Morbídne obézny muž vošiel s námahou do pracovne doktora Hayeka s vážnou bolesťou v hrudníku. Pacient sa tiež sťažoval že nebol schopný skonzumovať svoju obvyklú dennú porciu 10 000 kalórií; vlastne sa cítil tak chorý, že ledva zjedol 9 000 kalórií. Sťažoval že jeho chuť na jedlo ostala silná ako predtým, ale jeho telo nebolo schopné vyhovieť jeho požiadavkám.
Po tom čo prezrel pacienta, dobrý doktor nemohol nájsť nič zlé na pacientovej extrémnej mohutnosti. Po chvíli úvahy oznámil pacientovi smutnú diagnózu. Vysvetlil že bolesť v hrudníku pochádza zo záťaže ktorú predstavuje pre srdce jeho 230 kilogramov vážiace telo, a že jeho nechuť do jedla bol pokus tela ochrániť sa pred takouto nevyváženosťou. Recept doktora Hayeka bol jednoduchý: pacient musí radikálne znížiť svoj príjem potravy a zároveň podstúpiť moderný cvičebný program s cieľom zhodenia 115kg tak rýchlo a bezpečne ako sa len dá. Doktor Hayek si bol vedomý že to bude pre muža fyzicky bolestivý a duševne náročný proces, ale je to jediná cesta ako odvrátiť život plný utrpenia – prípadne aj infarktu.
Nanešťastie, náš pacient rebeloval voči takému prísnemu programu. Vypestoval si náklonnosť k jeho vysoko kalorickej a tučnej strave a nemyslel si že teraz, keď už musel čeliť všetkým týmto chorobám, je vhodný čas na odopieranie si tých pár radostí ktoré mu ostali. Podľa jeho ponímania, doktorov recept bol príliš jednoduchý. Myslel si že tu musí byť cesta ako mať svoj koláč a konzumovať ho – a to často. Takže opustil pracovňu doktora Hayeka tak rýchlo ako to šlo, kričiac cez rameno: „Idem si vypočuť druhý názor!“
Obézny pán sa prevliekol cez ulicu, kde našiel pracovňu doktora Keynesa. Povedal novému doktorovi o svojej akútnej bolesti v hrudníku a nedostatku apetítu a posťažoval sa na „bezcitný“ recept predchádzajúceho doktora. Po letmom vyšetrení, doktor Keynes vykreslil svoju diagnózu: pacientov stav nepochádza z faktu že jeho veľká stavba spôsobuje záťaž pre srdce, namiesto toho sa doktor dovtípil že pacientova bolesť v hrudníku je spôsobená výlučne jeho dočasnou absenciou hladu. Ba čo viac, doktor Keynes vysvetlil že v súčasnosti by stres zo straty váhy bol určite škodlivý pre pacientovo aj tak choré srdce. Takže jeho recept pre pacienta spočíval v jedení čo najviac a najrýchlejšie ako to je možné. Čokoľvek menšie by spôsobilo mužovi infarkt. Doktor pripustil aj to, že v určitom bode vo vzdialenej budúcnosti by bol dobrý nápad pre muža zhodiť zopár kíl. Ale v súčasnosti je najdôležitejšie aby skonzumoval čo najviac, koľko jeho žalúdok dovolí.
Pacient opustil pracovňu doktora Keynesa so širokým úsmevom. Po napchaní sa v bufete typu zjedz-koľko-vládzeš zabudol dočasne na bolesť v hrudníku. Vyzeralo to že našiel pre seba riešenie, až na to že o týždeň zomrel.
Arogancia vlády
Alegória z predchádzajúcich odstavcov pojednáva o nebezpečenstvách šarlatánstva, či už lekárskeho alebo ekonomického. Práve teraz sa šarlatánstvo vo forme Keynesiánstva usídlilo vo Washingtone. Americkí spotrebitelia robia čo sa dá aby znížili svoju zadĺženosť. Slovami príbehu, snažia sa znížiť svoju hmotnosť. Ale vláda sa snaží o blokovanie oddlžovania a zvýšenie spotreby. Tlačia jedlo do pacientovho krku. Podľa reportu Tok Fondov (Flow of Funds Report), domácnosti zredukovali dlh na ročnú úroveň 2,4% (330 miliárd dolárov) počas prvého štvrťroka tohto roka. Zatiaľ americká vláda hromadila dlh na ročnej úrovni 18,5% (1,44 biliónov dolárov). Keďže každý dolár vládneho dlhu je prísľubom zdanenia privátneho sektora v budúcnosti o úrok, tento verejný výdavkový plán efektívne neguje Herkulovské snahy privátneho sektora o návrat na udržateľnú cestu.
Toto je miesto kde je arogancia Washingtonu úplne zjavná. Milióny amerických spotrebiteľov sa rozhodlo že redukcia ich dlhového bremena je momentálne v ich najlepšom záujme. Ale pár stoviek jedincov vo vláde verí že oni to vedia lepšie ako kolektívny zdravý rozum celého voľného trhu. Zadĺžením verejného sektora použili svoju moc na konfiškáciu našich úspor. Skrátka, zakazujú nám nasledovať cestu zdravého rozumu k fiškálnemu zdraviu.
Na rozdiel od svojich praotcov, moderní Keynesiáni neobhajujú iba zmiernenie tempa oddlžovania. Oni chcú výrazne zvýšiť mieru zadĺženia aby zvýšil celkový dopyt v ekonomike. Zjavne až keď sa mýtické zotavenie zastaví kvôli vládnym výdavkom, tlačeniu a požičiavaniu, stane sa diskusia ohľadom deficitu primeranou.
USA zotrvávali v tejto teórii takmer celé storočie, aj keď so zhoršujúcou sa kvalitou života. Nanešťastie, pacient je teraz v kritickom stave. Zvláštne je že svet ešte len rozpozná náš pochybný stav, aj keď nám poskytujú životnú podporu. Washington je momentálne úplne závislý na postavení dolára ako rezervnej meny a na pokračujúcej hibernácii strážcov bondov. Bez týchto podper by USA čelili kompletnému ekonomickému zastaveniu. Takže radšej ako povoliť Američanom postaviť sa späť na vlastné nohy, Washington ich napcháva ďalšími dlhmi. Takmer to vyzerá ako keby sa naša administratíva obávala že zahraniční investori sa odpoja. Ako dôsledok, moja predpoveď je že tak ako doktor Keynes zabil svojho pacienta, Keynesiánska ekonómia zabije našu ekonomiku.
Zdroj: Euro Pacific Capital
Facebook komentár