Analytik ďalšej investičnej banky vyjadril podporu myšlienke, podľa ktorej internet znižuje mieru inflácie na svetovom trhu.
Bilal Hafeez je členom investičnej spoločnosti Nomura, v ktorej je zodpovedný za stratégiu na devízovom trhu s menami krajín G10 a vedie výskum v rámci finančných trhov Európy, Stredného východu a Afriky (EMEA). Minulý mesiac uverejnil dve správy, v ktorých hľadá odpoveď na otázku, či je hodnota amerického dolára potláčaná spoločnosťou Amazon a podobnými inštitúciami. V jednej zo správ tvrdí, že v súčasnosti zažívame takzvanú „Amazonizáciu inflácie“.
Súvisiace: Amazon si požičiava peniaze lacnejšie ako Rusko, Mexiko a Čína
Hafeezova teória hovorí o tom, že priemerná hodnota inflácie v Spojených štátoch klesá neprestajne už niekoľko desaťročí. Od osemdesiatych rokov dvadsiateho storočia dosahuje nasledovné hodnoty:
- 1970: 7.1%
- 1980: 5.6%
- 1990: 3.0%
- 2000: 2.6%
- 2010: 1.7%
Inflácia v rámci najväčších ekonomík sveta vyzerá nasledovne:
Graf: Inflácia v krajinách skupiny G3 klesá. Graf ďalej zobrazuje medziročnú mieru inflácie meranú harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien za obdobie medzi rokmi 1972 a 2017.
Hlavnou hybnou silou tohto trendu bola v posledných desiatich rokoch najmä globalizácia. Vďaka nej sa stabilne znižovali náklady na výrobu produktov a poskytovanie služieb. Čína prispela do svetovej pracovnej sily stovkami miliónov zamestnancov a po celom svete tak udržiavala mzdovú infláciu na nízkych hodnotách.
Hafeez tvrdí, že online obchod, ktorý je charakterizovaný spoločnosťou Amazon, udržiava náklady na výrobu a distribúciu tovarov na kriticky nízkej úrovni. Tento jav nazýva „Amazonizáciou“ a považuje ho za deflačnú silu na makroekonomickej úrovni. Vo svojej správe píše: „Hlavným faktorom po roku 2000 bola globalizácia svetového trhu. V tomto desaťročí sme svedkami výraznej „Amazonizácie“ obchodu. Za veľkú časť cien tovarov zodpovedajú práve náklady na distribúciu. Jedinečný model distribúcie a rozširujúca sa ponuka produktov spoločnosti Amazon môže byť novým dezinflačným impulzom v rámci cien tovarov.“
„Spotify efekt“
Čoraz viac analytikov sa postupom času prikláňa k tejto teórii. James Pomeroy z finančnej spoločnosti HSBC poukázal v roku 2016 na takzvaný „Spotify efekt“.
Jeho teória hovorí o tom, že internet umožňuje spotrebiteľom porovnávať ceny rovnakých produktov u rôznych predajcov a nakupovať tieto produkty za najvýhodnejšiu ponuku. Nákup v online prostredí je tiež dôvodom toho, že zákazníci uprednostňujú lacné digitálne tovary voči drahším fyzickým výrobkom. Ako príklad uvádza, že spotrebitelia nemajú záujem zaplatiť £20 za oficiálnu kópiu hudobného CD a namiesto toho si radšej zaplatia £10 za možnosť neobmedzeného počúvania hudby prostredníctvom služby Spotify. Výsledkom je, že podniky agresívne znižujú ceny svojich produktov, pretože drahé tovary znižujú dopyt zo strany spotrebiteľov. Tí už nie sú odkázaní na nakupovanie v kamenných obchodoch blízko svojho bydliska. Švédsko má natoľko rozvinutú digitálnu ekonomiku, že prostredníctvom online nakupovania zapríčiní svoju vlastnú defláciu.
Súvisiace: Spoločnosť Google a Walmart spájajú svoje sily voči Amazonu
Ekonomika založená na uzatváraní dočasných kontraktov (tzv. „gig economy“), ktoré sa najčastejšie realizujú pomocou mobilných aplikácií, udržuje nízku mieru mzdovej inflácie. Zamestnanci spoločností Uber a Deliveroo sú v podstate samostatne zárobkovo činnými osobami a nedisponujú mzdovou vyjednávacou silou, ktorú majú k dispozícii zamestnanci tradičných firiem.
Nech už sú deflačné faktory na Západe akékoľvek, dosahujú vysokú účinnosť. Inflácia si udržiava nízku úroveň aj napriek tomu, že banky vydávajú nové peniaze a úrokové sadzby ostávajú na úrovni takmer 0%.
( AK by niekoho bavili preklady podobných “finančných článkov” pre komunitný projekt, nech sa Nám ozve na Facebook do správy )
Zdroj: Reuters, WSJ
Facebook komentár