Z naposledy zverejnených údajov mechanizmu núdzových pôžičiek vyplýva, že 111 bánk, ktoré sa FED snažil týmto mechanizmom udržať pri živote nakoniec padlo.
Počas hektických mesiacov fnančnej krízy, Federálny rezervný systém rozšíril hranice svojho zákonného pôsobenia pôžičkami peňazí viac ako 100 bankám, ktoré následne skrachovali.
Pôžičky z tzv. discount window (krátkodobé úvery centrálnej banky komerčným bankám na preklenutie výkyvov v toku hotovosti), transformovali tento málo využívaný program pre banky, ktoré postihol nedostatok hotovosti, do zdroja pre dlhodobé financovanie ohrozených inštitúcií, z nich niektoré si požičiavali od FEDu viac ako rok.
Centrálna banka poskytovaním týchto pôžičiek prevzala len malé riziko, chrániac sa požadovaním vysokého zástavu. Ale podporovanie krachujúcich bánk môže zvýšiť potenciálne náklady Federal Deposit Insurance Corporation – FDIC (Fond na ochranu vkladov) na odškodnenie, pretože drží postihnuté banky nad hladinou, čím im umožňuje dostať sa do ešte hlbších dlhov. Takéto počínanie môže tiež upchávať tepny finančného systému, viazaním peňazí v bankách, ktoré už ďalej neposkytujú nové úvery.
Discount window je základným rysom pôvodného zamerania centrálnej banky, s cieľom zmierniť nápory a hotovostné tlaky na banky. Ale historický prístup bol obmedzený na zdravé banky, s krátkodobými problémami.
Tieto obmedzenia boli v roku 1991 prenesené zo zvyku do zákona, keď Kongres oficiálne obmedzil FEDu možnosť pomáhať padajúcim bankám. Vyšetrovanie Kongresu zistilo, že viac ako 300 bánk, ktoré padli medzi rokmi 1985 a 1991, dlhovalo peniaze FEDu v čase svojho krachu. Kritici argumentovali, že pôžičky FEDu len zvýšili náklady týchto bankrotov.
Centrálna banka sa po generáciu kajala, ale v roku 2007, čeliac novej bankovej kríze FED opäť začal rozširovať prístup do discount window. Znížil náklady na požičiavanie a začal ponúkať úvery na dlhšie obdobie až 30 dní.
Viac ako tisíc bánk využilo tieto výhody. Podľa federálnych údajov, vrátane záznamov FEDu zverejnených minulý týždeň, najmenej 111 z týchto bánk následne skrachovalo. Osem z nich v deň svojho krachu dlhovalo peniaze, vrátane Washington Mutual, najväčšej banky, aká kedy skrachovala v americkej histórii.
Profesor financií na Columbijskej univerzite Charles Calomiris, ktorý študoval pôžičky z discount window počas predchádzajúcich kríz, povedal že FED nezverejňuje dostatok informácií na to, aby sa dalo posúdiť či podpora niektorých subjektov nebola nenáležitá, a či nemali radšej byť ponechané na skrachovanie skôr.
Marvin Goodfriend, profesor ekonómie na Carnegie Mellon University, hovorí že takéto požičiavanie stavia FED do nepatričnej pozície, kedy rozhoduje o osude jednotlivých bánk, hoci tieto rozhodnutia by mali robiť zvolení zástupcovia v Kongrese.
“Myslím si, že poučenie z tohto je, že Kongres by mal ujasniť hranice nezávislosti úverovej politiky FEDu,” povedal profesor Goodfriend. “Mal by existovať taký mechanizmus, aby FED nemusel robiť tieto rozhodnutia v mene daňových poplatníkov.”
Hranice zákonnosti nie sú problém
FED sa nestará o to, čo je ešte zákonné a čo už nie. Zjavným dôsledkom tohto je, že definovať hranice pre FED by bolo márne. Potrebujeme eliminovať FED samotný.
Princíp neistoty FEDu revidovaný
Hĺbavé mysle a noví čitatelia si všimli, že môj článok o Princípe neistoty FEDu napísaný 3.apríla 2008, predpovedal tieto udalosti predtým, ako sa skutočne vymkli z rúk.
Princíp neistoty – Dôsledok č.2: Vládny / kvázi-vládny orgán, najviac zodpovedný za vytvorenie tohto neporiadku (FED), sa pokúsi uzurpovať si veľkú moc, údajne na vyriešenie problémov, ktoré vytvoril. Čím väčší neporiadok narobí, tým väčšiu moc sa pokúsi získať. Po čase to povedie k nebezpečnej koncentrácii moci do rúk tých, ktorí už dokázali, že nevedia čo robia.
Princíp neistoty – Dôsledok č.4: FED sa jednoducho nestará o to, či sú jeho aktivity zákonné alebo nie. FED funguje na princípe, že je jednoduchšie získať odpustenie ako povolenie. A odpúšťanie je v podstate získanie moci, o ktorú mu tak ide.
Úloha FDIC v tomto neporiadku
Iróniou v obviňovaní FEDu z toho, že spôsobil problémy FDICu, je že sám FDIC je podvodný.
Viackrát som o tom písal, naposledy v článkoch Fed Releases 895 PDFs in Response to Court Order; Fed Does Not Disclose Collateral for Loans; Why Secrecy is a Problem; FDIC’s Role in the Mess
Všimnite si hlúpu politiku FEDu a FDIC. Ochraňovaním toho, aby banky fungovali po desaťročia, FED vštepil neprirodzenú a nezaslúženú dôveru v banky.
Bolo by oveľa lepšie odhaľovať banky v problémoch, nechať ich rýchlo po jednej padnúť, ako mať obrovské, systematické tažkosti naraz.
Zatajovanie v spojení s poskytovaním úverov v systéme frakčných rezerv vytvára veľmi nebezpečnú zmes. Dôvera sa môže rýchlo rozplynúť a nedôvera sa veľmi rýchlo rozšíri do celého systému a to sa stalo.
Navyše, udržovanie slabých bánk pri živote (a mojím obľúbeným príkladom v tomto je chicagská Corus Bank, za poskytovanie veľkých úverov do výstavby bytov na Floride), nalieva ďalšie peniaze do krachujúcich inštitúcií, čím ďalej zvyšuje toxické úvery.
Zlyhanie FDIC
FDIC je tiež sám o sebe problémom. Ak vláda garantuje vklady, každý verí v hocijakú banku bez ohľadu na to ako biedne si stojí alebo aké riziko predstavuje. Nikto nie je motivaný k tomu, aby hľadal banku s dobrými úverovými praktikami. Namiesto toho ľudia hľadajú najvyššie úročenie, pretože je to garantované.
Naháňať vklady do bánk, ktoré nesú najvyššie riziko – takto nemôže systém fungovať. Avšak zatiaľ práve to FDIC robí, samozrejme v rámci svojich možností.
Ľudia hľadia na FDIC ako na veľký úspech, pretože tu nebola kríza po desaťročia. Namiesto toho, tu však máme jednu gigantickú naakumulovanú krízu naraz a ťažko možno povedať, že je to primeraná náhrada za obdobia umelo zadržiavaných problémov.
FDIC je podvodný
Nielen že je činnosť FDIC zdrojom problémov, je priam úplne podvodné garantovať vklady, ktoré nie je možné garantovať v systéme frakčných rezerv, jedná sa vlastne o Ponziho schému.
Pre ďalšie diskusie o probléme úverovania pri frakčných rezervách pozrite tiež Central Bank Authorized Fraud; Fractional Reserve Lending Problems Go Far Beyond “Duration Mismatch”
Odporúčam tiež excelentnú diskusiu na blogu Acting Man: Fractional Reserve Banking Revisited
Koniec utajovania je blízko. Jednoducho zrušiť FED. Avšak to nie je jediná vec, ktorú treba urobiť. Na riešenia sa pozrite v článku Geithner’s Blatant Lies at the G20 Meeting; Four-Pronged Solution
Facebook komentár