Dr. Martin Murenbeeld, hlavný ekonóm Dundee Wealth Economics, taktiež jeden z najchytrejších analytikov pre zlato, nedávno odhalil svoju knihu rebríčkov – sto pohľadov, ktoré mu pomáhali analyzovať pohyb zlata.
Dr. Murenbeeld taktiež poukazuje na „svojich“ deväť argumentov pre zlato:
1. Globálna fiškálna a monetárna reflácia: Svetové ekonomiky využili rozsiahle množstvo peňazí na ochranu pred kolapsom. Boj o prežitie Grécka a iných západných krajín ešte neskončil a USA použili miliardy dolárov vo forme stimulov, avšak krajina aj naďalej stráca pracovné miesta.
2. Svetová nerovnováha: Dolár vždy ťažil z problémov iných krajín, nakoľko sa všeobecne považoval za relatívne „safe heaven“. Slovo relatívne je kľúčovým a to z dôvodu: zhruba 10 biliónov amerických dolárov sa predpokladá, že budú použité ako záťaž pre americký federálny dlh do roka 2019 a taktiež americké obchodné nerovnováhy majú rozmerný charakter. Tieto fakty stoja za to, aby boli dostatočnou váhou pre dolár a oporou pre zlato ako „save heaven“ pre dlhšie obdobie.
3. Globálne devízové rezervy sú „nadrozmerné“: Dá sa povedať, že expandujú exponenciálne za posledných niekoľko rokov a v apríli roku 2010 dosiahli 8.17 bilióna dolárov. Medzitým od roku 1980 sa rezervy zlata zaznamenávajú výrazný prepad.
4. Postoj centrálnych bánk ku zlatu: Podľa platného súhlasu každej centrálnej banky, len Medzinárodný menový fond môže byť predajcom zlata. Taktiež krajiny Latinskej Ameriky boli až do roku 2002 hlavnými predajcami , avšak dnes sa ich pozícia na trhu obrátila. Čo sa týka Indie, kúpila 200 ton od MMF a to vo štvrtom štvrťroku 2009, čím vytvorila „support“ na hranici 1000 dolárov. Čína zvýšila svoje zlaté rezervy z 395 ton z roku 2001 na 1054 ton ku koncu prvého štvrťroka, čo je 166% nárast za menej ako desať rokov.
5. Zlato nie je bublina: Rast zlata je stály a pomalý. Ak si spomenieme na minulý týždeň, nie sme svedkami „ostrých“ výkyvov na grafe, ktoré sú typické pre „bubliny“. Nižšie uvedený graf ukazuje rozdielnosť prítomného „bull“ trendu od predošlých. Hlavný rozdiel je v tom ,že môžeme vidieť väčší blahobyt v rozvojovom svete, kde ľudia tradične prechádzali na zlato, aby v ňom uložili svoje bohatstvo.
6. Ťažba zlata je nízka: Svetová produkcia je približne 2500 ton, čo je zhruba o 25% viac ako v roku 1990, ale čistá produkcia zlata je nižšia než bola pred dvadsiatimi rokmi. Dehedging, zvýšené množstvo odpadu, nižšia kvalita ložísk, zvýšené náklady na transport budú pokračovať a tým pádom obmedzovať ponuku zlata. Tento vplyv si môžeme všimnúť na trhu, kde počas druhého štvrťroka 2010 sa zvýšil dopyt o 36% medziročne, zatiaľ čo ponuka len o 17%.
7. Investičný dopyt: tento dopyt sa v druhom štvrťroku 2010 viac než zdvojnásobil v porovnaní s tým istým obdobím roku 2009 a predstavoval viac než polovicu celkového globálneho dopytu po zlate. Investori kupovali najviac zlata v prvom štvrťroku 2009 v samotnom dne recesie.
8. Cenový cyklus komodít: tieto cenové cykly trvajú niekoľko desaťročí. Ak sa vrátime k roku 1800, najkratší cyklus zlata trvá 10 rokov, najkratší cenový cyklus medi trval 14 rokov. Súčasný „bull“ cyklus začal už v roku 2001.
9.Geopolitické prostredie: Historicky sa zlatu darilo počas období politickej a finančne krízy. V roku 1980 dosahovalo celý čas maximá (prispôsobovalo sa inflácii) uprostred Irackej rukojemníckej krízy a Sovietskej invázii na Afganistan. Dnešná geopolitická klíma je taktiež nestála, dáva priestor vojnám v Iraku a výrobe jadrových zbraní v Severnej Kórey a Iráne.
S týmito deviatimi faktormi Dr. Murenbeeld tvorí silné priaznivé „áno“ pre zlato a ostatní analytici nevytvárajú kritiku na danú koncepciu. Výskum od Bloomberg, pozostávajúci z 29 analytikov ukazoval, že analytici vidia cenu zlata v priemere na 1500 dolárov v roku 2011, čo je 20% rasť oproti dnešnej úrovni.
Zdroj: U.S. Global Investors
Preložil: Peter Tabiš
Facebook komentár