízkych a dokonca negatívnych úrokových sadzieb. V poslednom období, kedy Európska centrálna banka pristúpila k zvyšovaniu úrokových sadzieb (v roku 2011), kedy bol investičný rating na dlhopisy Portugalska znížený na hodnotu “veľmi rizikový” a Grécko čakalo na ďalšiu pomoc. Írsko v predchádzajúcom roku dokonca prijalo záchranný balík.
V týchto dňoch sa neočakáva, že by sa úrokové sadzby od ECB zvýšili, najskôr až od roku 2021.
Prípad Japonska
Okolnosti čoraz viac evokujú situáciu Japonska, ktoré končí svoju tretiu dekádu nízkeho rastu, nízkej inflácie a nízkych úrokových sadzieb.
Európa rastie rýchlejšie. Avšak rovnako ako Japonsko, jej obyvateľstvo starne a dôchodcovia obmedzujú presun finančných prostriedkov do ekonomiky, pretože šetria a neutrácajú. Taktiež je vidno podobný problém tzv. “zombie“ bánk, ktoré pohlcujú kapitál bez toho, aby poskytovali potrebné pôžičky na urýchlenie hospodárskeho rastu.
Porovnanie je nedostatočné, ak sa pozrieme na dostupné nástroje pre boj proti stagnácii. Japonsko má jednu centrálnu banku a jednu národnú vládu. To mu umožnilo konať rozhodnejšie, aj keď sa stimulačné opatrenia doteraz neukázali ako účinné.
Medzitým hospodárska a politická integrácia je v Európe nedokončeným projektom. Euro bolo zavedené 1. januára 1999. Po 20 rokoch však krajiny EÚ nedokázali koordinovať komplementárnu fiškálnu politiku, ktorá by mohla posilniť menovú úniu.
Krajiny EÚ si stanovili vlastné rozpočty a zaviedli vlastné daňové plány v rámci pravidiel, ktoré majú limitovať pôžičky. To ponecháva Európsku centrálnu banku, aby riešila širšie problémy v čase, keď “strelivo“ je už ich činmi v poslednom desaťročí veľmi obmedzené.
Joonathan Gregory, vedúci predstaviteľ divízie aktív s fixným príjmov z UBS Asset Management poznamenal: “Eurozóna stále čelí problémom ohľadom rastu a to aj potom ,kedy si vystrieľala takmer všetky náboje,” … “Dokonca nie je zrejmé, že sa to čoskoro zmení.”
Graf: Ekonomicky rast Japonska a Eurozóny
Varovné okolnosti
Odborníci uvádzajú, že koordinované vládne výdavky by však mohli podporiť Európu. Šanca na túto možnosť sa však javí obmedzená.
Brzeski poznamenal: “Pravdepodobnosť, že skutočne uvidíme koordinované, významné, veľké fiškálne stimuly, je veľmi nízka.” Pre Francúzsko a Nemecko je náročné dohodnúť sa na užšej spolupráci.
Problém je v tom, že politici už nemusia mať veľa času na akciu.
John Normand, vedúci analytik v JPMorgan Chase, poznamenal: “Trhy s dlhopismi v Európe, 10 rokov po začatí krízy vrámci suverénnych dlhov, sa nachádzajú na mieste, ktoré Japonsku trvalo dosiahnuť až 30 rokov.”
Negatívne úrokové miery budú aj naďalej európskym bankám vytvárať problémy a zároveň znižovať príťažlivosť dlhopisov. Práve v súčasnosti investori akceptujú stratu, v prípade že budú držať 10-ročné nemecké dlhopisy až do ich splatnosti.
Pre Brzeskiho je to situácia, ktorá by sa mohla rýchlo stať neudržateľnou. „Musí sa investorom poskytnúť výnos.“
Jeho prognóza: V nadchádzajúcich rokoch bude vidno razantnejšiu vojnu medzi národnými a európskymi záujmami, čo môže zasiahnuť ekonomický rast regiónu. Je však zároveň pochybné, že to prinesie plán pre akékoľvek zlepšenie, čo sa týka výnosov a ekonomiky celej Európy.
Brzeski nakoniec dodal: “Nízky rast, nízka inflácia, začína ovplyvňovať ekonomiky rôznymi spôsobmi,” … A následne? “Budú musieť čeliť výzvam okolo rozpadu.”
( AK by niekoho bavili preklady podobných “finančných článkov” pre komunitný projekt, nech sa Nám ozve na Facebook do správy )
Zdroj: WSJ, Bloomberg
Facebook komentár