Býči trh alebo bublina? Ako rozpoznať rozdiel “Paul Mladjenovic”

Pre vytvorenie bohatstva (alebo pre vyhnutie sa jeho strate) je očividne dôležité rozlíšiť, kam svoje peniaze vložiť akam NIE. Toto rozlíšenie je výrazne spojené sporozumením, ktoré cenné papiere alebo aktíva spĺňajú alebo budú spĺňať „býčie“ alebo „medvedie“ podmienky. V posledných rokoch bolo mnoho investorov uvedených do omylu že konkrétna trieda aktív bola v býčom trhu apritom vskutočnosti bola v „bubline“, čo je prekurzorom kmedvediemu úpadku.

Pre investorov je „bublina“ prekladaná ako dočasný „fake“ (umelá napodobenina: pozn. prekl.) finančných úspechov, po ktorom nasleduje bolestivý „medvedí“ pokles. Všetci sme ich videli. Najviditeľnejšími nedávnymi príkladmi sú internetová a technologická bublina ktoré praskli vrokoch 2000 – 2001 a bublina s nehnuteľnosťami ktorá praskla vrokoch 2007 – 2008.

Keby boli investori videli prichádzať tieto predpoklady bublín, určite by obmedzili mieru rizika pri daných triedach aktív a namierili by na bezpečnosť na okrajoch. Avšak keď je bublina vjej „predpraskajúcej“ fáze, má všetky náhľady a pocity horúceho býčom trhu o ktorom sú všetci uvedení do omylu, že bude pokračovať natrvalo.

Pre ujasnenie, nikdy som nenakúpil internetové akcie v neskorých 90-tych rokoch, pretože som si myslel, že sú to len špekulácie anie skutočné investície. Azačal som varovať onarastajúcej bubline vroku 1998.

Ako pokračovala internetová a technologická bublina akcií snarastaním vroku 1999, začal som si spytovať moju učenosť (zdravý rozum?) pretože tie akcie pokračovali vnáraste zatiaľ čo ja som vyzeral ako hlupák že som sa im vyhýbal. Niekedy bubliny vydržia výrazne dlhšie ako by sme mohli predpokladať.

To isté nastalo sbublinou nehnuteľností, ktorá narastala vrokoch 2002 – 2006. Mojim čitateľom aštudentom som vravel, že bublina nehnuteľností určite praskne abude veľmi bolestivou udalosťou. Túto predpoveď som zverejnil na mojich národných seminároch apotom na internete počas rokov 2003 a2004.

V roku 2005 bublina s nehnuteľnosťami pokračovala vnafukovaní a …znovu… som sa cítil (vyzeral?) ako hlupák. Ale pomýšľal som na prezieravé pravidlo keď sa bavíme ovyhnutí sa nešťastným následkom prasknutia akejkoľvek bubliny spojenej saktívami…

JE LEPŠIE VYSTÚPIŤ O ROK SKôR AKO O DEŇ NESKôR!

Počas tých rokov (a ešte aj teraz) som si vždy užil možnosť spýtať sa niekoho vo finančnom sektore (predovšetkým manažérov investičného portfólia) nasledujúcu otázku:

AKÝ JE ROZDIEL MEDZI „BÝČIM TRHOM“ A BUBLINOU?

To by mali vedieť, že?

Túto istú otázku som sa opýtal aj mojich študentov na finančných seminároch. Vpriemere mi študenti podali viac odôvodnenú odpoveď ako väčšina „finančných expertov“. Pre tých zvás, ktorý by ste to radi vedeli, tu je zásadný rozdiel:

„BÝČI TRH“ JE „PRIRODZENÝM JAVOM“ VEDENÝM VOĽNÝM TRHOM.

BUBLINA JE „UMELÝM JAVOM“ VEDENÝM VLÁDOU.

„Býči trh“ znamená, že nárast ceny konkrétneho aktíva alebo triedy aktív je vedený prirodzenými silami voľného trhu kupujúcich apredávajúcich. Ako vieme z „Economics 101“ (alebo dúfam že vieme), keď je viacej kupujúcich ako predávajúcich daného aktíva (produktu, služby), ceteris paribus (za inak nezmenených podmienok: pozn. prekl.), cena tohto aktíva stúpne. Ak je viacej predávajúcich, potom cena samozrejme klesne. Inak povedané, „bull markets“ sú prirodzené azdravé javy, ktoré môžu vydržať mesiace, roky, desaťročia.

A čo bublina?

Bublina sa vyskytne keď normálny „býči trh“ získa umelé stimuly zrozsiahlych injekcií vpodobe úveru a/alebo peňažnej zásoby. Umelé stimuly zvyčajne prichádzajú zo zvýšených injekcií nových úverov; tvorba nových peňazí pochádza zvládnych zdrojov (ako napríklad centrálna národná banka, prípadne aj Centrálne Banky iných štátov). Umelý stimul môže tiež prísť keď Centrálna Banka zníži (opäť umelo) úrokovú mieru na úroveň pod reálnu trhovú úroveň. Taktiež môže prísť zo štátnej pokladnice.

Bublina nehnuteľností niesla všetky predzvesti bubliny roky predtým, než to verejnosť (a „experti“) konečne postrehli. Bytový priemysel získal masívne injekcie úverov spojených sumelo nízkymi úrokovými mierami aumelo voľnými pôžičkovými podmienkami začínajúc rokom 2001. Tieto pravidlá boli agresívne aplikované FEDom (Americká centrálna banka), štátnou pokladňou USA avládnymi podnikmi (ako napríklad „Fannie Mae“ a „Freddie Mac“). Samozrejme, keď veľké množstvo „ľahko dostupných peňazí“ tlačí na úplnú ponuku určitých aktív (ako napríklad nehnuteľnosti), prestimulujete dopyt aspôsobíte raketový rast cien. A preto je bublina na svete.

Bubliny môžu „vyzerať dobre“ pre skorých účastníkov kvôli neskutočným cenovým nárastom. Avšak, ako skvelý ekonóm Ludwig von Mises už dávno spozoroval, bubliny môžu vytvoriť umelý „boom“, ale po tejto euforickej udalosti nasleduje rovnako otriasajúci abolestivý pád… tzv. „bust“.

Investorom sa vyplatí byť veľmi opatrný vtom čo vyzerá ako „vynikajúci bull market“. Spýtajte sa sami seba či sú prítomné umelé stimulanty (nadbytočné úvery, zvyšovanie ponuky peňazí, atď.).

Dobrým príkladom triedy aktív ktorá je momentálne vbubline sú dlhopisy americkej štátnej pokladnice. Bilióny dolárov (vytvorených z FEDu avlád ako je Čína bolo napumpovaných do týchto cenných papierov. Tieto dlhopisy majú veľmi nízku apevnú úrokovú mieru asú veľmi náchylné na klesanie hodnoty vprípade rastúcej inflácie aúrokových mier. Viac ktejto téme vďalších úvahách. Existujú nejaké aktíva vdnešnej ekonomike ktoré sú na skutočnom „bull market“? áno, existujú. Dobrým príkladom pravého „bull market“ sú vzácne kovy ako zlato astriebro. Hodnota zlata astriebra sa zvýšila ovyše 300% od roku 2000.

Prednedávnom trhový špecialista poznamenal, že zlato je v bubline, čo je nie je správne. Prečo?

Za prvé, zlato nie je v bubline pretože nie sú pumpované žiadne nadbytočné úvery alebo iné umelé stimulanty na trh zlata. Vlastne, veľa centrálnych bánk dokonca predalo množstvo ich zásob zlata počas posledného desaťročia. Podstatné je, že nie je žiaden dôkaz o tom, že by bola cena zlata dvíhaná hore vládnymi zásahmi.

Ale je zlato v „býčom trhu“?

Zlato je na „bull market“ vďaka jeho pôsobeniu aprincípmi ponuky adopytu. Podľa priemyselných zdrojov, celosvetová zásoba zlata sa zmenšuje. No zároveň dopyt po zlate stále stúpa keďže viac aviac investorov ainštitúcii vníma zlato (a striebro) ako preukázaný uchovávateľ hodnoty a krytie proti inflácii. Okrem toho, zlato je jedinečné vtom, že nemá „protichodný“ risk ako väčšina papierových aktív (ako akcie, dlhopisy, hypotekárne cenné akcie, vzájomné fondy). A nakoniec, zlato má za sebou deväť doslova „hore“ rokov čo jednoznačne potvrdzuje jeho schopnosť udržiavať anavyšovať hodnotu

Zásadným faktom je, že investori musia byť ostražití čo sa aktív týka aneustále sa spytovať otázky ovšetkých možných dôvodoch prečo cena určitého aktíva stúpa (klesá). Ak určíte, že umelé sily (nepočítajúc zásady ponuky adopytu) sú hlavnými vinníkmi zvyšovania ceny aktív, potom môžete spraviť také kroky aby ste zabránili nevyhnutnému kolapsu ktorý by napokon nasledoval.

Zdroj: ProsperityNetwork

Zdroj: Michal Kompas