Situácia na Islande iba pridáva soľ do rán eurozóny. 17. augusta, Islandská centrálna banka zvýšila svoju hlavnú úrokovú sadzbu o 25 bázických bodov na 4,5%. Toto znamenalo prvé zvýšenie sadzieb zo strany “ostrovnej krajny” od vypuknutia finančnej krízy. Ale na rozdiel od eurozóny, ktorá v poslednej dobe zvýšila sadzby čeliac tak kríze, rozhodnutie zvýšiť sadzby na Islande bolo v pozadí skutočne so zámerom zlepšiť ekonomiku. Jej súčasný stav je predmetom závisti mnohých národov “bojujúcich v eurozóne.”
Skúsenosti Islandu sú v ostrom kontraste voči mnohými krajinám v eurozóne, ktoré sa stále vzpierajú pod náporom ich pokračujúcich finančných záväzkov. Keď vypukla finančná kríza na konci roka 2008, veľa národov v eurozóne, vrátane tých najviac ohrozených – Grécko, Írsko, Portugalsko, Španielsko, Taliansko a Belgicko – agresívne prešli k podpore ich finančných inštitúcií a robili všetko nevyhnutné k tomu, aby ochránili ich veriteľov. A pretože už boli členmi zóny, museli poskytnúť túto podporu zatiaľ čo sa to odrazilo na euro mene zdieľanej všetkými členskými národmi. Takže zatiaľ čo slabšia mena by boli užitočné pre mnoho zápasiacich ekonomík v eurozóne, euro je rovnako silná, ak nie silnejšia mena vo vzťahu k americkému doláru, ako tomu bolo na začiatku krízy.
Tvorcovia politiky na Islande sa rozhodli pre iný prístup a to hlavne preto, že nemali inú možnosť. Keď kríza vypukla na konci roku 2008, Island znárodnil najväčšie banky. Taktiež neposkytol pomoc veriteľom, namiesto ukladania väčších strát na veriteľa a vstupovania do rokovaní o vyrovnaní. A pretože už Island nie je súčasťou eurozóny, videl devalváciu jeho meny o viac ako polovicu. Ako kríza zahalila krajinu, inflácia sa vyhrotila na takmer 20% a HDP sa prudko znížilo o 7% v priebehu ďalšieho roka. Netreba dodávať, že bezprostredná ekonomická “bolesť” bola ostrá a závažná.
Výsledkom bolo, že Island rýchlo očistil svoj finančný systém. Je pravda, tá bolesť bola za behu extrémna, ale zdá sa, že výhody tejto dramatickej skúsenosti sa teraz vyplácajú. Spolu s rozhodnutím o zvýšení sadzieb, Island tiež zvýšil svoj odhad rastu pre rok 2011 a predpokladá sa aj 3% expanzia HDP v roku 2012. Navyše sa očakáva, že deficit krajny v pomere k HDP klesne na 1,4%. Päťročné swapy úverového zlyhania, na Islande sú 278. Pre porovnanie, nasledujú hodnoty pre niekoľko významných európskych štátov: Grécko – 2.250, Portugalsko – 1023, Írsko – 829, Taliansko – 380 a v Španielsku – 378. Celkovo, čísla vychádzajúce z Islandu sú pôsobivé pre krajinu, ktorá sa chystala zrútiť len pred troma krátkymi rokmi.
Výsledky na Islande to spravili komplikovanejšie pre vlády tých krajín eurozóny, ktoré ešte stále potrebujú pomoc. Posolstvo vlády pre tieto národy v ohrození je, že je potrebné vydržať stúpajúce preťahovanie vo veci vyplácania úspor veriteľom a zotrvať v hre o euro menu. Toto sa ale stáva čoraz ťažšou pilulkou na prehltnutie pre voličova v Grécku, Írsku a iných v eurozóne, keď sa pozrú cez Atlantik a vidia, čo alternatívny prístup zatiaľ prináša Islandu.
Zatiaľ čo bolesť je hlboká a oživenie je ešte stále v počiatočnej fáze, na Islande sú dnes na oveľa lepšej a produktívnejšej ceste ako väčšina z ich trpiacich PIIGS susedov. A čím viac pozitívnych ekonomických správ prichádza z ostrovnej krajny, tým ťažšie to môže byť pre súčastné rizikové vlády eurozóny presvedčiť voličov, že ich cesta utrpenia je nalepšou cestou von. Toto je len ďalšia výzva pre sužovaný región aby sa prekonal do nastávajúceho obdobia sľubne nazývaného aj ako september plný udalostí.
Zdroj: Gerring Wealth Management
Facebook komentár