Dôkladný prieskum ukázal, že problém s budovaním majetku a rôznorodosť príjímov môže rozhodiť vývoj americkej ekonomiky a podkopať demokraciu počas burácajúcej politickej polarizácie. Vzhľadom na to že federálna vláda prejavuje len malý záujem o boj proti ekonomickej nerovnosti a mnohé štáty sú slabo vybavené na to aby mohli v takejto situácií zasiahnuť, naskytá sa otázka čo sa dá ešte spraviť?
Štúdie tiež dokázali, že bohatí ľudia majú oveľa väčší vplyv na vládu ako ostatní. Čo v praxi znamená že bohatí ľudia majú viac prostriedkov na to aby mohli ovplyvniť výsledok nerovnováhy ekonomiky. Preto aj nás zvedavcov zaujíma ako títo “Americký boháči” trávia svoj čas, vplyv a peniaze na to aby bojovali proti nerovnováhe.
Súvisiace: Prečo Warren Buffett daruje svoje miliardy dolárov?
Rastúci rozdiel
Posledné oficiálne odhady hovoria, že najbohatších 10% vlastní takmer 76% z celkového národného bohatstva. Čo znamená že z každých 10$, vlastnia 7,60$ a zvyšných 2,40$ patrí ostatným 90% obyvateľstva. Tieto odhady sú z roku 2013, no tento rastúci trend nie je žiadnou novinkou. Už v roku 1989 vlastnila táto hŕstka 10% američanov 67% národného bohatstva.
Rastúca nerovnosť inšpirovala niekoľko bohatých ľudí k tomu aby preto niečo spravili. Rozhodli sa preto ovplyvniť verejnú politiku a rôzne korporácie. Pre príklad uvediem Morrisa Pearla, niekdajšieho riaditeľa investičnej spoločnosti Blackrock, ktorý loboval za zrušenie “daňových medzier”, ktoré veľmi radi využívali rôzny finančný manažéri na to aby výrazne znížili daň z príjmov. Ďalším je Hamdi Ulukaya, zakladateľ jorgurtového impéria Chobani Yogurt, ktorý dal každému svojmu zamestnancovi vlastnícky podiel v spoločnosti zdarma, a uprednostnil to tak pred predajom týchto podielov. Urobil to aj napriek tomu že vedel, že ak by podiely predal mohol si zarobiť oveľa viac peňazí ako už mal.
Pozerám sa do zrkadla
Biznismen T. J. Zlotnitsky je ďalším príkladom tejto demografie. Po tom čo zožal úspech so svojou technologickou spoločnosťou chcel, aby spoločnosti začali platiť viac svojim zamestnancom a vláda aby zdanila ešte viac bohatých. Zlotnitsky sa po tomto akte zaradil medzi “Patriotických milionárov”, čo je skupinka boháčov ktorí bojujú proti nerovnosti v ekonomike. Ako uviedol vo svojom blogu:
“Môj príbeh by nebol možný bez unikátnej Americkej kombinácie príležitostí a verejných služieb na ktoré sa mohla moja rodina napojiť.”
Ak sa chcete dozvedieť viac o ľuďoch ako je on, tak sme vám priniesli rozhovori s 20 ľuďmi, po celej krajine, ktorí sa rozhodli založiť si neziskové organizácie ktoré sa starajú o vytváranie férovej ekonomiky. Všetci sa považujú za “bohatých spojencov” ktorí pracujú bok po boku s ľuďmi so skromnejších pomerov ktorí sa snažia zmierniť ekonomickú nerovnosť. Takíto boháči však predstavujú prototyp bohatstva v Amerike: väčšina z nich sú muži belosi. Táto skupina zasahuje všetky vekové kategórie. Niektorí z nich mali šťastie a zdedily majetok, iný zase začínali od podlahy a budovali svoje bohatstvo počas celej kariéry.
Tak ako Zlotnitsky, mnoho bohatých ľudí s ktorými sme sa rozprávali, bojuje proti nerovnováhe. Povedali nám, že každý z nich si prešiel procesom spoznávania príležitostí ktoré im ponúklo ich postavenie počas toho ako boli zapojení do tohto úsilia.
V prvom rade priznali, že časť bohatstva ktoré majú dlhujú systému ktorý funguje v ich prospech, a nie len svojim vlastným zásluhám a úsiliu. Uvedomenie si, že časť bohatstva ktoré vybudovali patrí aj dobre načasovaným príležitostiam a trochu šťastiu, je veľkou výzvou pretože to obnáša prekonanie starého známeho: “každý dostane len to čo si zaslúži!” Chuck Collins, ktorý zdedil a odovzdal svoj podiel na majetku Oscara Mayera, rozprával príbeh o sebapoznaní v pamäti ktoré nazval: “Narodil sa na tretej základni”. Collins momentálne bojuje za zachovanie dane z nehnuteľností a veľkú pozornosť venuje výskumu zameraného na nerovnosť.
Ďalším krokom je prekonanie hanbi. Mnohý z tích s ktorými sme robili rozhovor sa cítia za toto privilégium zahanbene. Ako príklad by som uviedol jednú bisexuálnu ženu, ktorá na svoje 21 narodeniny zdedila takmer jeden milión dolárov. Povedala nám však, že priznať toto bohatstvo svojím priateľom bolo pre ňu ťažšie ako priznať, že je lesba. Vraj byť videnou ako boháč bolo znepokojujúce, čo nás prekvapilo. Väčšina američanov si totiž myslí že bohatstvo ktoré majú si zaslúžia.
Okrem prekonania ich viny a hanbi, sa bohatý spojenci často obávajú hnevu iných bohatých jedincov. Často sa hnevajú na to, že robia veci ktoré porušujú ich vlastné ekonomické záujmy, ako napríklad zastávanie daní zameraných na bohatých.
Každý z nich považuje tieto výzvi za ťažké ale nevyhnutné na ceste k spojenectvu boháčov. Preto ich veľa vidí morálnu podporu v ľuďoch akými sú oni sami.
Súvisiace:
Rekordná nerovnosť v USA – 1% obyvateľov ovláda 38,6% bohatstva
Rusko je krajinou s najväčšou nerovnosťou bohatstva na svete
Limit filantropie
Mnoho ľudí ktorí sa snažia spraviť niečo s ekonomickou nerovnosťou dávajú značnú časť peňazí na filantropiu. Žiaľ výskumy preukázali, že filantropia nie je veľmi vhodným nástrojom na nápravu nerovnosti. Zistili sme že bohatí ľudia s ktorými sme robili rozhovor, rozmýšľajú o filantropii trochu inak ako ich kolegovia. Väčšina sa rozhodla odviesť časť, niektorí dokonca celý svoj majetok na filantropiu. Tí ktorí vnímajú filantropiu trochu inak si vybrali dve cesty. Jednou bola lobovanie v kongrese za zvýšenie daní pre bohatých. Druhá bola, vyvíjanie tlaku na korporácie aby zvýšili mzdy svojím zamestnancom. Ďalšiu skupinu filantropov tvoria boháči ktorý sa domnievajú, že práve oni nie sú vhodnou osobou na to aby vedeli kam ich peniaze poputujú. Preto začali vkladať peniaze do rúk “skúseným ľudom”, ktorí však vkladali peniaze na charity na ktoré sa im to práve hodilo. Tak sa rozhodli svoje peniaze dávať charitám ktoré viedli chudobný a tí už skutočne vedeli kam s peniazmi.
Ako ukazujú tieto príklady, pôsobenie bohatých spojencov na zníženie ekonomickej nerovnosti si vyžaduje zmenu paradigmy. Bohatý ľudia uviedli, že najrozumnejším spôsobom ako bojovať proti nerovnosti je odovzdanie svojej moci do rúk chudobným. Aj keď sa bohatý spojenci nebudú cítiť príjemné a nebudú schopní sa zapojiť do boja proti nerovnosti, ale ak to pomôže zachovať demokraciu a rovnováhu v ekonomike, tak potom to stojí zato.
Preložil: Martin Pavolko
( AK by niekoho bavili preklady podobných “finančných článkov” pre komunitný projekt, nech sa Nám ozve na Facebook do správy )
Zdroj: TheEconomist, NYtimes
Facebook komentár