Kľúčové indikátory novej depresie “Neeraj Chaudhary”

Pri pohľade na mainstremové média sústrediace sa na pokles nezamestnanosti, zlepšovanie tržieb v maloobchode a rodiace sa zotavenie na trhu realít, človek by si myslel že americká vláda úspešne previedla ekonomiku obdobím recesie a rast sa navrátil. Ja však trvám na tom že pohľad pod príslovečnú kapotu odhalí úplne iný obraz. Verím že dáta ukazujú ťažké poškodenie americkej ekonomiky a že depresia modernej doby sa začala. Popravde, tak ako sa Prvá svetová vojna niekedy nazývala Veľká vojna (a bola spätne premenovaná podľa Druhej svetovej vojny), Peter Schiff povedal že jedného dňa bude svet onzačovať obdobie 1929-41 ako Prvú veľkú depresiu a súčasné obdobie ako Druhú veľkú depresiu.

Na začiatok, pozrime sa na nezamestnanosť. Počas Prvej veľkej depresie prekročila nezamestnanosť 25%. Pokiaľ údaje sa údaje vládnych štatistík berú v nominálnych hodnotách, súčasná miera nezamestnanosti je 9,9%, ale detailnejší pohľad odhalí že brané v najširšom meradla je súčasná nezamestnanosť okolo 20% – a stúpa. Takže, dnešné čísla sú rovnaké ako v tridsiatych rokoch aj napriek tomu že vláda používa bezprecedentné meradlá na udržanie ekonomiky nad vodou. Spomeňte si, počas Prvej veľkej depresie Franklin D. Roosvelt nikdy nenarábal s takým veľkým deficitom ako Prezident Obama. Ba čo viac, FED v tridsiatych rokoch stále mal zlatý štandard s ktorým mohol zápasiť, kým dnešný FED zvýšil monetárnu bázu beztrestne. A teraz aj napriek všetkým intervenciám, údaje o nezamestnanosti stále indikujú že sme vstúpili na teritórium depresie.

To čo je demoralizujúce pre nezamestnanú osobu nie je iba prepustenie, je to hlavne neschopnosť nájsť si nové zamestnanie počas dlhšej doby. A to je miesto kde Druhá veľká depresia začína ukazovať svoju škaredú tvár. Podľa údajov americkej vlády, stredná hodnota trvania nezamestnanosti je momentálne 5 mesiacov a stúpa. Toto je najvyššie číslo odkedy BLS(Bureau of Labor Statistics – Úrad pre zemstnanecké štatistiky) začal v roku 1965 túto štatistiku vypracovávať. Keď začnú robotníci existovať takto dlho bez práce, začnú siahať na svoje úspory. Nasledovne – hlavne v krajine s tak nízkou úrovňou úspor a tak vysokou úrovňou dlhov ako je tá naša – im dojde trpezlivosť a vyjdú do ulíc. Niekdajšia stredná trieda bude musieť robiť rozhodnutia ktoré nikdy predtým nepokladala za reálne: nasýtim sa v chatrči alebo pôjdem hladný domov ?

Nie je žiadnym prekvapením, že približne 40 miliónov ľudí – alebo každý ôsmy Američan – dostáva počas Druhej veľkej depresie poukážky na jedlo. Počas Prvej veľkej depresie bola táto miera iba jeden z tridsiatich piatich Američanov. Dokonca aj so stimulačným programom, Druhá veľká depresia je v tomto meradle horšia ako Prvá veľká depresia – a USDA(United States Department of Agriculture – Americké ministerstvo poľnohospodárstva) odhaduje že program môže narásť o ďalších 50%. Čoskoro jeden z desiatich ľudí môže byť závislý na federálnej podpore pre každodenné prežitie. 

Aj napriek daňovým kreditom ktoré vytvorili tejto jari príval nákupov, trh realít je v biednom stave. Počas Prvej veľkej depresie, ceny domov klesli asi o 15% z ich pred-depresívneho vrcholu (ktorý nastal v roku 1925). Počas Druhej veľkej depresie, ceny domov šli nadol aspoň o 30% z ich pred-depresívneho vrcholu (dosiahnutého v roku 2005), a poniektoré trhy klesli aj o 50%. 

Takže, mnoho ľudí očakáva že keď budú naďalej platiť splátky hypotéky zatiaľ čo budú jesť tuniaky aby prežili, tak sa im to odrazí v dvojnásobnej miere na hodnote toho domu. Toto je obrovský motív na odchod, s katastrofickými následkami na sociálnu fabriku krajiny v týchto pohnutých časoch. Opustené domy plodia kriminalitu a vandalizmus, povzbudzujúc ďalších na pohyb v slučke negatívnej spätnej väzby. Ba čo viac, množstvo „odchodov“ môže vytvoriť vrstvu Američanov so zruinovaným kreditom – rovno v dobe keď zamestnávatelia začínajú kontrolovať množstvo kreditu pred najímaním do práce.

Čo je ešte viac znepokojujúce, súčasný pokles v cenách domov je proti pozadiu inflácie cien. Počas Prvej veľkej depresie naši prarodičia síce stratili hodnoty svojich domov, ale každodenný tovar (mlieko, plienky, autá a pod.) v rovnakom čase zlacnel. Toto utlmilo stratu ich úspor vtedy, keď to najviac potrebovali. V dnešných časoch, ked ceny domov klesajú(aktuálne náš hlavný zdroj úspor), ceny spotrebiteľských tovarov stúpajú. Je to naozaj poriadny stisk.

Od práce cez jedlo až po strechy nad hlavou, súčasné obdobie ekonomického zmätku je prinajlepšom rovnako zlé ako počas Prvej veľkej depresie, či už to finančné médiá chcú alebo nechcú priznať. Hlavný rozdiel je, že na rozdiel od tridsiatych rokov, americký dolár je v súčasnosti svetová rezervná mena, takže sme schopní presunúť svoje problémy na chvíľu za hranice. Nepriaznivý stav vidieckej Číny je v skutočnosti náš stav – žijeme štedro z bohatstva, ktoré oni vytvoria. V okamihu keď od tejto podlej dohody odstúpia, Amerika pocíti plný efekt Druhej veľkej depresie.

Na porovnanie, behom Prvej veľkej depresie, Spojené Štáty mali zlatý štandard tak ako všetci ostatní, čo nás nútilo žiť v určitých medziach. Toto, na oplátku, uľahčilo rozpoznanie poklesu ekonomiky a toho že sú potrebné zmeny.

Nanešťastie, kvôli reakciám Administratívy a FED-u, ktoré sú podľa mňa úplne scestné, ostávam naďalej presvedčený že Druhá veľká depresia sa môže vyvinúť v niečo omnoho viac devastujúce ako jej predchodkyňa, niečo čo ostatné krajiny sveta okúsili ale bolo pokladané za nemožné v Spojených štátoch: hyperinflačná depresia. Tak zlý ako je súčasný útlm, inflácia ho urobí neporovnateľne horším. Bude to vyžadovať čestné zváženie problémov ktorým dnes čelíme na odvrátenie nešťastia ktoré prichádza so zajtrajškom. 

Zdroj: EuroPacificCapital