Máme sa báť nového Krugmana? “Brady Willett”

Taký explozívny nárast dlhu nemôže pokračovať donekonečna a ani nebude. Zatiaľ sa naši súčasní lídri a ich obhajcovia spoliehajú na to, že celý problém sa sám magicky vyrieši. Paul Krugman – 4. November 2003 

USA si požičiava a utráca nad svoje možnosti a už asi každý rozpoznal, že sa budú musieť zaviesť tvrdé politické opatrenia aby sa zabránilo katastrofe. Avšak, radšej ako čeliť schodkom, ktoré spôsobila zhýralosť USA, zvyšuje sa hrozba toho, že politici pokračujú v hľadaní magickej alternatívy. Jednou z týchto alternatív je pokus tlačiť na Čínu aby prestala “manipulovať” svoju menu. 

Zatiaľ čo téma “manipulácie” dolára nie je nová, kontrast malého alebo žiadneho rastu v Amerike proti super rastu v Číne, o ňu opäť vzbudil záujem. Zvýrazňujúc tento záujem, 130 členov kongresu poslalo ministerstvu financií dopis, aby požadovalo od Číny prehodnotenie Juanu alebo riskovalo zavedenie taríf, ktoré populárny komentár Paula Krugmana označil “Doberanie si Číny“. V Krugmanovom článku sú niektoré fantastické špekulácie o tom, čo by sa stalo, ak by USA zaviedli 25% clá na čínsky tovar: 

Krugman 2010 – “Je pravdou, že ak by Čína zlikvidovala svoje zásoby amerických aktív, hodnota dolára by padla oproti hlavným menám, ako napríklad euro. Ale to by bolo v dôsledku pre USA výhodou, pretože by to spravilo naše zbožie konkurencieschopnejšie a znížilo by to obchodný deficit. Na druhej strane, by to bolo zlé pre Čínu, ktorá by utrpela veľké straty na svojich dolárových rezervách.V skratke, práve teraz drží Amerika pod krkom Čínu a nie naopak. V skratke, práve teraz drží Amerika pod krkom Čínu a nie naopak. (pridané hrubým písmom) A tak nemáme žiadny dôvod na to aby sme sa báli Číny. Ale čo by sme mali robiť?” 

Krugman zjavne uvažuje v rámci doktríny „nie príliš horúco a nie príliš chladno“, že ak by Čína začala rozpúšťať aktíva USA, dolár by padol práve tak moc, aby uškodil Číne, ale nie tak moc, aby ublížil záujmom USA. Ale čo ak namiesto pohodlného pádu by dolár skolaboval v reakcii na likvidáciu amerických aktív Čínou? 

Krugman pokračuje: 

Čo by ste sa mali opýtať je: Čo by sa stalo, ak by sa Čína pokúsila predať veľký podiel ich amerických aktív? Zvýšili by sa extrémne úrokové miery? Krátkodobé úrokové miery USA by sa nezmenili: sú uchované blízko nuly FEDom, ktorý ich nezvýši kým neklesne nezamestnanosť. Dlhodobé úrokové miery by mohli mierne vzrásť, ale tie sú hlavne určované očakávaniami trhu ohľadom budúcich krátkodobých mier. Taktiež, FED by mohol vyrovnávať akýkoľvek dopad Čínskeho problému na úrokové miery tým, že by zvýšil nákup dlhodobých dlhopisov.” 

Ako Krugman skúma dôsledok/ky Čínskeho rozpúšťania amerických aktív ďalej, je nemožné nezískať pocit znepokojenia. Premýšľajte: Krugman nám rozpráva (nesprávne), že úrokové miery sú efektívne určené “očakávaním trhu” a v ďalšom riadku tvrdí, že FED môže nastaviť dlhodobé úrokové miery na takú mieru, akú si bude želať. Tak ako pán Krugman? 

Radšej než pokračovať v útokoch na Krugmana pomocou mojich vlastných slov, prečo to nespraviť s jeho vlastnými? Pamätajte, keď budete čítať nižšie uvedené citácie, že od roku 2003 bol rast USA oveľa závislejší na zahraničnom kapitále, Čína sa stala najväčší držiteľ dlhu USA a predpokladaný fiškálny deficit USA vzrástol v oveľa väčšej miere. 

“… USA má momentálne veľmi slabý vplyv na Čínu. Mr. Bush potrebuje Čínsku pomoc pri jednaniach so Severnou Kóreou – ďalšia kríza ktorá hnisala, zatiaľ čo sa administratíva zameriavala na Irak. Navyše, nákup pokladničných poukážok zo strany čínskej centrálnej banky je jeden z hlavných spôsobov ako USA financujú svoj obchodný deficit.

Nikto si nie je celkom istý, čo by sa stalo, ak by sa Čína náhle rozhodla, napríklad, pre euro – dvojbodový skok v hypotékach? – ale kto by chcel taký experiment skúsiť…?” Čínsky Syndróm (The China Syndrome) – 5. septembra 2003

Prečo Krugman špekuloval o 2-bodovom skoku v mierach hypoték len pred siedmimi rokmi, keď dnes tvrdí, že by z toho nebol žiadny významy dopad, ak Čína prehodnotila svoje vzťahy k doláru? 

“… Rozvinula sa u nás závislosť na Čínsky nákup dolára a budeme trpieť bolestivými abstinenčnými príznakmi, keď tieto nákupy skončia” Čínska Spojka (The Chunese Connection) – 20. marca 2005 

Zaujíma niekoho, prečo teraz Krugman obhajuje bezbolestné abstinenčné príznaky americkej závislosti na nákupe dolároch Čínou? 

“… Nie sú žiadne náznaky toho, že niekto v našej administratíve je ochotný čeliť nepríjemnej realite: ekonomika USA sa stala závislou na nízko úročených pôžičkách od Číny a ostatných zahraničných vlád a je pravdepodobné, že budeme mať veľké problémy, ak nám tieto pôžičky nebudú poskytované aj naďalej.”  Čínska Spojka (The Cinese Connection) – 20. marca 2005 

A máme to tu opäť, prečo včera vravel o “veľkých problémoch” ak by Čína zastavila nákup amerických peňazí, ale dnes už to za problém nepokladá? 

Ak by sme odignorovali všetky protirečenia, Krugman práve teraz verí v nasledovné: USA môže útočiť na Čínu za to, že manipuluje svojou menou lebo jediný výsledok by bolo výhodné (pre USA) zdevalvovanie amerického doláru. Krugman tiež verí, že aj keď by Čína odkopla svoje americké aktíva, dlhodobé miery by nerástli, pretože FED by nedovolil aby sa také niečo stalo. 

Dokonca aj keď súhlasíte s Krugmanom, je jasné, že problém nie je len o hodnote meny alebo úrokových mierach. Excelentný príspevok ohľadne vzťahov medzi USA a Čínou zverejnil Brookings, kde preberal túto myšlienku: 

“Ale môže Čína spôsobiť veľký rozdiel v úrokových mierach USA…?” Odpoveď neleží v absolútnom objeme financovania, ktoré môže Čína poskytnúť, ale rozpúšťanie môže slúžiť ako rozbuška v už tak dosť nervóznom trhovom sentimente.” 

Aké sú niektoré z týchto krokov a ich dopady na trhový sentiment o ktorých Brookings hovorí? Predstavte si, hypoteticky: Ako odpoveď na americké zvýšenie cla o 25% na Čínske zbožie by Čína rozpustila dlhopisy ministerstva financií USA, uzákonila odvetné tarify na USA, investovala 100 miliárd dolárov do Iránu a začala by okupovať Taiwan. S tým, ako by sa zrútili akciové trhy a FED by začal kupovať dlhy ministerstva financií pomocou natlačených triliónov dolárov, svet by prešiel počas tejto paniky od papierových peňazí k drahým kovom. Vďaka, nový Krugman! 

Zatiaľ čo sa sústredíme na premisu, že finančné trhy USA a americký dolár sú príliš dôležité na to aby padli, čo by bolo výhodné pre USA, táto by platila v prípade, že by boli prijaté také opatrenia, ktoré by neovplyvnili schopnosť USA požičiavať si peniaze za atraktívne úrokové miery. Inými slovami, pred tým, než zavedieme riskantné protekcionistické experimenty, USA by sa mali snažiť urobiť si poriadok vo svojich financiách (s čím by sa zhodol aj starý Krugman). USA by si mali uvedomiť, že je tu seriózny dôvod na to aby sa báli Číny, tak dlho, kým nie je USA na dosah schémy úmyselne “manipulovať” dolár smerom nadol… 

Zdroj: Fall Street