Cena zlata závisí od investičného dopytu natoľko, že ostatné faktory vplývajúce na jeho cenu sú takmer zanedbateľné. Investičný dopyt je rovnako kľúčový aj pre cenu striebra, avšak v prípade striebra je dôležitým činiteľom aj dopyt zo strany priemyslu. Trh so striebrom je ďalej ovplyvnený veľkosťou dodávok čerstvo vyťaženého kovu. Na rozdiel od zlata totiž množstvo vyťaženého striebra za rok nie je zanedbateľné voči jeho nadzemných zásobám.
Rozdiely v ročných dodávkach zlata sú pre jeho cenu zanedbateľné. Pre striebro má síce tento faktor väčší význam, zďaleka však nie je hlavnou hnacou silou jeho ceny. Niektorí analytici napriek tomu neoblomne tvrdia, že pomer ceny zlata a striebra by mal odrážať relatívnu vzácnosť týchto kovov pod zemským povrchom. To znamená, že pomer ceny zlato/striebro by podľa nich mal byť 10:1 alebo dokonca menej. Nezdá sa však, že by títo odborníci argumentovali správne.
Súvisiace: Cena zlata dosiahla najväčší zisk za 5 týždňov
Použitím údajov o relatívnej vzácnosti sa dá ku nízkemu pomeru zlato/striebro dospieť aj iným spôsobom. Ide o metódu, ktorá by cenu oboch kovov posudzovala na základe veľkosti ich súčasných zásob nad zemou. V závislosti od toho, akým spôsobom by sa určila veľkosť nadzemných zásob, mohli by sme sa dopracovať ku mätúcim výsledkom. Tie by naznačovali, že striebro by malo mať vyššiu cenu ako zlato. Tiež by sme prišli na to, že zlato by malo byť najlacnejším bežne obchodovaným kovom a nie najdrahším. Keby sme sa držali tejto logiky a relatívne bohaté nadzemné zásoby zlata by boli príčinou jeho relatívne nízkej ceny, nebolo by iba lacnejšie ako striebro. Bolo by lacnejšie aj ako meď.
Ďalším častým názorom je, že cena zlata a striebra by mala byť v pomere približne 16:1. A to skrátka preto, lebo takýto pomer platil v minulosti po dobu stoviek rokov. Tento argument je rovnako mylný ako tie predchádzajúce. Zmeny v technológii a monetárnom systéme totiž môžu vyvolať trvalé zmeny v relatívnej hodnote rôznych komodít a investícií. Keď bola napríklad inflácia obmedzená Zlatým štandardom, priemerná výnosnosť dividend na akciovom trhu bola vždy vyššia, ako priemerná výnosnosť dlhopisov s najdlhšou dobou splatnosti. Tento vzťah sa natrvalo narušil, keď sa v rokoch 1934-1971 postupne strácalo prepojenie týchto aktív na zlato. Vo svete, v ktorom môžu komerčné a centrálne banky svojvoľne zvyšovať infláciu, trh s akciami bude stále dosahovať nižšiu výnosnosť ako trh s dlhopismi (okrem situácie, keď sa vedenie centrálnej banky „utrhne z reťaze“ a zavedie politiku záporných úrokových sadzieb). Dôvodom je, že akcie majú istú vstavanú ochranu proti inflácii. Skutočnosťou ostáva, že pomer ceny zlata a striebra v časoch, keď boli oba kovy oficiálnymi „peniazmi“ nám neudáva, aký by mal byť pomer ich cien v súčasnosti. Dnes sa ani jeden z kovov nepovažuje za oficiálne platidlo a trh so striebrom je navyše ovplyvnený nezanedbateľným priemyselným dopytom.
Súčasné nastavenie svetového monetárneho systému je v platnosti asi od roku 1970, keď sa prerušilo posledné spojenie medzi zlatom a americkým dolárom. Pri posudzovaní toho, čo je pre vzájomnú hodnotu cenných kovov normálne, sa teda môžeme zamerať jedine na ich spoločný vývoj od roku 1970. Nižšie uvedený graf znázorňuje, ako sa za posledné roky vyvíjal pomer cien zlata a striebra. Tu je niekoľko postrehov:
A) Väčšinu obdobia sedemdesiatych rokov sa pomer ceny zlata a striebra držal v rozpätí 30 až 40. Zmena nastala až v druhej polovici roku 1979, keď sa pomer začal znižovať. To bolo odpoveďou na rozsiahle zhromažďovanie fyzického striebra a strieborných futures, do ktorého sa pustili bratia Huntovci.
B) V osemdesiatych rokoch pomer zlato/striebro výrazne klesol až na 16:1. V okamihu však znovu vyskočil na hodnotu 40, keď zmeny pravidiel na burze komodít spôsobili Huntovcom finančné problémy a bublina okolo investícií do komodít začala praskať.
C) V druhej polovici osemdesiatych rokov sa americké finančné korporácie oslabovali a pomer ceny zlato/striebro nabral stúpajúcu tendenciu. Svoj vrchol dosiahol na začiatku deväťdesiatych rokov, keď sa dostal na hodnotu 100. V rovnakom čase vypukla zničujúca banková kríza, ktorá takmer zapríčinila bankrot najväčších amerických bánk.
D) Počas deväťdesiatych rokov sa so zotavovaním bánk (čomu dopomohol Fed) pomer ceny drahých kovov postupne znižoval a cena finančných aktív narastala.
E) Medzi koncom deväťdesiatych rokov a začiatkom roku 2011 pomer kolísal medzi 45 a 80. Hodnotu 80 dosahoval v časoch najintenzívnejšej finančnej krízy (začiatok roku 2003 a koniec roku 2008). Okolo hodnoty 45 sa pohyboval v obdobiach relatívne vysokej finančnej istoty.
F) Vo februári 2011 sa pomer odklonil od svojich dlhodobých tendencií a výrazne klesol na hodnotu okolo 30. Obrovský nárast ceny striebra, ktorý viedol ku náhlemu zníženiu pomeru ceny zlato/striebro, bol spôsobený prehnaným entuziazmom uznávaného špekulátora Erica Sprotta. Prispeli ku tomu aj rôzne správy o nedostatku striebra a schéme spoločnosti JP Morgan, ktorá mala údajne kontrolovať ceny komodít na trhu. Prirodzene, žiadny nedostatok striebra ani manipulácie sa nekonali. Ako to však na finančných trhoch býva zvykom, fakty nezabránili šíreniu dobrého príbehu.
Súvisiace: Aplikácia umožní obyvateľom nakupovať a predávať zlato cez smartphone
G) Parabolický nárast ceny striebra v rokoch 2010 a 2011 skončil tak, ako končia všetky podobné prípady. Cenovým kolapsom.
H) V druhom kvartáli roku 2011 cena striebra výrazne upadla. To dalo do pohybu viacročnú stúpajúcu tendenciu pomeru zlato/striebro. V tomto prípade bola stúpajúca tendencia pomeru živená spľasnutím bubliny v oblasti investícií do komodít a ťažkosťami v európskom bankovom priemysle. Pomer vystúpil takmer na hodnotu 80 a dodnes sa drží nezvyčajne vysoko, okolo čísla 70.
Vývoj pomeru ceny zlata a striebra za posledných 50 rokov naznačuje, že hodnoty v rozmedzí 45 až 60 sa dajú považovať za štandardné. Zvýšenie týchto čísel si zvyčajne vyžadovalo bankovú krízu alebo prasknutie investičnej bubliny. Výrazné zníženie pomeru bolo stále spojené s vášnivými špekuláciami zameranými na striebro.
( AK by niekoho bavili preklady podobných “finančných článkov” pre komunitný projekt, nech sa Nám ozve na Facebook do správy )
Zdroj: Speculative Investor
Facebook komentár