Prečo je história dôležitá: Americké perspektívy rastu a úspornosti “Scott MacDonald”

Spojené štáty americké (U.S.) a ostatné veľké krajiny sa rozchádzajú vo svojich ekonomických politikách. Pokiaľ vo Washingtone narastá debata o možnosti ďalších stimulačných akcií, množstvo európskych vlád, vrátane Veľkej Británie, Nemecka a Talianska realizuje škrty aby udržali deficity na uzde. Tento spor úspornosti verzus ďalších stimulov odráža narastajúci tlak na vlády, aby našli cestu z recesie a obnovili udržateľný rast. Pre veľa európskych vlád sa stalo dôležitým aby získali späť dôveru investorov, ak berú do úvahy svoje potreby získať ďalšie úvery na medzinárodných trhoch a zároveň podporiť svoj sužovaný bankový sektor. Ale dilema zostáva – pri škrtaní vládnych výdajov je otázne, či rast príde zo súkromného sektora. V Amerike táto otázka zjavne straší administratívu citlivú na historické rekordy.

Americký odpor popustiť fiškálne stimuly je čiastočne zakorenený v americkej skúsenosti z Veľkej krízy. Nie je na škodu, že predsedníčka Rady ekonomických poradcov Obamovej administratívy, profesorka Christina Romer a predseda Fedu Benjamin Bernanke sú známy svojim štúdiom Veľkej krízy. Kvôli tomu poznajú skutočnosť, že americká ekonomika utŕžila dva veľké poklesy, prvý v rokoch 1933-34, nasledovaný ďalším v rokoch 1937-38. Paralelou k 30.tym rokom môže byť možnosť druhého dna recesie v roku 2010-11.

V čase, keď bola Rooseveltova administratíva zvolená do úradu, U.S. boli v katastrofálnom stave. Nezamestnanosť stála na 25 percentách, dlhodobé sucho zvieralo poľnohospodárske srdce krajiny a viac ako 5000 bánk padlo. Prezident Franklin D. Roosevelt sa rýchlo snažil stabilizovať situáciou masívnym vstupom vlády do ekonomiky. Súčasťou boli kroky vlády k vytváraniu pracovných miest mnohými programami. Hoci zhoršili fiškálnu situáciu, sústredili tieto opatrenia pozornosť na pracujúce vrstvy – väčšinou cez verejnoprospešné práce ako zalesňovanie, elektrifikácia vidieka a ďalšie infraštruktúrne projekty. Presadil tiež bankové reformy (hlavne Glass-Steagallovu), vytvorenie Federálnej korporácie poistenia vkladov (FDIC) a Komisie pre obchodovanie s cennými papiermi, všetko s cieľom obnoviť dôveru vo finančný systém.

Roosevelt profitoval z postupného zlepšenia v ekonomike v roku 1936. Do jari 1937 sa krajina konečne prehupla cez produkciu z roku 1929, čo je kľúčovým indikátorom pozitívneho ekonomického vývoja. Vzhľadom na dno v rokoch 1930-34, toto bolo veľkým úspechom a dalo sa tušiť, že budúcnosť je svetlejšia. Na prvý pohľad sa zdalo, že masívne vládne stimuly fungujú. Ale ekonomická expanzia mala krátku životnosť. Do konca roku 1937 americká ekonomika opäť čelila poklesu. Priemyselná produkcia sa zrútila a akciové trhy, ktoré sa vyškriabali späť na stratené úrovne, sa prepadli.

Čo sa stalo s americkou ekonomikou? “Prosperita” začiatku roku 1937, ktorá sa odrazila od krehkých základov hromadnej nezamestanosti a stagnujúcej priemyselnej výroby, sa vplyvom vládnych deficitom financovaných výdavkov zdala výrazná. V skutočnosti, nadchádzajúci pokles spustili škrty v deficitnom rozpočte Rooseveltovej administratívy, ktoré spomalili tok finančných prostriedkov do štátnych pracovných programov.

Ďalším výrazným faktorom bola neochota veľkých podnikov investovať. Aj napriek tomu, že vplyvom neistého ekonomického prostredia sa veľa podnikateľov stalo opatrnými, stále vychádzala z Bieleho domu silná proti-podnikateľská nálada a to najmä v čase keď sa Roosevelt uchádzal o znovuzvolenie v roku 1936.

Prispôsobil sa tým predchádzajúcemu rozhorčeniu nad bankármi a veľkopodnikateľmi, ktorí boli obviňovaný z Veľkej krízy. Najmä Newyorský bankári boli hanobení – podobné hlasy sa ozývajú aj v súčasnej situácii a prezident Barrack Obama vyjadril svoje rozhorčenie nad “tučnými kocúrmi” z Wall Streetu, ktorí napomohli vzniku finančnej paniky v roku 2008.

V situácii, ktorá sa odohrávala v roku 1937, na jednej strane vládne výdaje pumpovali ekonomiku, ale na druhej strane keď boli výdaje obmedzené, súkromný sektor nebol schopný alebo ochotný (z politických dôvodov) zaplniť medzeru. Priamym dôsledkom bol ďalší prepad ekonomiky, výrazné a mrzuté predĺženie Veľkej hospodárskej krízy. Tento nešťastný vývoj priviedol vládu do situácie, kedy musela obnoviť určitý kapitálový tok do ekonomiky. Táto hra by sa neskončila, pokiaľ by v roku 1940 nevypukla 2.svetová vojna, ktorá poskytla obrovské stimuly pre americký priemysel a poľnohospodárstvo.

Sú tu paralely so situáciou, ktorej čelí Obamova administratíva začiatkom 21.storočia.

Existuje oživenie, ale aj veľa neistoty o jeho sile a udržateľnosti tvárou v tvár vysokej štrukturálnej nezamestnanosti, deprimovanom trhu s bývaním a potenciálnymi problémami všade a v Európe zvlášť. Koncom roku 2010 bude vyčerpaný $ 787 miliardový stimulačný balíček a programy FEDu budú ukončené. Navyše, Bushove daňové obmedzenia sa skončia koncom roku 2010 a miestne vlády plánujú zvýšiť lokálne dane kvôli boju s akútnymi rozpočtovými schodkami. Trh s mestskými dlhopismi môže nabudúci rok dosiahnuť bod vzplanutia, keď sa úsporné opatrenia zahryznú hlbšie a ekonomický rast spomalí.

Úloha vodcovstva a budovania dôvery nemôže byť bagatelizovaná v čase, keď ekonomike a investičnému podhubiu dominuje neistota a nestabilita. Obama čelí podobnej situácii ako Roosevelt v tom, či biznis začne zapĺňať medzeru znižujúceho sa podielu verejného sektora. Nefinančné spoločnosti v USA sedia na balíku približne 2 biliónov dolárov v hotovosti. Aj napriek tomu neboli silné finančné pozície podnikov premietnuté do pracujúcej vrstvy. Naopak, mnoho šéfov podnikov sa zdráha míňať. Dôvodom môže byť čiastočne komplikovanosť určiť smerovanie ekonomiky, príčinou je však aj to, čo mnoho biznismenov označuje ako “prostredie náklady zvyšujúcich a obmedzujúcich regulácií a nových zodpovedností v oblasti zdravotnej starostlivosti.”

Americká obchodná komora v júli obvinila Obamovu administratívu z vytvorenia atmosféry “neistoty”, ktorá spôsobila, že firmy museli odložiť prepúšťanie. Toto vyhlásenie nasledovali posmešné komentáre z Bieleho domu.

Politický sparing medzi Obchodnou komorou a Bielym domom urobí málo pre obnovenie podnikateľskej dôvery a zakrýva jeden z pikantnejších dôvodov, prečo sa súkromný sektor nepridal k stimulačnému žúru tvorbou pracovných miest. Práca je samozrejme nevyhnutná pre obnovenie dlhodobého rastu na úrovni 3,5% a spolu s tým spotrebiteľskej dôvery. V kontraste je však fakt, že bez silného spotrebiteľa asi ťažko očakávať, že by veľa spoločností chcelo míňať kapitál. Je to zlovestný kruh, do ktorého mal preniknúť stimulačný balíček; ale zatiaľ to nefunguje.

Hoci existuje značná polemika o Rooseveltovom úspechu v americkej ekonomike, nemožno Rooseveltovi uprieť, že vrátil krajine nádej a určitý stupeň dôvery, ktorá bola základom pre oživenie. Obamova administratíva čelí inej situácii – hoci ekonomická kríza je zložitá, zatiaľ bol pokles oveľa menší ako v tridsiatich rokoch 20.storočia. Úlohou je zabrániť ďalšiemu pádu a vrátiť krajinu späť na cestu udržateľného rastu. Na rozdiel od konca tridsiatych rokov, je nepravdepodobné že dôjde k svetovej vojne, ktorá by zafungovala ako plošný program pre tvorbu pracovných miest. To znamená, že by mala byť zavedená presnejšie definovaná rovnováha medzi tým, čo krajina potrebuje a čo si môže dovoliť.

Roosevelt sa sústredil na ekonomiku, usilujúc sa o návrat ľudí do práce. Pri posilňovaní tejto stránky svojej misie, bol expertom v tlmočení svojich posolstiev americkému ľudu, často v známych rozhovoroch Fire Side. Navyše Roosevelt bol atakovaný sprava aj zľava, ale bol majstrom v manipulovaní politickej scény, vďaka svojim skúsenostiam z obdobia keď bol guvernérom štátu New York a skrýval svoje trápenie s obrnou. S Rooseveltom nebolo pochýb o tom kto vládne.

Obamova cesta je odlišná – veľa politických iniciatív prevzali demokratický lídri v Kongrese, čo zanechalo vo verejnosti neistotu o tom, čo prezident skutočne chce. “Zvládanie” ropnej nehody BP v Mexickom zálive tiež poskytlo ukážku toho, čo Bielemu domu chýba k silnej vláde v krajine a privádza k porovnaniu s nezvládnutím Katriny Bushovou administratívou. Zdravotnícka reforma bola kľúčovou reformnou Obamovou úlohou, ale veľa američanov sa neprestáva čudovať nad jej nákladmi a nad tým čo všetko táto iniciatíva obsahuje.

Navyše, v mnohých mysliach sa nespája s tým, o čo si američania robia najväčšie starosti – ekonomika a pracovné miesta. Okrem toho, balíček finančnej regulácie, ktorý bol adresovaný k týmto cieľom, bol tiež slabo odkomunikovaný, takže väčšina ľudí má len malú alebo žiadnu predstavu o tom, čo obsahuje na svojich 2300 stranách. Výsledok bolo vidieť na prieskume ABC-Washington Post publikovanom upostred júla, v ktorom súhlas verejnosti s krokmi prezidenta Obamu klesol na 43%, zo 69% na začiatku jeho prezidentovania.

Obraz americkej ekonomiky sa komplikuje, sú tu narastajúce obavy z číhajúcej recesie v tvare W, vzťahy Bieleho domu a uštipačného biznisu, a tvrdé medzi-voľby v novembri (pozn.prekl.: voľby na väčšinu kresiel v Kongrese uprostred prezidentského funkčného obdobia). Vlažná odpoveď súkromného sektora zväčšuje tieň Veľkej krízy nad Obamovou administratívou. Podľa každého, kto študuje Roosevelta, s ktorým bol Obama spočiatku porovnávaný, je načase naučiť sa ako vládnuť a spravovať. To znamená začať používať viac pozitívny tón a lepšie definovať svoje ciele a zámery. Znamená to tiež poriadne preskúmať súčasné ekonomické politiky a prísť s novým plánom hry – vrátane cielenej pomoci pre malé a stredné podniky a tiež rýchle a tvrdé opatrenia na zníženie rozpočtového deficitu. V porovnaní s 30.tymi rokmi to nevyhnutne neznamená prudké seknutie verejnej spotreby.

Ako to Roosevelt jasne pochopil, dôvera je vrtkavé stvorenie a na jej získaní a udržaní je potreba pracovať. To znamená vládnutie. A to je problémom U.S., ale aj vzťahov americkej ekonomiky s jej partnermi vo svete, v čase keď sa zdá, že rôzne časti sveta sa vyvíjajú rozdielnymi smermi.

Novembrové medzi-voľby budú dôležitým testom pre Obamovu administratívu. August prinesie na krátko pokoj, ale v septembri sa začína kampaň. Ekonomika zdá sa bude veľkou témou a bude zahŕňať všetko, od pracovných miest, bývania, toho či rozšíriť Bushove daňové škrty, situácie v rozpočte a iné okruhy ako sú napríklad ďalšie stimuly. Na vzkriesenie slabých šancí Demokratickej strany musí prezident Obama uchopiť túto príležitosť na preukázanie vodcovstva a zanietenia, ktoré ukázal vo víťaznej kampani na prezidenta. Zlepšený výkon ekonomiky by pomohol tak jeho prezidentstvu, ako aj americkej verejnosti. Zlyhanie v posunutí oživenia na ďalšiu úroveň – čo je v každom ohľade ťažká úloha – zvýši pravdepodobnosť republikánskeho víťazstva v novembri a spraví prezidenta ešte menej podobným Rooseveltovi, viac sa bude podobať na Herberta Hoovera, uvádzaného historikmi ako “príklad zlyhania.” 

Zdroj: KWR International