Zlato v časoch inflácie a deflácie od “Fred Sheehan”

Nasledujúci text je stručný náhľad z článku “Gold and the ‘Flations,” publikovanom v apríly 2005 Gloom, Boom & Doom Report.

O zlate sa dnes všeobecne hovorí,  že funguje ako zabezpečenie proti inflácií. Mohli by sme sa teda posunúť ešte o krok ďalej a konštatovať, že jednotka zlata nakúpi konštantný košík surovín, keď sa ceny stále nafukujú.

V bez inflačnom období sa štandardne radí, aby zlato nebolo obsiahnuté v niekoho obchodno-majetkovom mixe. Dôkazy ale predstavujú oveľa zložitejší obrázok. 

Keď sa pozrieme na samotné  dáta, zlato bolo lepší “zberač” bohatstva a “uchovávač” počas deflácie ako počas inflácie. (Tieto zistenia vychádzajú  z porovnania zlata tvárou v tvár voči cenám iných surovín, nie voči cenám aktív.) To je dnes irelevantné: Zlato bolo vždy najväčšou hodnotou v čase rozpadu.

Roy W. Jastram, profesor ekonómie na University of California, Berkley, strávil dve desaťročia zbieraním  údajov a preberaním dôkazov. Jeho závery publikoval v “The Golden Constant” (1977). (K dispozícií je aj novo vzniknutá kniha, ktorá ale už nie je v súlade s Jastramom.) 

Jastramovým záujmom bolo poukázať  na hodnotu zlata vo vzťahu ku kúpnej sile. Vzhľadom k väčšinovému (ak nie ku všetkému) poklesu papierovej meny, v tomto ohľade stojí za to preskúmať autorové závery. 

Po prvé, po dlhej dobe si zlato drží svoju kúpnu silu. “Záhadným aspektom tohto záveru je skutočnosť,  že to nie je preto, že by zlato posúvalo ceny komodít, ale preto, že ceny komodít sa vracajú ku zlatu.” Túto skutočnosť nazval autor ako “efekt nápravy.” Z tohto efektu sa dnes odvíjajú ceny surovín, ktoré sa zvýšovali v jednociferných percentách za posledné desaťročie podľa vlády, poháňané niekedy až 18% rastom ceny zlata v rovnakom čase. Zlaté a strieborné akcie vytvorili situáciu, kedy baníci majú našliapnuté k opojným ziskom. Smiešne postavy ničia svetové papierové meny vytvárajúc pri tom podmienky, kedy zlato smeruje k 36,000 (ako prorokovali Glassman a Hassett. Oni identifikovali zlý trh.) 

Po druhé, zlato si držalo nákupnú silu aj do vyšších stupňov počas deflačného obdobia ako počas časov inflácie. Toto rozlíšenie nie je dnes dôležité, pretože toto je uź doba rozpadu. Tak sa teda dostávame k jadru veci: 

Po tretie, “zlato slúžilo ako finančné útočisko v politike, ekonomike a osobných katastrofách.” Súčastný kolaps centrálneho bankovníctva a praktiky, ktoré ničia celý svetový finančný systém v snahe zachrániť ich reputáciu, to všetko tam zapadá. Jastram toto označil ako “Atilov efekt.” 

To je prípad, kedy Jastram udáva tempo, pre vlastnenie zlata a baníkov v dnešnej dobe. Nižšie sú uvedené niektoré veľmi stručné poznámky o Jastramových metódach a prieskumy jeho postojov, pôvodne publikovaných v oveľa väčšej dĺžke v “Gold and the ‘Flations.”

Jastram zhromáždil údaje z dvoch krajín, aby produkoval jeho “kúpnu silu zlata.” Boli nimi Anglicko (1560-1976) a USA (1800-1976). Anglicko je krajina “pre ktorú sú k dispozícií dáta z nezvyčajne dlhého časového rozpätia” a “s konštantnými politickými hranicami pre mnoho storočí.” Jastram si uvedomil, že údaje z USA nemôžu “pasovať pre všetky vyššie uvedené atribúty z Anglicka” ale jeho výber je “odvôvodnený veľkým významom USA po stránke národného hospodárstva, tak aj po stránke ekonomického vplyvu na zvyšok sveta.”

K tejto exkurzií do ekonomickej histórie sa priblížil ako štatistik:”Netrúfam si vziať  na seba úlohu ani ekonomického historika a ani peňažného ekonóma.” Avšak, vzory menového správania sa vždy za podobných historických udalostí opakujú. 

V Anglicku, kúpna sila zlata klesla počas inflačného obdobia: 1623-1658: -34%, 1675-1695: -21%, 1702-1723: -22%, 1752-1776: -21%, 1793-1813: – 27%, 1897-1920: -67%, 1933-1975: -25%. 

Opäť platí, že v Anglicku kúpna sila zlata vzrástla počas deflačného obdobia: 1658-1669: +42%, 1813-1851: +70%, 1873-1896: +82%, 1920-1933: 251% 

Čísla vyžadujú interpretáciu. Zlato bolo oveľa lepšie zaistenie proti inflácii, než je uvedené. Napríklad, počas inflačného obdobia 1933-1976 v Anglicku, zlato stratilo 25% svojej kúpnej sily, ale ceny vzrástli o 1.434%. (Pokiaľ ide o to, čo by mohol držať krok s infláciou, prichádza na myseľ “zločin” a tendencia “príliš veľký aby padol” bánk.)

Dôležité je – pre investora a nákupcu – Jastram sa zameral na obdobia, ktoré trvali celú  generáciu a viac. Nebol “zameraný na cenovú krivku plnú výkyvov smerom nahor alebo nadol v priebehu krátkeho obdobia, ale skôr na zásadné zmeny v cenových úrovniach značnej dĺžky.” Zdôraznil, že zlato je neúčinné zaistenie proti ročnému nárastu cien komodít.

Jastramové zistenia by mali byť porovnávané s tradičnými investičnými poradcami zdôrazňujúcimi vlastnenie alebo nevlastnenie zlata. Ako už bolo uvedené:

* Zlato je zlé zaistenie voči hlavnej inflácií.

* Zlato oceníte v operačnom majetku hlavne v deflácií

* Zlato je neefektívne zaistenie voči medziročnému nárastu cien komodít

* Po dlhú dobu, zlato si udržuje svoju kupnú silu.

* Zlatu sa nič nevyrovná v čase rozpadu. “Atilov efekt” sa čoskoro dostaví aj do obchodov vo vašom okolí

Zdroj: Aucontarian