Americký dolár ohrozovaný agentúrami Fannie Mae a Freddie Mac “Axel Merk”

Sociálne dotácie sú  síce súčasťou úspešnej politiky, ale častokrát majú zlý  dopad na ekonomiku. Keď bola agentúra Fannie Mae v roku 1938 založená, boli položené základy najväčšieho kolapsu trhu s bývaním, aký kedy svet videl; na večierku bolo dobre, kým trval počas prvých 80 rokov, ale skončil sa finančnou krízou roku 2008, z ktorej majú ešte mnohí opicu. V roku 2008 sa mnohí obávali, že dolár skolabuje, ak Fannie Mae a jej mladší bratranec Freddie Mac (spolu nazývané Vládou sponzorované entity alebo VSE) padnú; tí, ktorí sa toho obávali, ani len netušili, že vláda započne najväčšiu záchrannú akciu v histórii; americký dolár sa spamätal po tom, ako sa VSE dostali pod nútenú správu, čím sa predchádzajúce implicitné vládne záruky stali tak explicitnými, ako je to len možné.

Teraz sa zdá, že navrhovaná  „reforma“ týchto entít bude pre zainteresované osoby predstavovať status quo; obávame sa, že toto v konečnom dôsledku rozjatrí staré rany a nabudúce už možno americký dolár nebude možné zachrániť. I keď v posledných mesiacoch boli v popredí problémy eurozóny, investori majú tendenciu zabúdať, že v konečnom dôsledku bol počiatkom krízy americký trh s bývaním. I keď zvyšok sveta nakúpil zlé cenné papiere a štrukturálne deficity sú rozšírené v iných častiach sveta, sú to USA, kde žije „Patient zero“ (prvotný pacient). Problémom je, že ich tu sú stále ešte milióny ďalších. Zatiaľ čo finančné inštitúcie na celom svete rekapitalizujú a vlády riešia svoje štrukturálne deficity (niektoré lepšie ako ostatné), politici v USA bojujú so symptómami pacienta, ale neponúkajú žiaden liek. Okrem toho, USA nevenuje pozornosť svojmu vlastnému štrukturálnemu deficitu, čím zvyšuje riziko, že deficitný vírus, ktorým je americký dolár nakazený, zmutuje do choroby, ktorej vedľajšie účinky budú zahŕňať kolabujúcu menu a infláciu. Nečakajte, že budeme mať ďalších 80 rokov na to, aby sme sa pripravili na túto potenciálnu krízu.

S VSE sme žili tak dlho, že už si len ťažko vieme predstaviť život bez nich. Je to poriadne divné v prípade krajiny, ktorá sa vždy pýšila, že má najslobodnejšie trhy na svete: samotná existencia VSE viac pripomína prístup plánovanej ekonomiky. Prvým problémom pri dotovaní bývania pre široké masy je, že v závislosti od ekonomického prostredia a vnímania potenciálneho budúceho príjmu, racionálni kupci domov odložia určité percento svojich príjmov, aby pokryli hypotéku. Ak však bude vláda dotovať kupcov domov, všetci, ktorí dostavajú túto dotáciu, si môžu dovoliť platiť viac. Po čase sa dotácia premietne do zvýšených cien domov, a teda znehodnocuje cieľ, ktorý sa chcel pôvodne dosiahnuť. Nie je prekvapujúce, že VSE postupom času zvýšili hypotekárne platby, ktoré dotujú. VSE sa až tak veľmi neodlišujú od vládou riadenej Ponziho schémy; a všetci vlastníci domov budú benefitovať z toho, keď táto schéma bude pokračovať aj naďalej. To ju však nerobí správnou.

Je dôležité priznať  si, že VSE sú vo svojej podstate zle zostavené. Bez dotácii, ceny domov asi padnú – to je pravda. Ale to ich spraví dostupnejšími!!! Zdá sa, že politici sa nezaujímajú o prijateľné ceny domov, ale iba o krátkozrakú vieru, že zachovanie hodnoty predražených domov pomocou vládnych intervencií im zaručí znovuzvolenie.

Niektorí argumentujú,  že zrušenie VSE by prinieslo chaos, keďže súkromný sektor nie je schopný udržať trh so sekundárnymi hypotékami, pričom sa odvolávajú na krízu z roku 2008 ako na dôkaz. Radi by sme poukázali na skutočnosť, že nielen že tu existuje trh pre jumbo hypotéky (t.j. hypotéky súkromného sektora, ktoré sú príliš veľké a nespĺňajú podmienky pre VSE dotáciu), ale aj na skutočnosť, že súkromný sektor bol schopný vyplniť medzeru na trhu, ktorá sa vytvorila, keď boli VSE obmedzované v počte hypoték, ktoré mohli kryť, v dôsledku účtovných nezrovnalostí v priebehu posledného desaťročia, a to všetko bez výrazného dodatočného nárastu hypotekárnych sadzieb.

Čo je však dôležitejšie, a nie až tak prekvapujúce, je, že privátny sektor sa ešte len rozbieha tam, kde Ponziho schéma už stráca na dychu. Avšak namiesto toho, aby vláda VSE zastavila, rozhodla sa pre zachovanie tejto schémy. Je jasné, že keď vláda konkuruje za podmienok, s ktorými žiadna súkromná entita nemôže súperiť, súkromný sektor s tým jednoducho nemôže súťažiť. Stalo sa poznávacím znamením tejto zachraňovacej éry, že vládne intervencie, či už pomocou fiškálnych alebo monetárnych stimulov, skôr nahradzujú, ako podporujú, aktivity súkromného sektora. V tejto súvislosti by malo byť pripomenuté, že bankový sektor (AIG, ktorá je skôr poisťovňa ako banka, je výnimkou) splatil vládne pôžičky. General Motors svoj dlh nesplatil. A VSE stáli od začiatku krízy daňových poplatníkov viac ako $150 miliárd a ešte najmenej ďalších $150 miliárd ich budú stáť vychádzajúc z konzervatívnych odhadov pozitívneho ekonomického rastu. Nenaznačujeme, že bankový sektor nemá svoj podiel viny na finančnej kríze, ale podľa nášho názoru, nie je z ekonomického hľadiska rozumné vyliať dieťa z vaničky spolu so špinavou vodou.

Okamžité zrušenie VSE by skutočne spôsobilo problémy na trhoch. Aby sa zaručila aktívnejšia angažovanosť súkromného sektora, mala by sa stanoviť  jasná stratégia na postupné zrušenie VSE počas, dajme tomu, 10 rokov. Americká ekonomika bude omnoho zdravšia, keď budú vlastníci domov platiť trhové ceny za svoje hypotéky, ako keď platia ceny, ktoré sú do veľkej miery ovplyvnené byrokratmi.

Bez postupného zrušenia VSE sa vládne záväzky budú kopiť ešte rýchlejším tempom, čo spôsobí, že pasovanie sa s rozsiahlym štrukturálnym deficitom, ktorému USA čelia, sa stane ešte zložitejším. Riešenie problému VSE si vyžaduje politické vodcovstvo, ktoré však márne hľadáme na oboch stranách politického spektra. Ak by sme si za príklad mali zobrať nedávnu minulosť, tak sa možno po mnohých ťahaniciach dočkáme „reformy“, ktorá bude mať tisícky strán, vytvorí nové byrokratické aparáty, ale nevylieči choroby, ktoré nás do tejto kaše dostali. Tiež sa obávame toho, že Fed bude až príliš ochotný tlačiť peniaze v snahe udržať túto párty v plnom prúde. Americký dolár môže byť tou súčiastkou, ktorá sa zlomí v dôsledku spomínaných opatrení. Ešte však nie je neskoro na to, aby sme diverzifikovali a zobrali tento možný scenár do úvahy.

Zdroj: MerkFunds