Jednou z piatich ázijských krajín ktoré minulý rok prezident Trump počas svojej cesty navštívil boli Filipíny. Dôvodom nebolo len stretnutie s kontroverzným filipínskym prezidentom Rodrigom Dutertem. Zúčastnil sa tam aj samitu Asociácie juhovýchodných ázijských krajín (skr. ASEAN).
K Trumpovi sa na tomto samite pridali aj niektorí z najmocnejších lídrov súčasnosti – čínsky premiér Li Keqiang, japonský premiér Shinzo Abe, indický premiér Nareda Modi a generálny tajomník OSN Antonio Guterres.
Ich účasť na samite zdôraznila rastúcu ekonomickú a geopolitickú dôležitosť tejto desaťčlennej organizácie, ktorá zápasí s problémami ako je pokračujúci spor o teritórium v Juhočínskom mori a taktiež s utečeneckou krízou Rohingya komunity v Mjanmarsku. Táto organizácia funguje už 51 rokov.
Ekonomika krajín ASEAN
ASEAN je regionálne zoskupenie desiatich krajín: Brunej, Kambodža, Indonézia, Laos, Malajzia, Mjanmarsko, Filipíny, Singapur, Thajsko a Vietnam. Na prvý podhľad sa to môže zdať ako zoskupenie stále rozvojových krajín, ale ako celok je mocnosťou. Ak by to bola jedna krajina, ASEAN by bola piatou najväčšou ekonomikou. Na základe údajov z Medzinárodného menového fondu – hrubý domáci produkt týchto krajín bol v roku 2017 spolu 2,73 bilióna amerických dolárov, viac ako dosiahla Veľká Británia (2,63 bilióna) alebo India (2,61 bilióna).
ASEAN má našliapnuté k ešte väčšiemu rastu, nakoľko niektoré krajiny ako Vietnam alebo Filipíny rastú obrovským tempom. Minulý rok, odhadovaný ekonomický rast krajín ASEAN dosiahol päťročné maximum a to 5,2%.
Dôvodom rýchleho rastu je taktiež demografia týchto krajín – majú k dispozícii tretiu najväčšiu pracovnú silu, viac ako 600 miliónov ľudí. To je síce menej ako má Čína a India, ale viac ako má Európska únia alebo USA. Z hľadiska pracovnej sily je pre nich pozitívna aj skutočnosť, že viac ako polovica obyvateľstva krajín ASEAN je mladšia ako 30 rokov.
Geopolitický význam ASEAN
Asociácia juhovýchodných ázijských krajín bola založená počas kulminácie studenej vojny ako prostriedok odporu komunizmu. V súčasnosti medzi jej členov však patria aj komunistické krajiny. Začiatkom tohto storočia sa o krajiny spolku začala výraznejšie zaujímať Čína a to najmä z hľadiska investícií a rozvoja obchodnej spolupráce. Čína je tak momentálne najväčší obchodný partner tejto skupiny. Spor ohľadom Juhočínskeho mora sa ukázal ako zdrojom konfliktu medzi niektorými krajinami ASEAN a Čínou a taktiež medzi krajinami ASEAN navzájom. Až 4 krajiny tohto spolku si nárokujú časti tejto vodnej cesty, zatiaľ čo Čína deklaruje suverenitu nad celou oblasťou. V roku 2012 sa desiatim štátom zoskupenia nepodarilo vydať spoločné stanovisko prvý krát počas existencie ASEAS, nakoľko sa nevedeli dohodnúť ako sa vysporiadať s nárokmi Číny. Juhočínske more je taktiež miestom napätia medzi dvoma najväčšími ekonomikami sveta. Zatiaľ čo USA tvrdí, že nezasahuje do teritoriálnych sporov – poslalo lode a lietadla do blízkosti sporných ostrovov, nazývajúc tieto operácie „slobodou plavby“. Tento rok taktiež USA vyslalo do vietnamských vôd lietadlovú loď – prvý krát od ukončenia vietnamskej vojny. Reakciou Číny bola veľkolepá prehliadka ich námorných síl.
Rastúci vplyv Číny znepokojuje niektoré juhovýchodné ázijské krajiny. Indonézia – krajina s najväčšou ekonomikou v ASEAN lobuje za to, aby si krajiny spolku strážili svoje vodné cesty. Dynamika vnútorných a vonkajších vzťahov krajín spolku sa neustále vyvíja. Aj keď Filipíny odporovali Číne v spore o Juhočínske more, prezident Duterte sa presadzuje o blízke vzťahy s Pekingom. Niektoré krajiny ASEAN ako napríklad Vietnam chcú osloviť nových spojencov. Austrália v marci organizovala prvý špeciálny samit s krajinami spolku ASEAN, počas ktorého indonézsky prezident Joko Widodo otvorene vyzval Austráliu na vstup do spolku.
Súvisiace: Najambicióznejší čínsky megaprojekt zmapovaný – nová Hodvábna cesta
Kritika ASEAN
ASEAN je pod kritikou najmä za princíp nezasahovania do vnútroštátnych záležitosti jeho členov a taktiež za dôraz na konsenzus pri riešení problémov. Niektorí experti, ako napríklad Mark Beeson z Univerzity západnej Austrálie v Perthe, to označil za dôvod neefektívnosti. Napísal, že politické otázky s najnižším odporom majú tendenciu prevládať, zatiaľ čo dôležité problémy sú radšej obchádzané ako by sa mali riešiť. Joshua Kurlantzick z koncilu pre zahraničné záležitosti pre CNBC uviedol že ASEAN je úspešným projektom z pohľadu jeho pôvodnej funkcie – zabrániť konfliktom v rámci juhovýchodnej Ázie. Avšak organizácia nehrá dôležitú úlohu vo vyrovnávaní pomerov síl z globálneho hľadiska. Krajiny zoskupenia stále preferujú riadiť svoje strategické záležitosti na bilaterálnej báze. Z ekonomického hľadiska zaznamenal ASEAN niekoľko úspechov. Je však nejasné, či organizácia bude schopná dosiahnuť väčšiu regionálnu integráciu nakoľko k tej chýba väčšia vôľa jej členov.
Preložila: Filip Gajdos
( AK by niekoho bavili preklady podobných “finančných článkov” pre komunitný projekt, nech sa Nám ozve na Facebook do správy )
Zdroj: CNBC
Facebook komentár