Budapešť nakoniec odmietlo ponuku pre letné olympijské hry v roku 2024, čím patrí k ďalším mestám ako Los Angeles a Paríž, ktoré nemajú záujem o to stať sa potenciálnym hostiteľským mestom.
Rozhodnutie bolo potvrdené úradníkom, ktorý mal na starosti ponuku “Budapešt 2024”, ktorý poznamenal, že maďarské hlavné mesto prestalo bojovať o získanie tohto titulu, pre dôvody okolo nedostatku politickej podpory pre tento projekt. Aktivisti od Maďarov, ktorí nechceli hostiť túto športovú udalosť, zozbierali stovky tisíc podpisov.
Existuje jeden veľký dôvod prečo táto podpora tak razantne oslabila: vysoké náklady na usporiadanie olympijských hier.
Miklós Hajnal, ktorý je jedným z organizátorov petície pre miestne médiá poznamenal: “Mnohí ľudia sa obávajú, že náklady by mohli byť nesmierne vysokými.”
Rozpočtové obavy v uplynulých rokoch viedli mesto po mestu, aby opúšťali svoje olympijské sny. Rím a Hamburg predtým zrušili svoj záujem o hry z roku 2024. Štokholm a Krakov zrušili svoj záujem okolo usporiadaní zimných olympíjskych hier pre rok 2022, ktoré boli neskôr udelené Pekingu.
Olympijské hostiteľské mesto musí plánovať, platiť a postaviť masívne športové centrá ako aj infraštruktúrne projekty. Náklady spojené s bezpečnosťou môžu dosiahnuť až na niekoľko miliárd dolárov. Zároveň športovcom a turistom musia byť postavené tisíce hotelových izieb.
Väčšina z nich sa deje na na náklady daňových poplatníkov, s malým zrejmým ekonomickým prínosom. Výskumníci z Business School of Oxford odhadujú, že prekročenie nákladov pre letné olympijské hry 2016 v Rio de Janeiro dosiahli až 1,6 miliardy dolárov.
Volení predstavitelia tvrdili, že predaj vstupeniek, pracovné miesta v stavebníctve a zvýšenie cestovného ruchu prevažujú nad nákladmi. Ale ekonómovia hovoria, že skutočný výnos na usporiadanie olympijských hier nie je tak ružové.
Montreal, ktoré bolo hostiteľským mestom letných hier v roku 1976 poskytuje snáď ten najlepší príklad, okolo dlhodobých nákladov.
Pred olympíjskymi hrami, starosta vyhlásil: “Olympiáda nebude predstavovať negatívne náklady pre mesto. Avšak veľmi sa mýlil. Hrubé prekročenie nákladov pre toto mesto, vo forme dlhu predstavovalo úroveň 1,5 miliardy dolárov a tento dlh nebol splateným až do roku 2006.
Olympijský štadión, známy ako veľký O, bol premenený na Ballpark a aktuálne je vo veľkej miere nečinný. Občanom Montrealu tieto nepríjemnosti pripomínajú obavy z dlhov.
Kým Montreal je extrémnym prípadom, výskumníci z Oxfordu zistili, že navyšujúce sa náklady sú bežnou normou.
V roku 2016 uviedli: “Všetky hry, bez výnimky prekročili náklady,” … “Rozpočet je skôr ako fiktívnym minimom, ktorý je trvalo navyšovaní.”
Skúsenosti z Montrealu odstrašili potenciálnych adeptov okolo hostiteľských miest pre rok 1984. Iba jedno mesto o ne stálo – Los Angeles a v dôsledku toho bolo schopné Medzinárodnému olympijskému výboru diktovať podmienky.
Štadión využívaný v priebehu olympijských hier v Aténach je aktuálne nevyužitým.
Na základe toho tak prišli s novým modelom, ktorý sa vo veľkej miere spolieha na súkromné financovanie. Los Angeles taktiež použilo existujúce štadióny ako dejisko, dosiahli jedno z najväčších znížení nákladov, ktoré boli spojené s usporiadaním olympijských hier. Výsledok? Zisk.
Nedávne hostiteľské mestá, však zvolili iný prístup. Rusko vraj na olympijských hrách v Soči, počas roka 2014 minulo neuveriteľných 50 miliárd dolárov. Čína taktiež na olympijských hrách v Pekingu (2008) nešetrila.
V Riu, ktoré bolo posledným hostiteľom letných hier, postavilo niektoré budovy v havarijnom stave.
Medzinárodný olympijský výbor vie, že má problém: Skupina sa snaží prísť so sériou reforiem, ktorých cieľom je znížiť náklady spojené s výberovým konaním a spravovaním hier.
( AK by niekoho bavili preklady podobných “finančných článkov” pre komunitný projekt, nech sa Nám ozve na Facebook do správy )
Zdroj: TheEconomist
Facebook komentár