Kolaps finančnej spoločnosti Lehman Brothers a následná globálna finančná kríza vyvolali v svetovej ekonomike výrazné dopady, z ktorých mnohé pociťujeme aj po desiatich rokoch.
Najväčšia medzinárodná ekonomická recesia od čias Veľkej depresie prinútila centrálne banky k zavádzaniu masívnych a neortodoxných menových stimulov, zatiaľ čo svetové vlády v závislosti od krajiny buď zmierňovali svoju fiškálnu politiku, alebo ju naopak sprísňovali a snažili sa šetriť.
Graf: Vývoj súvahy svetových centrálnych bánk v rokoch 2000 až 2018 – Centrálna Banka Japonska, Federálny rezervný systém a Európska centrálna banka
Centrálne banky postupne znížili úrokové sadzby na takmer nulovú úroveň, pričom v niektorých prípadoch vykazovali dokonca záporné hodnoty. Tieto inštitúcie následne začali kupovať dlhopisy v snahe o opätovné podnietenie obchodnej aktivity medzi spoločnosťami a spotrebiteľmi. Aký bol však výsledok? Dopracovali sa k bezprecedentnému nafúknutiu svojich súvah, ktoré sa blížia k svojmu maximu a je veľmi nepravdepodobné, že by bolo možné zvrátiť ich smerovanie.
Graf: Vývoj hodnoty štátneho dlhu vybraných krajín v rokoch 2007 až 2018, graf udáva prognózu do roku 2023. Štátny dlh je vyjadrený v % z HDP.
Aj napriek všeobecným diskusiám o šetrení sa nedá poprieť, že štátny dlh vo väčšine častí sveta v súčasnosti dosahuje hodnoty vyššie ako v priebehu roka 2007. Keď však centrálne banky pristúpia k sprísňovaniu monetárnej politiky, táto skutočnosť sa v budúcnosti môže stať závažným problémom viacerých ekonomík.
Graf: Vývoj produkcie ekonomiky vybraných krajín v rokoch 2007 až 2017.
Po finančnej kríze sa svetová ekonomika zrútila do najhlbšej recesie od čias druhej svetovej vojny. Avšak po prvých náznakoch zotavenia bola väčšina ekonomík v priebehu posledných desiatich rokov schopná vykázať iba mierny rast.
Graf: Vývoj miery nezamestnanosti vo vybraných regiónoch sveta v rokoch 2000 až 2018 a prognóza do roku 2022.
Za zmienku stojí fakt, že v súčasnosti je na svete nezamestnaných približne o 25 miliónov ľudí viac ako v roku 2007 – a to aj napriek tomu, že nezamestnanosť v USA klesá. Obzvlášť zaujímavou je miera nezamestnanosti mladých ľudí v krajinách ako Grécko, kde síce klesla z úrovne viac než 60% v roku 2013, ale ešte stále sa pohybuje okolo hodnoty 40%.
Graf: Vývoj hodnoty priemernej mzdy v krajinách G7 v období rokov 2008 až 2017.
Slabé zotavovanie svetových ekonomík je najlepšie viditeľné na slabom náraste ich priemerných miezd. Tento trend bol výrazný aj napriek tomu, že v niektorých prípadoch bolo zamestnaných čoraz viac ľudí.
Graf: Vysoké firemné zisky v USA sa vyvíjali v súlade so silným trhom. Graf zobrazuje zisky amerických spoločností po zdanení ako podiel na nominálnom HDP krajiny v rokoch 1947 až 2018.
Ak posledných 10 rokov prinieslo nejakého víťaza, je ním firemný sektor. Spoločnosti v dobe „lacných peňazí“ zaznamenali nárast cien akcií a ich zisky sa začali zvyšovať.
Graf: Vývoj cien nehnuteľností v jednotlivých svetových regiónoch v rokoch 2008 až 2018.
Trh s nehnuteľnosťami sa po prehrmení krízy úspešne zotavil a ceny v súčasnosti naďalej stúpajú. To zásadne prehĺbilo rozdiely medzi ľuďmi, ktorí na tomto trhu disponujú aktívami, a tými, ktorí nie.
Graf: Populisti a autoritárski politici v súčasnosti ovládajú väčšinu moci v krajinách G20 a Španielsku. Graf zobrazuje zastúpenie jednotlivých politických smerov v období rokov 1980 až 2018. Populistická demokracia bola výrazne umocnená po nástupe prezidenta Donalda Trumpa.
Voličom sa však takáto nerovnosť nepáči a sú frustrovaní nedostatkom pracovných miest alebo nízkymi mzdami aj v prípade, že majú zamestnanie. V takýchto situáciách sa k moci dostávajú politici sústredení na populizmus, čoho dôkazom bola výhra Donalda Trumpa v amerických prezidentských voľbách, ale aj úspešné britské referendum o vystúpení z Európskej únie.
( AK by niekoho bavili preklady podobných “finančných článkov” pre komunitný projekt, nech sa Nám ozve na Facebook do správy )
Zdroj: Bloomberg
Facebook komentár