Prečo spotrebitelia v Spojených štátoch neplatia za tovary a služby, povedzme, ružovými alebo červenými bankovkami?
Tlač zelených bankoviek bola v 19. storočí opatrením proti podvodníkom. V období pred Občianskou vojnou sa peniaze tlačili v štátnych alebo súkromných bankách. Mali rôzne rozmery a hodnoty.
V roku 1861 začala federálna vláda vydávať vlastné bankovky, ktoré prvotne zohrávali úlohu vo financovaní vojny. Falšovanie bolo v tých časoch populárnym podnikaním. Podvodníci mali vo zvyku z bankoviek zoškrabávať vyblednutý atrament a meniť ich hodnotu. Alebo bankovky fotili a fotografie sa predajcom snažili podstrčiť namiesto skutočného platidla.
Mark Anderson, ktorý je numizmatickým konzultantom Múzea amerického peňažníctva v New Yorku, vysvetľuje, že v snahe zabrániť falšovaniu sa na zadnú stranu bankoviek používal zeleno-čierny atrament, ktorý tak ľahko nevybledol. Zelená farba navyše nebola viditeľná na čierno-bielej fotografii z tej doby, bolo teda jednoduché odlíšiť pravú bankovku od falzifikátu.
Vzhľad tlačených bankoviek štandardizovala americká vláda v roku 1929. Zelená potlač na zadnej strane ostala zachovaná. Podľa vyjadrenia Úradu pre razenie a tlač peňazí, ktoré spadá pod Ministerstvo financií, zeleného atramentu bolo dostatok, bol trváci a ľudia si ho spájali so „silnou a stabilnou menou americkej vlády“.
Keď sa bližšie prizriete dnešným americkým dolárom, zistíte, že bankovky vytlačené za posledných desať rokov obsahujú v pozadí nenápadné prvky rôznych farieb: fialové, oranžovo medené, dokonca modré. Žeby ministerstvo financií najímalo tvorivých grafických dizajnérov? To nie. Ide o nekončiacu snahu prekaziť biznis stále vynaliezavejším podvodníkom.
Preložil: Albert Rákai
( AK by niekoho bavili preklady podobných “finančných článkov” pre komunitný projekt, nech sa Nám ozve na Facebook do správy )
Zdroj: TheEconomist
Facebook komentár