Po zhliadnutí včerajšieho rokovania (2.júna) komisie pre Finančnú krízu (Financial Crisis Inquiry Commision) o ratingových agentúrach a prečítaní príspevku od profesora Raghuram Rajan, (Bankers have been sold short by market distortion ), v júnovom treťom vydaní FT, som cítil, že by som mal prehodnotiť Komentár, ktorý som napísal 17. júla 2008.
Vzhľadom k “výzvam” v ekonomike a na finančných trhoch z minulého roka, niektorí učenci a politici dospievajú k záveru, že tieto problémy sú výsledkom zlyhania voľného trhu. Chcel by som reagovať, že nemôžeme určiť, či voľné trhy zlyhali, ak sme predtým nemali voľné trhy. Nemyslím si, že sme ich mali.
Jedným z najdôležitejších trhov v ekonomike je trh s úvermi. Nemáme voľné trhy úverov v Spojených štátoch alebo kdekoľvek inde, pokiaľ viem. Cena za krátkodobý úver je stanovená centrálnymi bankami. Bolo by len chybnou náhodou, ak by centrálna banka stanovila cenu za krátkodobý úver na úrovni, ktorú by získala v prípade, ak by voľný trh bol povolený. Je to mimo mňa, prečo by väčšina ekonómov s hrôzou sledovala, keby niektoré vládne agentúry stanovili pevné ceny napr. medi, ale pohľad na stanovenie pevnej ceny krátkodobého úveru centrálnou bankou nevnímajú ako nič znepokujujúce.
Existuje aspoň jedna skupina ekonómov, ktorá si uvedomuje, že ekonomické nešťastie spôsobené centrálnymi bankami – ekonómovia, ktorí patria k rakúskej škole. (Pre informácie o rakúskej škole, kliknite na tento odkaz Ludwig von Mises Institute, alebo odkaz Leithner and Company, súkromná investičná firma. Nevyzdvyhujem politické názory alebo investičné odporúčania niektorého z týchto subjektov, ale ich prístup k ekonomickej analýze.) Držaním krátkodobej úrokovej sadzby pod alebo nad nepozorovateľnú výšku rovnováhy tejto sadzby voľného trhu, centrálne banky vytvárajú kredit, podobne ako falšovateľ, alebo ničia kredit, čo vedie k narušeniu ekonomiky a finančných trhov. Typicky, centrálna banka začína tým, že zabraňuje rastu krátkodobej úrokovej sadzby na svoju rovnovážnu úroveň. To vedie k vytvoreniu centrálneho bankového kreditu. Na druhej strane to podporuje investície, ktoré sú ziskové len tak dlho, ako centrálna banka bráni rastu úrokovej sadzby na rovnovážnu úroveň voľného trhu. Všetky tieto prejavy v podobe vyšších cien – vyššie ceny tovaru/služieb a/alebo vyšších cien aktív. V určitom bode, centrálna banka už nemôže tolerovať, čo vytvorila a zvýši úroveň krátkodobých úrokových sadzieb nad hranicu úrovne voľného trhu. To unáhli pokles cien aktív, ekonomickú recesiu a neskôr pokles cien tovarov/služieb (alebo spomalí ich rýchlosť rastu). Rakúski ekonómovia zistili počas prudkého dobiehania akcií v US v neskorých 90-tych rokoch a následne vzostupe nehnuteľností za čias Greenspana, že FED vyložene držal úrovne federálnych zdrojov ďaleko pod rovnováhou príliž dlho. V súčasnosti zažívame ekonomický a finančný prepad spôsobený zásahom Greenspana do voľného trhu.
Pri voľnom trhu, tí čo sú ochotní riskovať sú odmenení ak sa rozhodli správne, ale budú potrestaní ak sa rozhodli nesprávne. Tu tiež zasiahol Greenspan do voľného trhu. Keď sa ukázalo, že tí čo riskovali pochybili, Greenspan zjemnil ich straty zosekaním sadzieb federálnych zdrojov a vytvorením kreditu (falošného) centrálnou bankou. Táto zásah centrálnej banky do voľného trhu povzbudil riskantných hráčov vziať ešte väčšie riziko, keďže odmeny vyzerali nekonečné a tresty limitované.
Nedostatok voľného trhu v posúdení rizikových kreditov hralo tiež úlohu v dnešnom ekonomickom a finančnom zmätku. Podľa článku v Business Week 8. Apríla 2002 , “V roku 1936, kontrolór meny nariadil aby banky mohli držať iba klasifikované investície. Odvtedy regulatori prenášajú posúdenie rizika na ratingové agentúry. Rastúca vlna regulačných požiadaviek prinútila banky, poisťovne, spoločné fondy a iné finančné inštitúcie dávať pozor na hodnotenie dlhopisov. Záver: Spoločnosti, obce a vlády, ktoré chcú využiť kapitálové trhy v USA potrebujú kreditné hodnotenie.“ Odvtedy sú splnomocnené inštitúcie povinné investovať iba do nástrojov označených „stupňom“ ratingových agentúr. To neznamené, že tieto inštitúcie si nemôžu spraviť vlastnú analýzu kreditu, ale prečo míňať extra náklady, ak regulačné úrady implicitne povoľujú kreditné analýzy vypracované ratingovými agentúrami.
Existuje ratingová agentúra „schválená“ voľným trhom? Článok v Business Week pokračuje, „Zabrániť bezohľadnému predaju AAA investícií kupcom s najvyššou ponukou, SEC v roku 1975 stanovil ratingy Moody, S&P a Fitch ako jediné, ktoré môžu byť uznané ako uspokojujúce pre reguláciu bonitných úverov. SEC neskôr pribrala ďalšie štyri organizácie. Fúzie zanechali len pôvodné tri.” Takže, nie, neexistuje voľný trh v schválených ratingových agentúrach.
Pred rokom 1970, ratingové agentúry boli odmeňované investormi prostredníctvom cenných papierov, nie vydavateľom ako je to v súčasnosti. To sú jasné konflikty záujomov ak vydavateľ odmení ratingovú agentúru. Samozreme, investori si môžu nechať robiť finančné analýzy alebo platiť iným spoločnostiam za ich finančné analýzy. Tuším (domnievam sa), že odozva voľného trhu na chybné finančné analýzy vypracované “veľkou trojkou” povedie k väčšej nezávislosti analýz na časť investorov do budúcna. Ale až do nedávnych udalostí, regulácia nepovzbudzovala takéto nezávislé analýzy. Keby regulačná “veľká trojka” nefackovala “investičné stupne” toľkých pochybných produktov v minulom úverovovom cykle, bol by nižší dopyt po produktoch. S nižším dopytom, by bolo menej produktov a menej úverových problémov riešených dnes.
A konečne, aspoň pre tento článok, spomeniem Fannie a Freddie, hybridné finančné inštitúcie.Sú hybridné inštitúcie preto, lebo majú mandát federálnej vlády, až do nedávna ich dlh mal implicitne záruku federálnej vlády a sú verejne vlastnené spoločnosti obchodované na burze v New Yorku. Bez ich dlhu implicitne zaručeného federálnou vládou, by Fannie a Freddie neboli schopné byť trvalo financované pri úrokových sadzbách pod úrovňou iných finančných inštitúcií. Vzhľadom k tomu, že Fannie a Freddie sú verejne obchodovateľné spoločností, ich akcionári, celkom prirodzene, chceli, aby ich vedenie maximalizovalo hodnotu pre akcionárov. To znamená, že Fannie a Freddie boli stimulované vziať extrémne páku/riziko – pretože to mohli v dôsledku ich dlhu implicitnej záruky. Ak by Fannie a Freddie nemali svoj hybridný štatút, nemohli by vziať takú páku/riziko ako vzali. To znamená, že pravdepodobne by nepotrebovali záchranné lano, ktoré im hodil Fed a čoskoro ministerstvo financií. A to znamená, že daňoví poplatníci by neplatili účet za túto záchranu.
Takže nevieme, s konečnou platnosťou, či voľné trhy zlyhali, pretože sme vlastne voľné trhy nemali. A vzhľadom k tomu, že reakcia na nedávne udalosti je a bude za väčšiu reguláciu a pokračovanie zásahov z federálnych rezerv na trhu s úvermi, budeme sa vzdialovať ešte ďalej od voľných trhov.
Zdroj: The Northern Trust Company
Preložil: Laco Vosika
Facebook komentár