Masívne predávanie aktív na akciovom trhu nenaznačuje problémy s ekonomikou. Je však symbolom skutočnosti, že svet sa stáva rizikovejším miestom. Niektorí ekonómovia tvrdia, že nastal koniec cyklu dôvery.
Situácia na akciovom trhu sa začala zhoršovať v piatok 2. februára, čo pokračovalo divokými výkyvmi v pondelok v utorok. Finančný svet na Wall Street reagoval nasledovne:
Obchodníci, ktorí sa vo zvýšenej miere spoliehali na pákový efekt, okamžite oslovili svojich manažérov rizika. Tí im vysvetlili, že v súlade s novým modelom ekonomickej reality si budú musieť požičiavať menej peňazí, aby mohli ostať zapojení v trhu.
Volatilita je totiž znovu na scéne. Index volatility Wall Street (VIX) sa po dlhých mesiacoch zimného spánku opäť prebudil k životu.
Súvisiace: 31 zaujímavých faktov o americkom dolári
Investičný riaditeľ spoločnosti UBS uviedol: „Výkyvy VIX budú v súčasnosti dosahovať ekvivalent 2% hodnoty indexu S&P 500 v rámci každého dňa v priebehu nasledujúceho mesiaca. Pravdepodobnosť ďalšieho hromadného predaja akcií v objeme viac než 5% bude počas nasledujúcich dvoch týždňov dosahovať približne 25%.“
To znamená, že aj keď sa postupne ustáli situácia po nedávnom predaji aktív, ocitneme sa v omnoho rizikovejšom svete.
Každý sám za seba
Je potrebné uvedomiť si, že akciový trh neodráža stav ekonomiky. Ekonomike sa totiž darí dobre. Ale investori sa musia nevyhnutne prispôsobiť očividným zmenám ekonomických podmienok. Ocitáme sa vo svete, ktorý síce rastie rýchlejšie ako kedykoľvek predtým, no zároveň sa spája s podstatne vyšším rizikom.
Sme svedkami momentu, na ktorý čakali analytici z Wall Street už od finančnej krízy. Dôvodom však nie sú nadhodnotené akcie, úspech Donalda Trumpa a ani skutočnosť, že trh reaguje na znižovanie daní v Spojených štátoch.
Namiesto toho je zjavné, že sme dospeli ku koncu ekonomického cyklu dôvery.
Niektorí ekonómovia veria, že trhy fungujú v cykloch spolupráce. Zástancom tejto teórie je napríklad Martin Nowak, ktorý je matematickým biológom na Harvardovej univerzite. Keď všetci účastníci trhu pracujú na spoločnom cieli, darí sa nám zbohatnúť. Následne si však niektorí z nich uvedomia, že môžu obohrať systém a začnú sa správať neprimerane. Dôvera na trhu sa zrúti a všetci účastníci sa náhle postavia proti sebe. Trh sa stáva rizikovejším až do chvíle, v ktorej sa spolupráca znovu javí ako jediný prostriedok nápravy. Potom sa cyklus opakuje.
Celý svet v priebehu posledných rokov koordinoval svoje kroky na poli úrokových sadzieb a snažil sa zabezpečiť jednotnú gravitačnú silu, ktorá by ťahala peniaze rovnakým smerom naprieč celou planétou. Môžeme preto hovoriť o ukážkovej spolupráci.
Ale keď podobná stratégia zaznamená úspech a prinesie so sebou ekonomický rast a nevyhnutnú infláciu, centrálne banky budú musieť začať hrať samé za seba. Ak bude totiž miera inflácie v Spojených štátoch narastať rýchlejšie, ako sa očakávalo, Federálny rezervný systém sa pravdepodobne rozhodne zvýšiť úrokové sadzby. K tomuto kroku však pristúpi v súlade so zdravím domácej ekonomiky samotnej, pričom nebude brať ohľad na zvyšok sveta. Niet pochýb o tom, že takáto zmena výrazne vychýli smer gravitačnej sily finančného vesmíru.
Prioritným cieľom centrálnych bánk už nebude udržiavať nízke úrokové sadzby a predchádzať tak neudržateľnej deflácii. Vstupujeme do éry, v ktorej si musí každý hráč kryť vlastný chrbát.
Možno je už neskoro
Dylan Grice, ktorý je portfóliovým manažérom spoločnosti Aeris Capital, už v roku 2014 napísal článok o teórii ekonomického cyklu dôvery. Bolo to v čase, keď sa trhy nachádzali na vysokej úrovni, ale svetu vládlo nezanedbateľné riziko. Rusko totiž práve napadlo Ukrajinu a korporácie na seba vzájomne podávali žaloby v rekordnej miere.
Centrálne banky však aj napriek všetkým prekážkam pracovali v kooperatívnom duchu. Koordinovali svoju snahu a snažili sa zabezpečiť čo možno najvyššiu svetovú stabilitu prostredníctvom kontroly úrokových sadzieb.
Grice uviedol: „Žijeme v predstave, že finančné trhy spolupracujú na spoločnom cieli. Skutočnosť je však taká, že kľúčoví hráči a frakcie v okolitom svete ťahajú za rozdielne konce. Takýchto nespolupracujúcich strán je čoraz viac a čoskoro sa to odzrkadlí na investičnom prostredí.“
To nás privádza do súčasnosti. Odkedy inflácia padla na dno v roku 2008, v skutočnosti sme ju nezaznamenali nikde na svete. Aktuálne sa však znovu objavuje na scéne. To by mohlo podnietiť neistotu v politike týkajúcej sa úrokových sadzieb. Následne by sa narušilo doteraz až neuveriteľne stabilné prostredie a spolupráca centrálnych bánk by už nepredstavovala ochranu proti skutočnostiam finančného sveta.
Súvisiace: Káva je prekvapivo dobrou analógiou obchodovania s menami
Politika úrokových sadzieb však nie je jedinou oblasťou, v ktorej môžeme pozorovať úpadok spolupráce v dôsledku zvyšujúcej sa inflácie. Neprehliadnuteľným faktorom je aj výrazné oslabenie amerického dolára. Analytici z Wall Street varujú pred „studenou menovou vojnou“ a nekonvenčné vyjadrenia americkej vlády podnecujú zvýšenú úroveň neistoty v rámci svetovej rezervnej meny.
Netvrdíme, že všetky tieto riziká dláždia cestu k trpkému koncu. No nedá sa poprieť, že obranný mechanizmus svetovej ekonomiky je v súčasnosti zásadne oslabený. Každý účastník trhu musí čeliť novým rizikovým faktorom. Práve tejto hrôze sa v poslednom období venujú diskusie na Wall Street.
Trh nie je konečným indikátorom budúcnosti. Reprezentuje však spôsob, akým v súčasnosti premýšľame o budúcom vývoji. A priznajme si – nemáte pocit, že sa svet v poslednej dobe stal nemilosrdným miestom?
( AK by niekoho bavili preklady podobných “finančných článkov” pre komunitný projekt, nech sa Nám ozve na Facebook do správy )
Zdroj: TheEconomist, WSJ
Facebook komentár