Niektorí uvádzajú, že spoločná mena chráni menej produktívne ekonomiky z podvádzania okolo oslabenia svojej národnej meny a núti ich, aby sa stali efektívnejšími a konkurencieschopnejšími. Údaje priemyselnej produkcie ukazujú, že to nie je tento prípad. Taliansko, Francúzsko, Grécko a Portugalsko nielen prestali vyrábať viac; ale v súčasnosti produkujú menej ako v roku 1990! Rozpad začal bezprostredne po zavedení eura v roku 2002!
Analýza dát priemyselnej výroby od OECD vedie k týmto záverom:
1. Od roku 1990 priemyselná produkcia (výroba a stavebníctvo) zovšeobecna rástla na objeme a to aj vo väčšine rozvinutých krajín;
2. K nepomeru medzi priemyselnou výrobou v Nemecku a ďalších dvoch najväčších ekonomík eurozóny, Taliansku a Francúzsku, došlo tesne po kríze v rokoch 2001-2002;
3. Ekonomiky južnej Európy v priemyselnej výrobe spolu s prijatím eura stratili schopnosť odrazu.
Súvisiace: Nefungujúci model Eurozóny
1. Priemyselná výroba rastie, ale iba od roku 1990
Vo väčšina tých najrozvinutejších krajín na svete priemyselná výroba (v objeme) od roku 1990 rástla, aj keď veľká časť výrobných kapacít bola presunutou zo západu na rozvíjajúce sa trhy. Navyše v krajinách, ako je USA, Izrael, Švajčiarsko, Rakúsko a Nemecko výsledky produkcie predčili úroveň dosiahnutej pred krízou, v roku 2008. Avšak, ak sa pozrieme na eurozónu alebo skupinu G7, výsledky sú stále nižšie ako v roku 2008, ale rozhodne vyššie ako v roku 1990.
2. Eurozóna má problém
Pri bližšom pohľade na európskej čísla priemyselnej výroby je vidno jasný signál: po roku 2000 sa stalo niečo negatívne. Pred zavedením eura, výrobné trendy dosahovalo trajektóriu viac či menej v rovnakom smere. Medzitým sa po rokoch 2001-2002 (krízy), francúzska a talianska produkcia neodrazila, zatiaľ čo výroba v Nemecku enormne vzrástla a po poslednej kríze (2008) bola schopná rýchlo dosiahnuť svoju predošlú úroveň. Priemysel vo Francúzsku a Taliansku nielenže nevykonal odrazenie, ale taktiež čelil obmedzeniam.
3. Južná Európa s eurom nedosiahla odrazenie
Krajiny so vlastnými menami môžu ľahko podporovať svoje ekonomiky, vďaka jednému jednoduchému mechanizmu: odpisom. Relatívne silná mena (silná v porovnaní s ekonomickou situáciou) by nemala byť problémom pre Taliansko alebo Grécku, ak existujú kapacity pre väčšie objemy dlhov. Následne by tak vnútorná spotreba mohla pozdvihnúť priemyselnú výrobu. Ale Španielsko, Grécko, Taliansko a Portugalsko nemali ani slabú suverénnu menu, ale ani možnosť vytvárania ešte väčších objemov dlhu.
Súvisiace: Európa nemôže poraziť bublinu, hriechy minulosti a budúce dlhy
Priemysel je pre ekonomiku veľmi dôležitým, pretože vytvára pracovné miesta a domáha k inováciám. Eurozóna v súčasnej podobe zabraňuje rastu v oblasti priemyslu krajín južnej Európy, aby napredoval a to všetko z dôvodu odlišného typu ekonomík. Tzv. “rímske” ekonomiky nie sú horšie ako tá Nemecká. Oni proste potrebujú iné nástroje, takže obmedzenia všetkých týchto typov rôznych ekonomík, na štýl Nemecka nakoniec povedú k zničeniu meny euro, rovnako ako aj európskej jednoty.
( AK by niekoho bavili preklady podobných “finančných článkov” pre komunitný projekt, nech sa Nám ozve na Facebook do správy )
Zdroj: FinancialSense, EconomicTimes
Facebook komentár