Bilión sem, bilión tam “Richard Benson”

“Miliarda sem, miliarda tam a čoskoro sa začneme bavit o skutočných peniazoch”. Táto fráza o vládnych výdavkoch sa už stala klasickou, avšak s narastajúcim inflačným priebehom ju treba zaktualizovat. 

Republikánskemu senátorovi Everettovi Dirkensonovi (1896 – 1969) je často pripisovaný tento výrok. Naozaj sa mnoho ľudí odvoláva na to, že to Dirksen povedal v The Tonight Show s Johnnzm Carsonom v šesťdesiatych rokoch minulého storočia, a že Carson odvtedy používal tento výrok veľmi často vo svojich otváracích monológoch. Televízne archívy The Tonight Show nie sú voľne dostupné, avšak plno ľudí si spomína, že Dirksenovo spojenie s citátom bolo spopulariyované práve tam.

To, čo bolo kedysi miliarda sem, miliarda tam, je v súčasnosti bilión. Aby sme si vedeli predstaviť takéto množstvo peňazí, uvažujme bilión dolárov ako tisíc miliárd alebo milión miliónov. Dokonca aj vo svete inflácie, kde šálka kávy šla z 25 centov na 2.5 dolára, dokáže bilion “chechtákov” pritiahnuť moju pozornosť a rešpekt. 

Moje pravidlo investovania je nikdy nestratiť pohľad na to, čo je zrejmé, obzvlášť, ak je to natoľko masívne, že všetko ostatné sa popri tom zdá maličké. S našimi narastajúcimi deficitmi a pôžičkami ministerstva financií uvidíme v tomto roku bilión a pol v nových pôžičkách. A so stovkami miliárd v stratách na hypotékach Fannie Mae a Freddie Mac a masívnymi zlyhaniami bánk, ktoré stáli FDIC pekný balík, by sme mali očakávat to isté aj v roku 2011 a aj neskôr. S novou zdravotnou reformou a miliónmi pracovníkov, ktorí vypadávajú z pracovnej sily a žiadaju skoré sociálne istoty, pôžičky ministerstva financií sa zdajú, že určite zostanú pomerne dost vysoko nad bilionóm minimálne počas môjho života. A bez debaty bilión sem a bilión tam sú naozaj skutočné peniaze! 

Nemožno si pomôct nezamyslieť sa nad tým, odkiaľ berie ministerstvo financií všetky tieto peniaze. Keďže americké domácnosti usporia v priemere iba 3 percentá svojho príjmu, inými slovami 2 percentá HNP, určite to nebude z úspor. Vláda potrebuje financovať deficity rovné 10tim percentám HNP alebo polovicu celých vládnych výdajov. Každý mesiac musí ministerstvo financií nájsť hotovosť, ktorú môže použiť na nákup nových dlhov za približne 120 miliárd dolárov (zhruba 4 miliardy denne). Takže kde presne zoženie ministerstvo financií takýto objem peňazí? 

Až doteraz bol deficit financovaný celkom slušnými podvodmi. Napriklad ministerstvo financií nedávno získalo naspäť vyše 50 miliárd dolárov od veľkých bánk z TARP prostriedkov a FDIC. Nanešťastie s 50timi miliardami sem, 50timi miliardami tam, nedospejeme veľmi ďaleko v biliónovom svete. 

Skutočne veľké peniaze na deficit pochádzajú z Quantitative Easing, inak aj QE, kde Fed tlačí nové peniaze “zo vzduchu”. Fed práve dokončil nákup hypotékarnych cenných papierov v hodnote 1.25 bilióna dolárov a rozšíril si svoj účet z 800 miliárd dolárov na začiatku finančnej krízy na vyše 2.3 bilióna dolárov k dnešnému dňu. To je nárast o vyše 1.5 bilióna dolárov. Zahraničné centrálne banky taktiež tlačili peniaze v prospech Ameriky a zaplatili závratné 3 bilióny dolárov za štátne cenné papiere vrátane 400 miliárd dolarov za dlh ministerstva financií počas posledných dvanástich mesiacov. (Federal Reserve spolu so zahraničnými centrálnymi bankami vytlačili viac ako 5.3 bilióna dolárov). Nateraz to znížilo tlak na financovanie nezaplateného dlhu ministerstva financií voči verejnému trhu. 

k aprílovému dňu bláznov poskočil presný dlh anreického otvoreného trhu na 8 294 870 658 096,94 dolárov.

QE a všetky zahraničné centrálne banky a Federal Reserve Bank nákupom cenných papierov udržiavali narastajúci deficit ministerstva financií. Vskutku QE nechalo americké banky sedieť na voľných bankových rezervách v objeme 1.1 bilióna dolárov, ktoré mohli použiť na úvery alebo nákup ďalších cenných papierov. Štandardne banky nesedia dlhšiu dobu na voľných prostriedkoch a Fed ohlásil, že potrebuje premýšlať o odtoku rezerv z bankového systému, aby odstránil obavy, že voľné rezervy moôž viest k inflácii. 

Nuž nemali bz ste mať starosti o bilión v nepracujúcich bankových reyervách, keďže tie dlho nevzdržia. Ministerstvo financií vztlačilo veľký znak pripomínajúci mpdrosť Willieho Suttona. Keď sa Willieho spýtali, prečo vykrádal banky, povedal “pretože tam sa držia peniaze!” Ministerstvo financií túžobne pozerá na voľné rezervy bánk. 

Nie je pochýb, kam sa ministerstvo financií obráti s požiadavkou o financie. Čoskoro uvidíme najväčšie napĺňanie bánk vládnymi cennými papiermi, aké svet kedy videl. Americké banky budú donútené napchať sa vládnymi cennými papiermi a uvoľniť bankové rezervy. Kde inde môže vláda dostať ďalší bilión, ktorý môže minúť na veci ako vojny, podporu v nezamestnanosti a potravinové poukážky? 

Existuje niekoľko celkom zjavných faktov, o ktorých sa oplatí porozmýšľať. Pri úrovni 120 miliárd dolárov mesačne potrvá zhruba 9 mesiacov, kým sa prefláka viac ako jeden bilión dolárov z voľných rezerv bánk. Pre každú aukciu ministerstva financií bude ťažšie predať vládne cenné papiere a bude si to vyžadovať nárast úrokových sadzieb, aby sa podarilo vytiahnuť ešte viac rezerv z bánk. (Keď si potrebujete požičať viac ako 4 miliardy denne, dokonca ani jeden bilión dlho nevystačí) Ku koncu roka, keď sa bankové rezervy použijú na nákup štátnych cenných papierov, prudko stúpnu úrokové sadzby a aukcie dlhopisov začnú zlyhávať. Nikto už nebude mať hotovosť na nákup štátnych cenných papierov, teda samozrejme pokiaľ centrálne banky nenaštartujú opäť proces tlačenia peňazí. Vyhľadajte si QE II, QE III, a QE IV predtým, ako “dust settles”. Bez centrálnych bánk skutočne neexistuje žiadny iný zdroj odkupujúci dlh, ktorý by bol dostatočne veľký, aby dokázal financovať deficity Ameriky. 

Keď sa pozrieme do kryštálovej gule, ktorá odzrkadluje pravdu o tom, čo má v úmysle naša vláda, tak sa zdá, že máme dve možnosti:

1: infálcia alebo sledovať prudký nárast úrokových sadzieb
2: sledovat prudký nárast úrokových sadzieb a zároveň inflácia

alebo

3: inflácia ponuky peňazí a skutočne posunúť neúprosne úrokové sadzby nahor.

V každom prípade budú úrokové sadzby obzvlášť dlhodobé neustále tlačené smerom nahor, zatiaľ čo budúce kolá tlačenia peňazí určite zaistia vysokú infláciu v nadchadzájúcich rokoch. Nekonečné deficity takýchto rozmerov skutočne majú vážne následky. 

Zdroj: Specialty Finance Group

Preložila: Lucka Ulrychova