Svet sleduje správy okolo obchodnej vojny medzi USA a Čínou, ale v pozadí sa odohráva nebezpečnejšia konfrontácia medzi oboma národmi – zhoršujúci sa nesúhlas nad politikou jednej Číny.
Minulý týždeň agentúra Reuters oznámila, že Washington je na ceste k schváleniu predaja zbraní v hodnote 2 miliárd dolárov, Tchajwanu. Tento krok ukazuje, že administratíva Trumpa sa nesnaží vytvoriť atmosféru pre obchodné rokovania a poukazuje, že spory medzi USA a Čínou smerujú skôr k eskalácii ako k riešeniu.
Susan Thorntonová, ktorá je bývalou asistentkou ministra zahraničných vecí USA pre záležitosti východnej Ázie a Tichomoria, poznamenala: “Taiwan je to, o čo sa Číňania starajú najviac,” … “Čokoľvek, kde USA zasahujú do Tchajwanu, zasiahne národný vplyv Číny.”
Politika jednej Číny – ktorá tvrdí, že Tchajwan nie je nezávislým národom, ale skôr súčasťou Číny – bola rozvinutou počas vlády Nixona s cieľom zlepšiť vzťahy medzi USA a Čínou. Myšlienka je kľúčová pre identitu Číny ako modernej svetovej mocnosti, a keďže Trump nastúpil do úradu, USA tento postoj opakovane napadli.
Súvisiace: Propaganda komunistickej strany Číny? Cez aplikáciu
Napriek protestom z Pekingu, Trump podpísal zákon o cestovnom ruchu na Taiwane , ktorý v minulom roku umožnil rokovania na vysokej úrovni medzi americkými a taiwanskými predstaviteľmi. V máji sa americký poradca pre národnú bezpečnosť – John Bolton stretol s Davidom Lee, jedným z popredných bezpečnostných predstaviteľov Tchajwanu. Toto stretnutie prišlo tesne po tom, ako Taiwan premenoval svoje neoficiálne veľvyslanectvo vo Washingtone “na Tchaj-wanskú radu pre záležitosti USA”. Starý názov bol “Koordinačná rada pre severoamerické záležitosti”, čo nezohľadňovalo Taiwan ani USA.
Administratíva Donalda Trumpa taktiež predala zbrane predchádzajúcej administratíve Tchaj-wanu, ale tento predaj zbraní v hodnote 2 miliárd dolárov nastal v citlivých časoch a predstavuje veľmi citlivú ranu. Jedná sa o veľký predaj, dokonca aj vo svete, kde sú zbrane čoraz drahšie. A hoci nezahŕňa špičkové stíhacie lietadlá z USA, jedná sa určite o nepriateľské kroky voči Pekingu predtým, ako americkí a čínski predstavitelia pocestujú na stretnutie G20 v japonskej Osake, realizovaného na konci tohto mesiaca.
Vo štvrtok hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí – Geng Shuang podľa čínskej štátnej mediálnej agentúry Xinhua, reagoval na správu o predaji zbraní s varovaním.
Geng poznamenal: “Naliehavo žiadame americkú stranu, aby zastavila predaj zbraní Taiwanu a zrušila ich vojenské väzby, obozretne a riadne riešila otázky súvisiace s Tchajwanom, aby sa predišlo vážnym škodám na čínsko-amerických vzťahoch, ako aj na mieri a stabilite Tchajwanského prielivu,”
Ideológia Číny?
V januári 2017 si Čína pravdepodobne uvedomila, že prichádzajúci prezident Spojených štátov nebol oboznámený so zložitosťou vzťahov medzi USA a Čínou a tak prišla s objasnením svojej pozície voči Tchajwanu v zriedkavom americkom mediálnom rozhovore od čínskeho ministra zahraničných vecí – Lu Kanga.
Pre NBC poznamenal: “Pretože táto otázka sa dotýka hlavného záujmu Číny, v žiadnom prípade to nie je niečo, čo by sa dalo vyjednať alebo použiť ako časť vyjednávaní,” … “Politika jednej Číny, je 100% a nič iné možné nie je.”
Boj o štatút Tchajwanu začal v roku 1949 po tom, čo nacionalistický vodca Chang Kai-shek opustil ostrov, keď ho porazili komunistické sily Mao Ce-tunga. Pre Čínu je nezávislosť ostrova produktom a pripomienkou storočie trvajúceho čínskeho ponižovania, kedy Čína bola rozdelenou zahraničnými mocnosťami a desaťročia trvajúceho chaosu a občianskej vojny po skončení dynastie Čching.
Thornton poznamenal: “Jedná sa o mytológiu, ktorú je známa už dlhé roky.”
Politika jednej Číny a ekonomický nacionalizmus Číny sú spoločne spojené vrámci čínskej politickej predstavivosti. V USA to tak neberú, keďže majú jednu skupinu technokratov, ktorí pracujú s ekonomikou a ďalšia pracuje s národnou bezpečnosťou, ale zlúčenie týchto dvoch záujmov je reakciou na stratené storočie Číny.
A obe oblasti sú v súčasnosti skúšané Trumpovou administratívou.
Zatiaľ čo obchodná vojna medzi Spojenými štátmi a Čínou, ktorá vytvorila „technologickú studenú vojnu“, sa dostala k titulkom novín, menej pozornosti sa už venovalo eskalácii v bojových akciách v rámci politiky jednej Číny.
Napriek tomu, že konflikt má všetky charakteristiky z obdobia studenej vojny, Čína vidí zasahovanie USA do Tchajwanu ako zásah do sféry vplyvu. Podobne aj USA vnímajú zapojenie Číny v Karibiku.
Vo februári roka 2018 po prejave v Texase, štátny tajomník Rex Tillerson varoval latinskoamerické národy pred čínskymi “imperiálnymi” ambíciami, odvolávajúc sa na doktrínu Monroeho.
Poznamenal: “Latinská Amerika nepotrebuje nové cisárske mocnosti, ktoré sa usilujú len o prospech svojich vlastných ľudí,” … “Čínsky model vývoja v krajine pripomína minulosť. Nemusí tak byť budúcnosťou.”
To všetko je vidno aj okolo Tchajwanu, pretože čím viac je krajina spájaná s Čínou, tým väčší tlak na ňu kladie Čína, aby bol Tchajwan z máp vymazaným. Začiatkom tohto roku Dominikánska republika upustila od uznania Taiwanu na čínsky príkaz. Salvádor to urobil v roku 2018 a Panama v roku 2017.
Súvisiace: Prečo USA nikdy nevyhrajú obchodnú vojnu s Čínou?
Za týmto predajom zbraní môže byť aj motivácia, ktorá pripomína studenú vojnu. Súčasná proti-čínska prezidentka Tchaj-wanu, Tsai Ing-wen, čelí v budúcom roku ťažkému boju o opätovné zvolenie. Vo Washingtone môže byť tento predaj videný ako spôsob, ktorým si chcú posilniť svoje šance na výhru.
Thornton poznamenal: “Jedna vec je, že vlády USA majú tendenciu myslieť si, čo môže alebo nemusí byť pravda,” … “že predaj zbraní Taiwanu pomáha politickým kandidátom ukázať, že majú podporu USA a môžu sa Číne postaviť.”
USA a Čína tak môžu skĺznuť do sveta, kde sa táto teória musí testovať.
( AK by niekoho bavili preklady podobných “finančných článkov” pre komunitný projekt, nech sa Nám ozve na Facebook do správy )
Zdroj: WSJ, CNN
Facebook komentár