„Najúspešnejší človek je ten, čo je najlepšie informovaný.“
Inflácia je spôsobená rastom peňažnej zásoby – hodnota inflácie je determinovaná ako množstvo tovarov vs. peňažná zásoba. Či už zvýšenie ponuky peňazí, alebo menšie zásoby tovarov vyvolávajú rast cien. Čím vyšší rast cien, tým vyššia hodnota inflácie.
Vojny spôsobujú infláciu – vojna má vplyv na všetko, od medzinárodného obchodu cez cenu práce, množstvo dostupného tovaru, až po dopyt po výrobkoch, pretože vlády:
- Riadia k núteným prácam
- Navyšujú ceny na trhu nerastných surovín a priemyselných tovarov
- Presúvajú kapitál a technológie z civilných na vojenské operácie
Vojna stále spôsobí rast cien.
„V Prvej svetovej vojne bolo pre Američanov charakteristické, že si nepriali financovať vojenské snaženie zvýšením daní. Rovnako ako v Občianskej vojne, a pravdepodobne podobnú logiku môžme aplikovať aj pre Druhú svetovú vojnu, a Vojnu vo Vietname. Výdaje na Prvú svetovú vojnu boli kryté inflačnými nárastmi ponuky peňazí.“ David Hackett Fischer, autor: The Great Wave, Price Revolutions, the Rhytm of History
„Každá významná vojna v minulom storočí spôsobila infláciu určitého stupňa. Dve vojenské otrasy Stredným východom, Yom Kippur v 1973 a Iránska revolúcia v 1979, neovplyvnili USA, až na vplyv na cenu ropy. Prečo? Hlavným dôvodom je, že každá vojna sa musí zaplatiť, je jedno ako. Vojny vyžadujú zdroje, ktoré mohli byť civilistami využité. Tieto zdroje musia byť presunuté k vojenským snahám. Zvyčajne, inflácia je najjednoduchšia cesta. Prvá svetová vojna bola z väčšiny financovaná infláciou, tak jako predým v Americkej vojne za nezávislosť alebo občianských vojnách predtým. V menšom merítku bol infláciou financovaný aj Vietnam.“
„Inflácia aplikuje do vojnových financií právo džungle (silnejší prežije, pozn. prekl.). Ceny a profit rastie, mzdy a kúpna sila peňažnej jednotky klesá. Kriminálnici, zdierači a dobre prepojení bohatnú. Pracujúci ľudia a chudoba, robia čo môžu. Úspory erodujú pomocou skrytého mechanizmu „inflačnej dane“ – znamená to, že vláda podporuje deficit, no je menší ak sa do toho pridá inflácia.“ ~ Economist James Galbraith“
„Vojna má silný vplyv na ekonomiku, našu vládu, a fiškálnu a monetárnu politiku štátu. Tieto efekty konzistentne vedú k vysokej inflácii“ Blanchard Economic Research
„Vojna je inflačná. Je stále márna, nech má akúkoľvek príčinu. Je to výdaj bez príjmu, úverovo financovaná deštrukcia. Je to základ inflácie.“ James Grant, Grant´s Interest Rates Observer
„Prvé dve skúsenosti z vysokou infláciou boli v tejto krajine zaznamenané počas Americkej vojny za nezávislosť (1775-83), a Občianskej vojny. Vysoká inflácia je spätá aj s Prvou svetovou vojnou. Jednotný bod je, že inflácia je znakom zlých časov, často výsledkom vojny alebo jej dohry. Po Druhej svetovej vojne sa inflácia stala štandardom vo všetkých priemyselných krajiných. Ďalší bolestivý zásah inflácie bol počas vojny v Kórei, kedy dosiahla 9% (rok 1951) a inflácia vo veľkoobchode dosiahla takmer dvojciferné čísla. Inflácia, ktorá sprevádzala Vojnu vo Vietname, Yom Kippur, alebo ropné šoky v 70-tych rokoch, mala ešte jednoznačnejší priebeh, vďaka všeobecnému očakávaniu inflácie medzi obyvateľstvom.“ Roger Bootle, autor: The Death of Inflation
Vojna a Inflácia v histórii USA
Spojené štáty zažili dva menové kolapsy spojené s infláciou:
- Kontinentálna mena (Continental currency) počas Vojny ze nezávislosť
- Konfederatívnych dlhopisov (Confederation notes) počas Občianskej vojny
„Bez zveličovania môžme prehlásiť, že inflácia je prepojená s militarizmom.“ Ludwig von Mises
Keď americké kolónie nemali dostatok financií na boj proti Británii – namiesto toho, aby zvýšili dane, sa rozhodli tlačiť novú „Continental Currency“.
Nanešťastie pre kolónie bola ich nová mena ľahko falšovateľná. Británia to využila, sfalšovala obrovské množstvo novej meny, dala to na trh a tým zničila reálnu hodnotu.
Pomocou falšovania a zvyšovania tlače peňazí, reálna hodnota novej meny kolónií sa do konca vojny zmenšila 1000-násobne. To bol výsledok tejto masívnej devalvácie.
Priame náklady Občianskej vojny boli 6,7 mld. USD v roku1860 – pri prepočte na dnešné peniace cca 140 mld. USD.
„Na začiatku vojny 14. januára 1861, jeden Konfederatívny dolár mal hodnotu jedného Zlatého dolára. Do mája sa pomer zmenil na 1,05 Konfederatívneho dolára na Zlatý dolár, alebo sa to dá vyjadriť ako 5% inflácia za 4 mesiace. Do februára 1861 bol pomer 1,25, alebo 25% inflácia. Do februára 1861 jeden Zlatý dolár sme mohli vymeniť za 3 Konfederatívne, 200% inflácia od roku 1861. Správne sa inflácia vyjadruje medziročne. Takže rok 62-63, 140% inflácia. Od októbra 1861 do marca 1864 vzrástol komoditný index každý mesiac o 10%. Keď skončila vojna v apríly 1864, náklady na bývanie boli na Juhu 92-krát vyššie ako, keď vojna začala.“ Inflationdata.com
Graf: 1774-2007 Ročná zmena inflácie v USA
Zdroj: http://www.globalresearch.ca
Medzi 4 najvýznamenjši inflačné obdobia v histórii USA patrí:
- Americká revolúcia (23%)
- Občianská vojna (20%)
- Vojna v r. 1812 (17%)
- Prvá svetová vojna (17%)
Výdaje na armádu dnes
Podľa Stockholm International Peace Research Institute svetové výdaje na armádu dosiahli vrchol v roku 2010.
Výdaje v Európe as zmenšili o 2,8 % na 382 miliárd USD., najväčšie škrty boli v malých krajinách strednej a východnej európy, a v silno zadĺžených krajinách, ako je Grécko.
Výdaje na armádu USA
USA v roku 2010 zväčšili rozpočet na armádu o 2,8 % na 698 miliárd USA. Je to 6-krát väčšie číslo aké ma Čína, na výdaje na obranu. V amerických číslach nie sú zahrnuté výdavky na jadrové zbrane, špeciálne zásahové jednotky, úrok z účelového úveru, záväzky k veteránom.
Rozpočet jadrových zbraní spadá pod Ministerstvo energií, ostatné výdaje (starostlivosť o veteránov, zdravotná starostlivosť, vojenský tréning, tajné operácie) sú pod inými ministerstvami, a sú započítavané osobitne.
Americké čísla sú aj tak zarážajúce – armáda tvorí viac jako polovicu rozpočtu USA, a 43% celkových svetových výdajov na armádu.
Výdaje na obranu USA by sa mali v roku 2011 zvýšiť o 5 mld. USD oproti úrovni 2010.
„Spojené štáty americké od roku 2001 zvýšili vojenské výdaje o 81%. Tvorí to dnes 4,8% HDP USA, a predstavuje to dnes najväčšie ekonomické bremeno, keď neberieme do úvahy Stredný východ.“ SIPRI Military Expenditure Project chief Sam Perlo-Freeman
„Spomedzi všetkých nepriateľov slobody, vojna je možno najviac tragická, pretože obsahuje a rozvíja zárodok každej ďalšej. Vojna je rodič armády, vznikajú z nej dlhy a navyšujú sa dane … známy inštrument na podriadenie mnohých pod nadvládu niekoľkých … Nijaký národ nemôže ochrániť slobodu v strede trvajúceho blahobytu.“ James Madison, Political Observation, 1795
Záver
Vojny sú:
- Náročné na peniaze a ďalšie zdroje
- Deštruktívne pre kapitál a ľudský kapitál
- Rušiaci faktor obchodu, dostupnosti zdrojov a managementu práce
„Kongres a Rezervná banka USA mali priateľskú, a nepísanú dohodu, ktorá mala zabezpečiť ľahšie financovanie vojny. Kongres má neukojiteľný apetít míňania, no zvyšovanie daní je nepopulárne. Rezervná banka rada zoberie na seba deficitné míňanie, ktoré môže pokryť vytváraním peňazí cez Ministerstvo financií. Na oplátku, Kongres dáva Fedu voľné ruky v realizovaní ich nebezpečných vízii. Monetárna politika je vo Washingtone ignorovaná, aj napriek tomu, že Federálny rezervný systém je výtvorom Kongresu. Výsledok vyššie spomínanej dohody je inflácia. A hlavne inflačná vojna.“ Kongresman Ron Paul
Sun Tzu raz povedal, ponechajme vojny krátke, a peniaze majme v rukách pred založením armády.
Inflácia pôsobí na ekonomiku ako nepriama daň. Mal by kongres zvážiť Sun Tzu-ovu radu ? Každopádne, inflácia by mala byť v centre pozornosti každého investora. Čo vy? Venujete jej pozornosť? Ak nie, možno by ste mali.
Zdroj: AheadOfTheHerd
Facebook komentár