Témou týždňa bolo zasadnutie Centrálnej Banky Japonska kde sa diskutovalo o tom čo sa dá robiť s jenom ktorý je dosť silný na to, aby poškodil japonský export, hlavný pilier japonskej ekonomiky. Odsúhlasilo sa že Japonsko vynaloží 920 milárd jenov (10,8 milárd dolárov) na ekonomický stimul a dá dokopy extra rozpočet ak to bude potrebné. Centrálna banka rozšírila program pôžičiek o 10 biliónov jenov (116 milárd dolárov). Toto zanechalo trh kapacitne nenaplnený a jen stále posilňoval. Bolo to ako červená šatka pre býka, keďže pritiahlo špekulantov aby tlačili jen ešte vyššie. Budú na neho tlačiť dovtedy, kým BoJ nepodnikne efektívne kroky na potlačenie rastu. Momentálne sa hovorí že vystúpi na hodnotu 78 jenov za dolár, čo prinúti vládu konať. Za touto akciou a potenciálnou akciou sa skrýva viac ako sa na prvý pohľad môže zdať.

  1. Útočí na pravidlá ktoré stoja za výmennými kurzami
  2. Povzbudzuje špekulácie na jen a na rozdiel od USA nevypĺňa diery spôsobené defláciou ale inflačným stimulom devalvuje nákupnú silu jenu.

Obe tieto akcie podkopávajú  japonské peniaze interne ako aj externe.

Určujúce pravidlá  pre výmenné kurzy

Pokiaľ  voči tomu nikto nenamieta, potom sa tejto politike dáva tichý  súhlas. Pokiaľ to je tento prípad, môžte si byť istí že ostatné veľké krajiny budú nasledovať tento príklad. Cenová stabilita a výmenné kurzy sú to čo presne odráža platobnú bilanciu štátov. Na porozumenie dôležitosti týchto tém Vás zoberieme späť do času kedy sme poslednýkrát počuli sťažnosti USA ohľadom podhodnotenia čínskeho juanu. Mnoho ľudí vo vláde a oboch politických stranách si všimlo že Čína manipuluje svoju menu aby získala výhodu v medinárodnom obchode a toto mnohých ľudí rozčuľuje.

Japonci sa idú pokúsiť o to isté. Zatiaľ čo princípy menových výmenných kurzov diktujú že tieto by mali odrážať zodpovedajúce platobné bilancie, podobné kroky jednoznačne smerujú proti týmto pricípom. Možno by sme sa mali pýtať či platobné bilancie majú diktovať výmenný kurz? Alebo by to malo byť ako v Ázii, čiže urob to čo môžeš aby si podporil svoj export? Pokiaľ to má byť tá prvá možnosť, potom systém výmenných kurzov na ktorí sme sa spoliehali otvára dvere k osobnému prospechu, k ceste bez princípov. V skratke, pokiaľ cesta za osobným prospechom je cestou vpred, potom je globálny systém výmenných kurzov v ohrození.

Toto nie je iba prípad manipulovania svojej ekonomiky za účelom oslabenia vlastnej meny a tým pádom stimulovania vlastnej ekonomiky. Pochopiteľne, toto platí aj pokiaľ máte silnú ekonomiku.

V prípade politiky „blahodárneho zanedbania“ v USA toto viedlo k situácii ktorá vyústi do pádu dolára, keďže majú štrukturálny obchodný deficit a prizerali sa tomu ako sa výroba presunula rokmi do Číny. Realita je taká že Čína môže využiť svoj veľký vplyv nad monetárnou politikou USA vďaka obrovským investíciám ktoré vložila do amerických dlhopisov. A práve teraz uskutočňuje kroky na redukciu týchto investícií v neprospech USA. 

Realita je taká, že neexistujú určené pravidlá ktoré určujú výmenné kurzy vo svetovej ekonomike. Ale uvidíte tých ktorí skončia v nevýhodnom zúfalom úpadku.

Keď kvantitatívne uvoľňovanie spôsobuje infláciu

Keď  udrela kreditná kríza, peniaze doslova zmizli zo súvah bánk a individuálnych investorov. Vlády do toho vstúpili, v Európe a USA napumpovali nové peniaze v snahe vyplniť tieto prázdne miesta aby udržali systém nažive. Aj napriek tomu kríza kreditu pretrvala. Áno, banky tieto diery zaplátali a mali dobré zisky zo svojich obchodných aktivít, ale dopad na širokú ekonomiku bol taký, že bankové pôžičky neboli znovu oživené. Stav spotrebiteľa a široká ekonomika rozvinutého sveta nám o tom vypovedá. Ba čo viac, banky pumpovali peniaze do štátnych dlhopisov a tam zarábali. Takže cieľ kvantitatívneho uvoľňovania bol vlastne v Spojených štátoch porazený. Samorejme, v USA nevidno infláciu ako výsledok kvantitatívneho uvoľňovania. Aspoň zatiaľ nie! To čo by sa malo udiať je že zásoba peňazí by mala byť rozšírená spolu s podporou pracovných miest.

Zoberiem Vás späť do časov Veľkej depresie a obrovskej expanzie peňazí (kvantitatívne uvoľňovanie) ktorú autorizoval prezident Roosevelt revalváciou a následným nákupom zlata. Jedným zo spôsobov ako vytiahol USA z depresie bolo zamestnanie nezamestnaných na kopanie dier a ich znovuzakrytie. Mnohí si povedia že to bolo hlúpe, ale čo to vlastne urobilo? Vniesol nové peniaze do ekonomiky tým že rozšíril počty zamestnaných ale čo je najdôležitejšie, prinútil spotrebiteľov míňať peniaze keď sa zvýšila ich zásoba. Peniaze nevošli do systému odhora ale zdola a pekne sa včlenili do celej ekonomiky. Toto naštartovalo celú akonomiku, nie iba banky. Nebolo to inflačné, pretože to nepridalo iba peniaze do systému, ale pridalo aj kupujúcich spotrebiteľov. Spárovalo to expanziu ekonomiky s expanziou zásoby peňazí.

Japonsko je však iné. Trpí defláciou po dobu jedného desaťročia. Táto deflácia bola pohltená ekonomikou a nie sú žiadne diery ktoré je potrebné vyplniť. Myslíme si teda, že nové peniaze v systéme ostanú ležať na povrchu ekonomiky(tak ako to zamýšľajú). Urýchli to infláciu. Akonáhle sa toto udeje, sporitelia uvidia iba malý prínos v držaní hotovosti s klesajúcou hodnotou a obrátia sa k investíciám do majetkov na ochranu sojich úspor. Nebudú míňať, ale pokračovať v sporení. Týmto bude tok peňazí v ekonomike značne pomalý.

Veríme tomu že Japonsko sa teraz vydá na inflačnú cestu aby prostredníctovm znižovania hodnoty úspor prinútili spotrebiteľov nakupovať. Jediná prekážka je tá, že neurobili  posledným balíčkom dosť na to aby to dosiahli, takže očakávajte viac a to čoskoro spolu s tým ako jen porastie. Pokiaľ to bude mať úspech, môžte si byž istí že USA urobia to isté.

Prečo je stimul Bank of Japan dobrý pre zlato

Ako môže byť toto dobré pre zlato? Predstavte si sami seba na mieste japonského investora. Trpel defláciou po tak dlhú dobu že bežne investuje do ostatných mien aby zarobil na rozdieli úrokových sadzieb rovnako ako na zisku z ostatných mien keď jen klesá. Ak bude BoJ vravieť investorom že chcú znížiť jen, títo investori v domnení že sa tak má udiať budú túto cestu nasledovať s väčším entuziazmom.

Pokiaľ  verí že inflácia odíde, vie že v súčasných globálnych podmienkach si BoJ nemôže dovoliť zdvihnúť úrokové sadzby(a zobrať jen so sebou). Potom si uvedomí že kúpna sila jenu bola týmto stimulom zredukovaná. Nevyhnutne, akonáhle je jen podkopaný kvantitatívnym uvoľňovaním, úroková sadzby budú musieť rásť na potlačenie prebytočnej inflácie. Majúc toto na zreteli, hotovosť ako aj cenné papiere so stabilným výnosom strácajú svoju príťažlivosť. Preferuje pevný majetok ktorý sa nedá zkaziť. Lokálne toto môže byť hocičo od nehnuteľností až po zlato. Výhoda zlata je že je Japoncom veľmi známe a cestuje po celom svete. História tiež ukazuje že zlato je istým uchovávateľom hodnoty počas všetkých extrémnych období zahŕňajúc defláciu ako aj infláciu.

Myslíme si na základe uvedeného že Japonci sa obrátia smerom ku zlatu, hneď  ako uvidia že opatrenia zamerané na zníženie jenu fungujú.

Zdroj: GoldForecaster

Facebook komentár