Ach bože, dlhujeme!

Tieto interaktívne mapy Economistu ukazujú, ako sme všetci hlboko v dlhoch (na konci článku je zdrojový kód presného zdroja máp)

Obr. 1  (súhrnný dlh, štátny dlh, dlh domácností, dlh finančného sektora, dlh nefinančných korporácií)

V súčasnosti sú všetky titulné stránky zaplavené štátnym dlhom. No je to len časť skutočného problému. Počas boomu dlh narástol naprieč celým bohatým svetom, počnúc vyčerpaním spotrebiteľských úverov z kreditných kariet až po rast finančnej páky (i celkovej zadlženosti) finančných korporácií. Pritom proces redukcie dlhov je ešte vo veľmi ranom štádiu.

Vyššie uvedené interaktívne mapy ukazujú celkovú úroveň dlhu pre široké spektrum krajín na základe údajov od McKinsey Global Institute. V teórii neexistuje žiadna maximálna výška dlhu v pomere k HDP, ale Írsko a Island (nie sú na tejto mape) odhalili limit v praxi pri náraze na hodnotu osem až desaťnásobku HDP.

Dlh je tiež rozčlenený podľa jednotlivých sektorov. Upozorňujeme najmä na obrovské percento zadlženosti britských bánk vzhľadom k výkonu britského hospodárstva, či vysoký dlh španielskych podnikov. Všimnite si tiež, že príliš vysoký štátny dlh Japonska nie je zatiaľ problémom, no je zjavným dôvodom nervozity v dlhšom časovom horizonte.

Japonsko dostalo nezávideniahodnú poctu ziskom prvého miesta v našom rebríčku zraniteľnosti štátneho dlhu (Obr.2), ktorý zoraďuje krajiny na základe ich primárneho salda rozpočtu, pomeru dlhu k HDP a vzťahu medzi výnosom z ich dlhopisov a ekonomickým rastom (ak je predošlá hodnota vyššia ako tá ďalšia, dlhová záťaž sa neustále zhoršuje). Británia si tiež počína zle, hoci ju pred stratou dôvery trhov chráni tvrdý úsporný program a dlhá doba splatnosti jej nesplatených dlhopisov. Tu je tabuľka:

Obr. 2 (Dynamika štátneho dlhu – rebríček krajín podľa dlhovej záťaže)

Zdroj: The Economict