Rozhovor s odborníkom na dlhé ekonomické vlny I. časť “Clif Droke”

David Knox Barker je jeden z popredných odborníkov v oblasti problematiky dlhých ekonomických vĺn nazývaných aj Kondratievove vlny (t.j. “K vlny”, “K Wave”). Barker má za sebou pôsobivú kariéru autora voblasti problematiky finančných trhov, analytika dlhých vĺn ako aj podnikateľa v oblasti nastupujúcej nanotechnológie. V 80. a 90. rokoch bol Barker známy svojimi všímavými a presnými názormi na americkú ekonomiku a na finančné trhy prostredníctvom svojich článkov “K Wave Report”.

Barker sa na scéne finančných trhov zjavil prvýkrát v júni 1987 s vydaním svojej prvej knihy Jubilee on Wall Street: An Optimistic Look at the Coming Financial Crash (Jasot na Wall Street: Optimistický pohľad na nadchádzajúci finančný krach). Kniha vyvolala pomerne veľký rozruch medzi investormi, keďže bola publikovaná niekoľko mesiacov pred ohromným krachom na Wall Street. Presne predpovedala niekoľko finančno-trhových aekonomických trendov pre americkú akoaj pre globálne ekonomiky anasledovalo ju druhé vydanie nazvané “The K Wave” [Irwin Publishing, 1995]. Tento zväzok je už dlhú dobu základom mojej finančnej knižnice a často som ho konzultoval, aby som si rozšíril moje chápanie dlhých ekonomických vĺn.

Barker si spravil dlhú prestávku od finančných trhov po roku 1999, aby upriamil pozornosť na svoju spoločnosť, ALP Life Sciences, spoločnosť zameranú na výskum ana vedy týkajúce sa života, ktorá vsúčasnosti pracuje na revolučnej aplikácii nanobiotechnológie známej ako projekt Nanoveson™. Barker si minulý rok našiel čas, zrevidoval svoju knihu a vydal tretie vydanie nazvané Jubilee on Wall Street: An Optimistic Look at the Global Financial Crash (Jasot na Wall Street: Optimistický pohľad na globálny finančný krach).

Hovorí sa, do tretice všetko dobré, atoto príslovie rozhodne platí pre posledné vydanie Barkerovej knihy. Tretie vydanie knihy Jubilee on Wall Street sa podľa môjho názoru stáva okamžitou klasikou, ktorú by si mal prečítať každý, kto sa zaujíma o dôsledky globálnej finančnej krízy. Ako dodatok, posledná edícia obsahuje predslov slávneho evanjelistu Billyho Grahama (Barker má za ženuGrahamovu najstaršiu vnučku).

Barker so mnou nedávno diskutoval o tejto knihe a podelil sa so mnou o svoje názory na to, čo si mysli, že čaká Spojene štáty a rozvíjajúce sa trhy. Nasleduje prepis tohoto rozhovoru.

O: Kedy ste prvý raz objavili dlhé vlny?

Barker: Prvú edíciu knihy Jubilee on Wall Street[1987] som napísal vposlednom ročníku môjho bakalárskeho štúdia. Tento príbeh som popísal vdodatku autor, kde sa môžete dočítať ako táto kniha vznikala. Bol som pravdepodobne vdruhom alebo v treťom ročníku, keď som sa dostal kprejavu Juliana Snydera na tému dlhých vĺn. Hneď ma to zaujalo, trochu som túto problematiku preskúmal a odvtedy som presne vedel, kde sa nachádzame vsystéme dlhých vĺn. Nikdy som nezmenil svoj názor, že recesia vrokoch 1980-82 predstavovala posun zleta do jesene vkoncepte dlhých vĺn a znamenala začiatok špekulatívneho obdobia.

O: Čo Vás inšpirovalo napísať posledné vydanie Jubilee on Wall Street?

Barker: Druha edícia knihy (v r.1995) navrhovala koniec dlhej vlny vroku 2009 a začiatok novej dlhej vlny ťahanej rozvíjajúcimi sa trhmi. Keďže verím, že vládne zásahy natiahli menšie vlny a tie následne predĺžili im nadradený cyklus, uvedomil som si, že ten sa neskončí skôr ako vroku 2012. Myslel som si, že som to dlžný svojim čitateľom, aby som ich uviedol do obrazu, aké sú moje myšlienkové pochody po 15 rokoch odmlky vpublikovaní čohokoľvek ohľadom dlhých vĺn. Vdruhej polovici 30.rokov av 40.rokov 20.storočia sme mohli pozorovať najhoršie roky zimného obdobia na začiatku zimy dlhej vlny. Myslím si však, že vtomto cykle vláda odložila najhoršie roky zimnej časti dlhej vlny na posledné roky celého cyklu.

O: Podtitulok Vašej poslednej knihy je „Optimistický pohľad na globálny finančný krach“. Čo sú dôvody tohto optimizmu?

Barker: Je niekoľko dôvodov, prečo som optimistický. Veď sa len pozrime na rozvíjajúce sa trhy. Keď končila predchádzajúca dlhá vlna vroku 1949, strácali sme okrajové krajiny vprospech komunizmu atrh medzinárodného kapitalizmu sa vkonečnom dôsledku zmenšoval. Tento raz sa blížime ku koncu dlhej vlny azačiatku novej dlhej vlny amôžeme pozorovať presný opak. Od pádu komunizmu arozšírenia trhovej ekonomiky tu máme potenciál rozvíjajúcich sa trhov. Rozsah voľných trhov, ktoré sa dostavajú do obrazu je skutočné ohromujúci. Veď len v krajinách BRIC (Brazília, Rusko, India a Čína) máme takmer 2,5 miliardy ľudí, ktorí sú teraz zapojení do medzinárodného trhového kapitalizmu. Toto urýchli nadchádzajúci príchod nového cyklu dlhej vlny. Otázkou je, či sme skutočne vstúpili do nasledujúceho cyklu vroku 2009 sdnom, ktoré sme vtom roku dosiahli. Alebo dlhový bankrot pretiahne cyklus až do roku 2012 arozvíjajúce sa trhy nás zneho vytiahnu? Apreto som veľmi optimistický, čo sa týka potenciálu, ktorý vidím pre rozvíjajúce sa trhy aich schopnosti potiahnuť nás na začiatok ďalšej dlhej vlny. Ale taktiež som veľmi pesimistický ohľadom dlhovej štruktúry, ktorá bola vytvorená počas tohto poklesu súčasnej dlhej vlny. Ateda nachádzame sa vprechodnom období, ktorého dno, ktoré sme už mali dosiahnuť, bolo odložené.

O: Vaša kniha sa celá týka ekonomických dlhých vĺn, alebo Kondratievovych vĺn, ačo to predpovedá pre americkú aglobálnu ekonomiku. Pre tých, ktorí nie sú oboznámení steóriou dlhých vĺn, mohli by ste ju prosím vysvetliť?

Barker: Dlhá vlna je vo svojej podstate nárast apokles podnikovej produktivity a prejavuje sa vdlhovej acenovej štruktúre. Ide o príliv a odliv medzinárodného kapitalizmu. Dôležitými komponentmi sú dlh ainovácie, ktoré majú za dôsledok príchod nového cyklu dlhej vlny. Keď dlhová štruktúra príliš narastie, vyvolá nadmernú kapacitu pri vstupe do zimného obdobia dlhej vlny. Takže vsúčasnosti sa nachádzame vo fáze, keď globálna ekonomika všetko nadmerne produkuje a táto produkcia je financovaná rozsiahlym dlhom. A systém musí byť očistený od tohto dlhu. Podniková produktivita trpí počas zimy dlhej vlny, vktorej sa nachádzame vdôsledku cenového tlaku a nadprodukcie. Nadprodukcie, ktorá je financovaná rozsiahlym dlhom ateda logika dva plus dva sa rovná štyri jednoducho nefunguje. Systém musí byť očistený od dlhu. A odstránenie dlhu znamená, že podniky, ktoré sú príliš zadĺžené musia opustiť trh, aby sa odstránila nadmerná kapacita zglobálnej ekonomike aaby sa systém mohol resetovať amohol sa začať ďalší cyklus.

O: V knihe používate štyri ročné obdobia, jar, leto, jeseň azimu, na vysvetlenie štyroch hlavných fáz ekonomickej dlhej vlny. Môžete nám poskytnúť zhrnutie týchto „období“ dlhej vlny?

Barker: Dlhé vlny boli odhalené ruským ekonómom Nikolajom Kondratievom. Kondratieffsi vytvoril svoj názor na dlhé vlny počas viacerých rokov. Jeho známa štúdia, „Dlhé vlny vekonomickom živote“ prvýkrát svetu predstavila koncept dlhých vĺn (v 20.rokoch 20.storočia). Nezdá sa, žeby Kondratieffsám použil analógiu sročnými obdobiami vdlhých vlnách, ktorá pravdepodobne pochádza od P.Q. Wall-a a jeho štúdie prístupu Oswlada Spenglera ku kultúrnym obdobia založeného na ročných obdobiach.

Dlhá vlna môže mať trvanie od 50 do 70 rokov a môže byť rozdelená na štyri časti. Prvá časť dlhej vlny je jar, ktorá je charakterizovaná prvotnou infláciou. Počas jari môžeme pozorovať veľmi nízku infláciu, ale zároveň stabilný rast cien. Za ňou nasleduje leto dlhej vlny, alebo obdobie prudkej inflácie. V tomto období sa inflácia rozbieha a zvyčajne sa objavujú vojenské konflikty. Ceny surovín a komodít vrcholia na konci leta. Obdobie jesene dlhej vlny je obdobím dezinflácie, čo je dobré pre ceny akcií a obligácii v dôsledku poklesu cien komodít. Finančné špekulácie sa vtomto období rozbiehajú. Posledným ročným obdobím dlhej vlny je zima, typická prudkou defláciou. Toto obdobie sa zvyčajne negatívne prejaví na cenách akcií a komodít vdôsledku rozsiahlych medvedích trhov na globálnych akciových trhoch. Nadmerná kapacita a nadprodukcia sú odstránené počas zimnej fázy dlhej vlny a recesie sú zväčša dlhé a oživenia krátke.

O: Vo svojej knihe tiež spomínate, že počas zimnej fázy dlhej vlny sú rozvíjané nové technológie, ktoré následne podporujú príchod jarného obdobia. Môžete, prosím, rozviť túto myšlienku? 

Barker: Počas zimného obdobia dlhej vlny sa musia vymyslieť inovácie, ktoré nás následne potiahnu na začiatok nového cyklu. Myslím si, že najvzrušujúcejším aspektom toho, čo teraz vidíme je pokrok, ktorý zaznamenáme valternatívnych zdrojoch energie, nanobiotechnológii a prieskume vesmíru, ktorý bude ťahúňom vnasledujúcom cykle. Napriek tomu, že tieto technológie sú vyvíjane počas zimného obdobia dlhej vlny, kapitalizované budú vjarnom období cyklu. Pretože sa nachádzame na konci zimného obdobia a na začiatku jari dlhej vlny, sme vobdobí, kde sú tieto veci vynachádzané a zavádzané, ale nebudú plne kapitalizované pravdepodobne do roku 2012, čo bude ťahať príchod nasledujúceho cyklu.

O: Vo svojej knihe často spomínate možnosti obchodných vojen. Môžete to prosím popísať bližšie? 

Barker: Keď sa pozriete na rozvíjajúce sa trhy, tak máte takmer 4 až 5 miliárd ľudí, ktorí sa zapájajú do medzinárodného kapitalizmu, čo bude podporovať príchod nasledujúcej dlhej vlny. To je dôvod, prečo je dôležité, aby sme udržali voľný obchod vobdobí tejto novej vlny kapitalizmu. Jedna vec, ktorá by mohla vyvolať pohromu do roku 2012, sú obchodné vojny, ktoré však sú nevyhnutné, keďže prirodzeným dôsledkom nadbytočnej kapacity sú obchodné vojny.

O: Vychádzajúc zposledných titulkov správ sa zdá, že medzi USA a Čínou sa vyvíja potenciálna obchodná vojna. Mate aj Vy taký dojem? 

Barker: Rozhodne. Toto je klasické pre dlhú vlnu; je to nadprodukcia. Čína vyrába prebytky a tak isto aj USA vyrába nadbytok. Avšak, nie je to také jednoduché, keďže USA presunulo veľkú časť svojej produkcie do Číny. Washington sa sťažuje ohľadom čínskej produkcie a tovarov, ktoré dostavajú na náš trh, avšak 60 percent týchto vývozov zČiny je vlastnených americkými spoločnosťami na zozname Fortune 500, ktoré majú výrobné závody vČíne.

Toto je vcentre debaty inflácia vs. deflácia a je spojené sobchodnými vojnami. Ak ste vČíne a Váš názor na Bernankeho a jeho tlačiarenské stroje je, že sú vysoko výkonné, tak je sVami vobchodnej vojne. Tým, že sa snaží zastaviť defláciu, vyváža ju na medzinárodné trhy. Ateda, vkonečnom dôsledku, keď USA hovoria, že zastavia defláciu, znamená to, že ju vyexportujú do Číny, Brazílie, Ruska a Indie. Tieto krajiny sú pod veľkým tlakom vdôsledku našich snáh dostať sa zkrízy. Snažíme sa exportovať prirodzenú defláciu dlhej vlny našim obchodným partnerom. Oni tam však nebudú len tak nečinne stáť a akceptovať to. Budú musieť reagovať podobne, aby si udržali nízku hodnotu svojich mien, a aby tak zastavili obchodnú vojnu. Myslím si, že najväčšou zbraňou obchodnej vojny USA nie sú clá a nie sú to ani kvóty. Je to snaha znižovať hodnotu dolára, aby sme mohli exportovať našu defláciu.

O: Keď už hovoríme o obchodných vojnách, vo svojej knihe pojednávate o tom, že majú potenciál prerásť do skutočných vojenských konfliktov, ak zájdu priďaleko. Avšak, tiež poukazujete na to, že väčšina skutočných vojen sa odohráva počas „letného“ obdobia vneskorom období dlhej vlny… 

Barker: Vojny sa odohrávajú počas neskorej jari a na začiatku letnej časti inflačného obdobia, keď ekonomika rastie a je dopyt po surovinách. Tak sa tešte na obdobie o 20 rokov, keď bude Čína trikrát tak veľká ako je teraz a jej dopyt po medi, striebre, rope, pšenici a kukurici bude trikrát taký ako je dnes. To bude čas, keď sa začnú skutočné vojny – vojny, ktoré nazývam vojnami medzi veľmocami. Druha svetová vojna bola výnimkou vdôsledku šialenca (Hitler). Ale vtedy nešlo o vojnu vdôsledku nedostatku zdrojov, ako keď sa pozrieme na históriu posledných 200 rokov vrôznych fázach dlhých vĺn.

O: Existuje možnosť, že rozvíjajúca sa obchodná vojna medzi USA, Čínou a ďalšími národmi prerastie do skutočnej vojny počas súčasnej zimnej fázy dlhej vlny? 

Barker: Nemyslím si. Súčasným problémom je, že všetci vykazujú nadprodukciu. Zatiaľ ešte nie je nedostatok tovarov; vtakmer každom odvetví je nadprodukcia, výnimky sú len niektoré. Najzjavnejšou je ropný priemysel vdôsledku dopravy a globálnej energetickej situácie. Ďalším dôvodom je tiež to, že rozvíjajúce sa trhy začínajú dopytovať energiu. Ale nemyslím si, že sa staneme svedkami skutočným vojen vnajbližšom období. VUSA máme dvestoročné zásoby prírodného plynu. Keď sa pozriete na výrobu energie vUSA za posledné dva roky, tak dokonca možno spozorovať významný pokles. Počas zimy dlhej vlny dopytujeme menej energie. Ak mám pravdu, tak krátkodobý cyklus alebo podnikový cyklus vyvrcholí vroku 2010 a potom bude klesať do roku 2012. To odstráni napätie na energetickom trhu. Aby som presne zodpovedal Vašu otázku, myslím si, že dopyt po energiách sa bude oslabovať do roku 2012. Výroba elektriny bude klesať a dopyt po rope na výrobu tejto elektriny bude tiež klesať. Keď sa dostaneme cez túto krátkodobú fázu inflácie, tak verím tomu, že budeme svedkami vážnej deflácie spribližujúcim sa rokom 2012. Nebezpečenstvom nasledujúcich niekoľkých rokov je obchodná vojna vyvolaná nadprodukciou a menovými manipuláciami, a nie skutočná krvavá vojna.

O: Vknihe ste jasne vyjadrili, že rok 2012 vidíte ako rok, kedy sa najpravdepodobnejšie skončí zima dlhej vlny. Je tu možnosť, že rok 2009 bol len skorým dnom alebo si myslite, že následné zlepšenie na finančných trhoch je čisto produktom vládnych intervencií? 

Barker: Pre pätnástimi rokmi (v druhom vydaní knihy) bol rok 2009 rokom, keď som predpovedal dno dlhej vlny. Je tu možnosť, že rok 2009 bol dnom, keďže jedna oblasť, ktorú by sme mohli nadhodnotiť je sila rozvíjajúcich sa trhov potiahnuť nás do novej dlhej vlny a prekonať dlhové problémy, ktoré máme. Ale vsúčasnosti si nemyslím, že rozvíjajúce sa trhy sú dostatočné silné na to, aby prekonali tento dlhový problém. Skutočne potrebujeme, aby veľká časť tohoto dlhu, ktorý vytvára nadprodukciu, nebola splatená a toto by nás dostalo do novej dlhej vlny.

Vaprílovom vydaní môjho newslettra som vyzdvihol graf nazvaný „X Marks the Spot“ („X označuje miesto“). Tento graf ma zaujal, keďže to, čo vidíte je pravdepodobne najdôležitejším grafom, aký som videl za posledných 20 rokov. Ukazuje, že americký spotrebiteľ, ktorý nesie na svojich pleciach váhu svetovej ekonomiky, sa začal potácať pod touto ťarchou vporovnaní s rastovým trendom globálnej spotreby rozvíjajúcich sa trhov. Nemyslím, že si sa tieto dve čiary ešte niekedy pretnú. Rozvíjajúce sa trhy prudko rastú. Optimista vo mne chce veriť, že tieto rozvíjajúce sa trhy budú pokračovať vraste a rozvoji a že nás vytiahnu ztohoto dlhového problému. Ale neverím, že je to už reálne. Pretože ešte stále máme prebytočné kapacity a pretože dlhový problém je príliš vážny vdôsledku vládnych zásahov arastu vládneho dlhu. My potrebujeme krízu, kde sa stým (dlhom) vysporiadame.

Podiel na svetovej spotrebe 

zelená- spotreba USA

modrá- spotreba rozvíjajúcich sa trhov

Som veľký fanúšik strohosti, ato je jeden zdôvodov, prečo som optimistický. Keď vidíte, čo sa deje vÍrsku aGrécku, vynucovanie si strohosti je cestou kznižovaniu vládneho míňania. Na rovinu povedané, potrebujeme dlhovú krízu, aby sme úplne zmenili vládny výdavkový proces, aby sme ho zreálnili aznížili. Záver teda je, že si myslím, že stále je pravdepodobnejšie, že dno dosiahneme vroku 2012. Vzrušujúcim aspektom je, že keď zoberieme do úvahy rozvíjajúce sa trhy atechnológiu ainovácie, ktoré budú ťahať nový cyklus, tak už môžeme vidieť niektoré náznaky jari. Nemyslím si, že je už tu, ale poskytuje nám to nádej na mierne zimné obdobie dlhej vlny. Miernu zimu sme mali na konci 19.storočia počas posledného dna dlhej vlny. Zima dlhej vlny v30.rokoch 20. storočia bola rozhodne krutejšia. Dúfajme, že táto zima bude miernejšia, ale to sa ešte uvidí.

O: V knihe sa stručne venujete vládnutiu prezidenta Obamu amožný návrat klimitovanej vláde svýraznejším dôrazom na kapitalizmus voľného trhu namiesto štátneho kapitalizmu alebo socializmu. Spôsobilo nedávne schválenie reformy zdravotníctva zmenu Vášho názoru? 

Barker: Ide omoju verziu nádeje (smiech). Myslím si, že zdravotný systém bol posledným odbočením z cesty. Som presvedčený otom, že Obama nebude mať na výber. Všetko je nakoniec otom, či si myslite, že Obama je ideológ alebo pragmatik. Mám veľa priateľov, sktorými debatujeme na túto tému. Oni všetci si myslia, že je ideológ, ja, že je pragmatik. Som presvedčený o tom, že ak by mohol, tak by ešte stále smeroval vľavo, ale myslím si, že kvôli kríze, ku ktorej smerujeme vobdobí do roku 2012, nebude mať inú možnosť ako okresať vládne míňanie.

Ale vráťme sa naspäť kČíne akfaktu, že teraz viac importujú ako exportujú, čo znamená, že už nemajú doláre na nákup nášho dlhu. Avšak dôsledky tejto situácie čo i len pre americký trh speňažnými poukážkami sú rozsiahle. Dôsledky pre americkú vládu ajej možnosť pokračovať vzadlžovaní sa budú tiež obrovské, ak nákupca amerického dlhu číslo jeden (Čína) odíde ztrhu, pretože teraz viac importuje ako exportuje vdôsledku budovania vlastnej domácej ekonomiky. Kto bude potom nakupovať tento vládny dlh? Aby Washington mohol predať štátny dlh, bude musieť prejaviť viac fiškálnej disciplíny. Žiadame Grécko, aby si utiahlo opasky, akeď to dokážu aj Íri, tak mi je to ľúto, ale USA tiež musia ukázať, že vedia redukovať svoje míňanie adostať deficity pod kontrolu. Ak by sa Obamova administratíva pokúsila zvýšiť dane, spôsobilo by to obrovskú katastrofu vobdobí do roku 2012. Toto sa zdá byť cesta, po ktorej sa pokúša ísť, ale myslím si, že veľmi rýchlo si uvedomí, že nárast daní nie je reálnou možnosťou. Musíme znížiť vládne míňanie. Je to situácia, keď sa znúdze stáva cnosť.

Myslím si, že nevyhnutnosť prepadu daňových výnosov nás privedie do krízy do roku 2012, ktorá nás prinúti okresať vládne míňanie. Takisto sa blížime kvoľbám vroku 2010 amyslím si, že uvidíme mnohých nezávislých politikov, ktorí budú mať možnosť obsadiť niekoľko kresiel v Kongrese. Obama s nimi bude musieť spolupracovať amyslím, že spoločenský názor sa viac prikláňa kznižovaniu výdavkov ako knárastu daní. Ak chce mať šancu na znovuzvolenie vroku 2012, tak sa bude musieť posunúť smerom ktrhovej ekonomike, znižovaniu vládneho míňania a verím tomu, že vkonečnom dôsledku aj kznižovaniu daní. Bude okresávať programy, ktoré by som ja neokliešťoval, ale myslím si, že to robiť bude .

O: Mali by sa Američania báť ďalšej Veľkej hospodárskej krízy? Ako si myslíte, že sa situácia zhorší počas nasledujúcich rokov deflácie? 

Barker: Prikláňam sa knázoru Roberta Prechtera, čo sa týka jeho pohľadov na defláciu. Ale nemyslím si, že to bude až také zlé (ako si myslí on). Jeden zdôvodov je sila rozvíjajúcich sa trhov, oktorej sme sa bavili. VUSA máme populáciu približne 300 miliónov. Máme dlhové problémy, máme aj ďalšie problémy. Ale keď sa pozrieme na rozvíjajúce sa trhy, ako nižšia spoločenská trieda týchto trhov tvrdo pracuje apokúša sa dostať do strednej triedy, sila 2,5 milióna ľudí len vBRIC krajinách, ktorá prichádza do globálnej ekonomiky aposúva nás do novej dlhej vlny, tak verím, že máme dôvod byť optimistickí, čo sa týka USA, že to nebude tak zlé, akoby to bolo vinom prípade. To je dôvod, prečo bude situácia sobchodnou vojnou taká kritická. Je dôležité, aby sme nevstupovali do obchodných vojen. Myslím si, že zažijeme krátke obdobie dlhovej krízy adeflácie, ktoré bude veľmi vážne, ale dúfam, že uskutočníme správne rozhodnutia apomerne rýchlo sa presunieme do jarného obdobia. Ale je možné, že obdobie do roku 2012, nebude veľmi pekné.

O: Japonsko bolo jednou zprvých významných krajín, ktoré vstúpili do zimného obdobie dlhej vlny okolo rokov 1989-1990. Myslíte si, že Japonsko bude prvé, ktorému sa podarí vyslobodiť spod jarma deflácie?

Barker: Rád by som bol optimistickejší, čo sa Japonska týka, keďže si už sdefláciou užili svoje počas zimy dlhej vlny arád by som sa domnieval, že budú prví, ktorým sa podarí prejsť do novej dlhej vlny. Ale ich problémom je dlhová štruktúra. Defláciu sa snažia zastaviť už 20 rokov asnažia sa to dosiahnuť monetizáciou dlhu ajeho zvyšovaním. Ale keďže Japonci sú zanietení sporitelia, nakupujú svoj vlastný dlh. Verím tomu, že vjaponských spoločnostiach bude veľa príležitosti ešte predtým, ako sa objavia na iných trhoch. Hovorím oatraktívnych, dividendy vyplácajúcich spoločnostiach sveľkou trhovou kapitalizáciou, ktoré majú prístup kuglobálnym trhom. Ale nie som optimistický kvôli ich dlhu vo výške 200% HDP, ktorý je strašidelný.

O: A čo Čína? Predpovedáte, nejaké výrazné ekonomické problémy pre Čínu vobdobí do roku 2012?

Barker: V poslednom čase sa dosť hovorí ozadĺžených bilanciách anadhodnotenom trhu s nehnuteľnosťami v Číne. Nachádzame sa v zimnom období dlhej vlny aoni sa ju pokúšajú zastaviť stimulovaním domácej ekonomiky aobrovskými projektmi voblasti infraštruktúry ako sú vlakové spojenia, diaľnice, administratívne a obytné budovy. Ich mestá sú prázdne ana rozdiel od USA ich ekonomika nie je úplne vyspelá. Ztohto dôvodu si myslím, že sa dostanú do dlhovej krízy akrízy na trhu s nehnuteľnosťami do roku 2012. Ale vďaka nevyspelej ekonomika má Čína viac priestoru pre rast, a preto si myslím, že sa zkrízy dostanú odosť rýchlejšie, ako by sa normálne predpokladalo. Ale tiež sa priučia niekoľkým dôležitým lekciám trhovej ekonomiky. Bude potrebné, aby sa naučili nenechávať bublinu nafúknutú, ale nechať ju rýchlo prasknúť. Myslím, že ich trhy sa dostanú ku slovu aČína sa tak stane lídrom jarného obdobia nasledujúcej dlhej vlny vmnohých ohľadoch. Spojené štáty majú možnosť stať sa lídrom jarného obdobia, ale bude nato potrebný správny politický prístup do roku 2012 ato je ešte otázne.

Druhú preloženú časť tohto nájdete preloženú na našej stránke: Rozhovor s odborníkom na dlhé ekonomické vlny, 2. časť “Clif Droke”

Poznámka: Kniha Davida K. Barkera “Jubilee on Wall Street” je dostupná na Amazon.com kliknutím na nasledovný odkaz.

Zdroj: Cliff Droke