Finančná nákaza vs. ekonomická: Podcenil trh ich vzájomnú závislosť? “Reggie Middlton”

Práve dokončujem sériu článkov s názvom Sovereingn Debt Crisis (Kríza vládnych dlhov) s masívnym globálnym modelom vzájomných vzťahov medzi jednotlivými krajinami. Počas vytvárania tohto modelu sme ja a môj tým prišli k záveru, že mnoho vedátorov skutočne nevidí situáciu v ktorej sa ocitli krajiny eurozóny, strednej a východnej Európy a Anglicka. Aby som mohol objasniť prepojenosť bánk a globálnej finančnej infekcie ktorej čelia, musím vo svojich úvahách zájsť o niečo hlbšie.

Sovereign Risk Alpha: Banky sú väčšie ako mnohé z vlád

Toto je len príklad individuálnych bánk, ktorých aktíva sú väčšie ako HDP krajín, v ktorých sídlia. Čo robí veci ešte horšie je mohutná úverová páka v Európe. Aj napriek problémom cez ktoré sa snažíme dostať, tieto problémy poukázali na riziko ktoré obsahuje takýto prístup. Náhle zníženie dlhu môže ublížiť týmto ekonomikám. Majte na pamäti, že na strane agregátnej zložky majú tieto banky ešte väčšiu moc s ktorou samozrejme treba rátať. Určil som, že grécke banky s úverovaním vo výške 90 násobku ich imania utvárajú skoro 30% gréckeho HDP. A to ešte nezarátavame run na banky (hromadný výber vkladov) ktorý pravdepodobne prežívajú. K tomu pridajte aj skryté NPA (non-performing assets, investície ktoré nie sú ziskové, alebo sú stratové pozn. prekl.), ktoré z mojej New Yorkskej kancelárie nemám možnosť vidieť a máte banku s veľmi veľkým problémom, ktorá je naviazaná na krajinu s ešte väčším problémom.

Veľa krajín v Eurozóne sa bude musieť uchýliť k vážnemu utiahnutiu opaskov a tým nemyslím len pár chlapíko,v ktorých denne ukazujú v médiách alebo redbulom nadopovaných traderov úverových swapov (z The Coming Pan-European Soverign Debt Crisis, Pt 4: The Spread to Western European Countries):

Očakávané vyššie fiškálne deficity a splatnosť dlhopisov v roku 2010 zvýšili potrebu aukcií dlhopisov vo všetkých hlavných európskych ekonomikách.

Hlavní ekonomickí hráči Európy, Francúzko a Taliansko majú najvyšší dlhový roll over (výmena dlhu za nový dlh, namiesto splatenia pozn. prekl.) k roku 2010 vo výške 281 585 milión eur a 243 586. 

Zatiaľ čo Nemecko a Francúzsko očakávajú svoj finančný deficit vo výške 125,1 miliardy a 96 miliárd eur v absolútnych hodnotách pre rok 2010 (táto suma však neberie v úvahu možnú finančnú záchranu Grécka alebo PIIGS (termín pre vysoko zadlžené krajiny eurozóny: Portugalsko, Taliansko, Írsko, Grécko a Španielsko pozn. prekl.), ktorá môže byť veľkou politickou udalosťou pri súčasnej fiškálnej situácii, Írsko a Španielsko očakávajú najvyšší fiškálny deficit pomerom k HDP vo výške 12% a 11%.

Dohromady, v horizontoch celkového financovania potrebného pre rok 2010 (ktoré zahŕňa splatenie dlhopisov v roku 2010, krátkodobý roll over a fiškálny deficit) sa na vrchole rebríčka nachádzajú Francúzsko a Nemecko s 377,5 a 341,6 miliardami eur. Zatiaľ čo celková potreba financovania ako percenta z HDP sa očakáva najvyššia pre Belgicko s 26,3% a Írsko s 22,4%. 

Avšak súčasné problémy počas aukcií dlhopisov v Európe nútia vlády zvyšovať prémie nových aukcií dlhopisov (vyššie zisky), čo následne znižuje ceny súčasných dlhopisov.

PIIGS – Zóna rozruchu

Čo sa stane, keď tieto krajiny zavedú úsporné opatrenia, aby mohli zvládnuť svoje dlhy z (ja hovorím súčasnej, iný minulej) finančnej krízy prostredníctvom zvyšovania daní, obmedzením služieb, prepúšťaním štátnych úradníkov prostredníctvom priameho alebo nepriameho znižovania platov? Odpoveď je: nižší agregátny dopyt po výrobkoch a službách. Rast cien (kvôli zdaneniu) spôsobí zníženie dopytu. Znížením príjmov a majetku (zdanenie, prepúšťanie, znižovanie miezd) rovnako znížite spotrebu. Čo nám toto značí pre 4-5 najväčších ekonomík sveta (US, Čína, Nemecko, Japonsko a Veľká Británia) ktoré sú rovnako aj najväčší exportéri? Samozrejme budú exportovať menej. Ak zoberieme do úvahy, že ekonomiky, ktoré sú silne závislé na exporte ako napríklad Nemecko a Čína – krajiny, ktoré sú momentálne považované za kotvy stability. Nemecko nemôže byť exportným a ekonomickým motorom ktorým v súčasnosti je, ak si PIIGS, US, UK a Eurozóna utiahnu opasky. Čína nemôže vyviesť svet z recesie ak svet nebude kupovať jej výrobky. To značí, že tieto dve krajiny budú musieť urobiť výrazné (negatívne) úpravy aby odpovedali na pokles globálneho exportu.

Nikdy som neveril v mantru, že predávajúca Čína nebude krízou zasiahnutá, preto tu nemôžme začať. Pozri Can China Control the “Side-Effects” of its Stimulus-Led Growth? Let’s Look at the Facts kde je vysvetlený potencionálny dopad prebytočných fiškálnych stimulov zo strany Číny. Tak isto nemôžme rátať s Európou, kvôli reťazovému efektu krízy. Taktiež pozri Signs of a China Credit and Real Asset Bubble Are Now Unmistakable!

Ak aj vezmeme v úvahu, že väčšie spoločnosti by to zvládli (ak keď prinajmenšom dôjde k zníženiu HDP), menšie krajiny závislé od exportu budú rozdrvené a premenia ekonomickú nákazu na nákazu finančnú, ktorá zasiahne Eurozónu. Pozrite The Depression is Already Here for Some Members of Europe, and It Just Might Be Contagious! : Rakúsko, Belgicko a Švédsko, zjavne zdravé, z bežne používaného uhlu pohľadu, sú od jednej štvrtiny do jednej polovice ich HDP vystavené krajinám centrálnej a východnej Európy, ktoré čelia nárazom depresie!

Tieto krajiny vystavené riziku sú obklopené oveľa väčšími (geograficky, aj z pohľadu HDP) krajinami, ktoré majú niekoľko fiškálnych nedostatkov a výrazný dlh pomerom k ich HDP, už nezmieňujúc to, že sú “PREBANKOVANÉ” (termín, ktorý som vytvoril).

Krajiny v tomto regióne sú vysoko závislé od zahraničného obchodu, a export predstavuje viac ako 50% HDP mnohých z nich. Ostrý pokles exportu spustil sériu ťažkostí s ktorými si budú musieť poradiť, vrátane zúrivého rastu nezamestnanosti, rovnako ako poklesom domácej spotreby, ktorá obnoví narušenie rovnováhy obchodného účtu prostredníctvom poklesu importu. Avšak problém týchto krajín bol zväčšený prostredníctvom vysokého zahraničného dlhu a výsledné platby za úroky vytvárajú ešte väčší tlak na platobnú bilaciu. Zatiaľ čo podhodnotenie meny by prinieslo tak potrebné uvoľnenie týchto tlakov (aj keď by mohlo vyvolať rozhorčenie), pre krajiny ako Litva, Lotyšsko, Estónsko, Bulharsko a Ukrajina majú svoje meny naviazané na euro a táto možnosť neprichádza do úvahy. Výsledkom je, že Litva, Lotyšsko a Estónsko prežívajú dvojciferný pokles reálneho rastu HDP a prechádzajú deflačnými tlakmi (z dôvodu cien a znižovania platov) a vysokými mierami nezamestnanosti.

Zdroj:IMF, Europska Komisia

Banková kríza (zrodená z dôvery striedanie ekonomických cyklov) vytvorila veľmi veľký problém priamo v lone ekonomiky. Jednoduché prenesenie polovice problému na vlády, zatiaľ čo zmenou účtovných pravidiel skryť druhú polovicu problému, nič nerieši. Dokonca to ani výrazne tento problém nezakryje. Prinajlepšom, môžu krajiny uspieť v hasení rizika finančnej nákazy smerujúc k druhej časti krízy, výmenou za ekonomickú nákazu, ktorá (z optimistického pohľadu) bude brániť ekonomickému rastu počas niekoľkých rokov a celkom možno nás vráti späť do globálnej recesie.

Prezentácia Modelu optimálneho rizika bude zahŕňať tézu ekonomických a finančných nákaz spoločne. Taktiež rátame s prisľúbeným úsporným opatreniam a plánmi všetkých hlavných prispievateľov do tejto nákazy aby sme mohli informovať účastníkov o pravdepodobnosti úspechu, a v prípade neúspechu určiť čas pádu.

Preložil: Marek Kucak

Zdroj: BoomBustBlog