Tu sú štyri všeobecne uznávané mýty u ktorých vidím že sa frekventovane opakujú ako keby to boli fakty ktoré nepotrebujú prešetrenie. Myslím že je čas sa na ne pozrieť kritickým pohľadom.
Mýtus č.1 – Dlh americkej federálnej vlády je iba 14,3 biliónov dolárov.
Pán Bernanke vyhlásil pred kongresovou komisiou že je to v skutočnosti niekoľkokrát viac. On by to teda mal vedieť, a nemyslím si že je to niečo o čom by klamal, zvlášť vo vyhlásení pred Kongresom. Podobne ako americké banky, zdá sa že federálna vláda nesie mnoho svojich záväzkov mimo záznamov.
Nemalé záväzky spoločností Fannie Mae a Freddie Mac, za ktoré je zodpovedná americká vláda sú toho príkladom. Ale najväčším záväzkom vlády USA sú náklady na dôchodok „Baby Boomer“ generácie. Kompletne nefinancované nároky na dávky v tomto smere sú odhadované okolo 60 biliónov dolárov – enormná suma ekvivalentná HDP celej planéty. Väčšina ostatnýh rozvinutých krajín si navrhla rezervný fond, ktorý zhromažďuje úroky z investícií, aby aspoň čiastočne pokryli dôchodky svojich pracovníkov. USA tiež majú podobný fond, ale zostatok na ňom je momentálne nulový.
Aby sa tento problém ešte navýšil, viaceré štáty taktiež vyplienili svoje dôchodkové kontá. Aj keď momentálne nikto nevie presne povedať koľko týchto nefinancovaných dávok nakoniec bude, určite sa bude jednať o záväzok ohromnej veľkosti.
Mýtus č.2 – Ekonomika Spojených štátov je stále trikrát väčšia ako čínska
Toto skutočne záleží len od toho, ako sa to meria. Aj keď toto tvrdenie je platné čo sa týka HDP, v zmysle reálneho objemu výroby je na tom Čína približne rovnako alebo mierne pred USA.
Existuje iba niekoľko spôsobov ako vytvoriť reálne hodnoty; musí to byť buď vykopané zo zeme (farmárstvo a baníctvo) alebo to musí byť vyrobené zo surových materiálov (výroba). Priemyselná výroba v Číne sa momentálne podieľa na tretine HDP krajiny, zatiaľ čo v USA to padlo na chabých 13%. Dokonca aj Kanada, ktorá je považovaná za ekonomiku založenú na zdrojoch, má na výrobu alokovaných viac percent (18%).
Faktom je že to množstvo ktoré je začlenené do amerického HDP nevytvára bohatstvo; napríklad: právnici a advokáti, náklady na vojny, náklady na neefektívny zdravotný systém, náklady na držanie 1% obyvateľstva vo väzniciach, náklady na zväčša parazitné finančné služby. Potom je tu celá časť ekonomiky ktorá je vyhradená na distribúciu produktov vyrobených v zahraničí pre zákazníkov, toto je tiež pridané na plusovú stranu HDP účtovnej knihy.
Mýtus č.3 – Americká ekonomika rastie
Veriť tomuto tvrdenie je niečo podobné ako ísť do mojej banky a snažiť sa predstierať že peniaze ktoré som si požičal cez moju kreditnú kartu sa nejakým spôsobom rátajú ako príjem na účely môjho kreditného ratingu – a že bankár tomu verí.Rozumiem princípu deficitného míňania na vytvorenie hybnosti v ekonomike, ale po troch rokoch viac ako 10% nárastu HDP rovnajúcemu sa deficitnému ročnému míňaniu, kde je hybnosť? 1,8- percentný rast pre prvý štvrťrok? Za cenu troch ďalších biliónov dolárov prirátaných k dlhu? Aký je to rast? To je ako keby som investoval 14 dolárov, dostal 1,80 späť a následne jasal nad mojím výnosom.
Nemôžme vidieť čo sa skutočne deje s ekonomikou pokiaľ budeme dávať vládne výdavky na plusovú stranu HDP účtovnej knihy bez toho aby sme vôbec zaúčtovali deficitné výdavky. Namietal by som že deficitné míňanie by sa malo pre HDP zaúčtovať rovnako ako zostatok obchodných deficitov – malo by byť odpočítané. Pokiaľ tak urobíme mali by sme uvidieť reálny rast HDP, bez umelého vládneho pumpovania, čo predstavuje približne záporných 8%.
Mýtus č.4 – Americká ekonomika vo svojej súčasnej podobe je dlhodobo udržateľná
Základný fakt ktorý zapríčinil všetky finančné problémy v posledných rokoch je ten že Spojené štáty konzumujú viac ako vyrobia. To je jednoducho pravda. Finančné inžinierstvo ako kvantitatívne uvoľňovanie a žonglovanie s účtovnými knihamy môžu na chvíľu naštartovať akciový trh a korporátne zisky ale nevyriešia tento základný problém. Masívny nárast kreditu od bánk ktoré vytvorili realitnú bublinu tento problém na chvíľu zakrylo, ale potom to viedlo k finančnému kolapsu. Tak ako „dot com“ bublina praskla, a potom praskla realitná bublina, vládna kreditná/dlhová bublina tiež praskne. Daňové úľavy pre spotrebiteľov na ich povzbudenie k utrácaniu je len ďalším nafúknutím kreditu, tentokrát vládou a nie bankami.
Počul som reči o tom že USA sa presunuli od výrobnej ekonomiky k spotrebiteľskej ekonomike. Znamená to teda že už nepotrebujeme reálnu produkciu ale stačí nakupovať? Koľkokrát som počul že Američnom stači otvoriť peňaženky a ekonomika bude v poriadku? Je nenásytnosť teraz považovaná za najvyššie americké sociálne dobro? Saldo obchodného deficitu by mala byť sústavná kontrola reality v tomto smere.
Finančné inžinierstvo samo osebe nevyrieši problémy americkej ekonomiky o nič viac ako podobné aktivity v korporátnom sektore (odkúpenia akcií) pomohli verejne obchodovaným spoločnostiam keď boli zle spravované a neproduktívne. V oboch prípadoch to napriek tomu môže viesť k obrovským bonusom pre korporátnych riaditeľov.
Zhrnutie
Sú jedinci ktorí veria že americká vláda môže fungovať s veľkými deficitmi donekonečna. Pán Bernanke tentokrát silne nesúhlasí a viackrát varoval Kongres že rastúci národný dlh je najzávažnejším nebezpečenstvom ktorému krajina čelí. Potom sú to iní ktorí veria že drastické skresanie vládnych výdavkov samo osebe vyrieši problém s deficitom. Ale keď je ekonomika tak veľmi závislá na vládnych výdavkoch tak nevidím ako by to nevyvolalo ešte naliehavejšie problémy.
Predsa to však vyzerá že brzdy pre vládne výdavky budú aplikované, pravdepodobne veľmi tvrdo. S týmto na zreteli, ďalšie držanie sa bubliny vládneho dlhu a bubliny akciového trhu ktorá sa nedávno zrodila sa zdá byť veľmi riskantné.
Som udivený že tak veľa ekonómov bolo prekvapených nedávnymi neuspokojivými dátami o zamestnanosti. Sledujú vari nejaký paralelný vesmír kde americké vládne stimuly, vrátane pomoci pre nesolventné štátne správy, stále fungujú? Verím tomu že relatívne skoro uvidíme štvrtkové dáta o nezamestnanosti poskočiť nad 500 000. Potom buďte v pozore.
Zdroj: Bullfax
Facebook komentár